Ja neviem prečo by som mal hovoriť o Slovensku, že ide zlou cestou, keď to bude jedna z mála krajín v Európe, ktorá bude mať pozitívny hospodársky rast.

Výrok premiéra R. Fica hodnotíme ako nepravdivý, keďže ani v roku 2012, 2013 ani 2014 nie je pravdou, že by väčšina krajín Európy nezaznamenala pozitívny hospodársky rast, tak ako to tvrdí premiér Robert Fico.

V roku 2012 podľa Eurostatu zaznamenali pokles až v 14 sledovaných krajinách Európy, minimálne 18 krajín však zaznamenalo pozitívny hospodársky rast.

Podľa prognóz Eurostatu na rok 2013 bude mať osem krajín Európy záporný hospodársky rast. Väčšina krajín EU bude mať hospodársky rast nad 0. Hospodársky rast Slovenska bude na úrovni 1,1%. Zároveň to však znamená umiestenie Slovenska až na 9.mieste zo všetkých krajín EU. Vyšší hospodársky rast v roku 2013 bude mať Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Rumunsko a Švédsko. Hospodársky rast na rovnakej úrovni ako Slovensko bude mať Írsko a Dánsko.

Ficov výrok by nebol pravdivý ani pokiaľ by hovoril o prognózach na rok 2014. Je len jedna krajina v Európe, ktorá nebude mať pozitívny hospodársky rast. Je ňou Cyprus, ktorého hospodársky rast sa odhaduje na úrovni - 1,3%. Všetky ostatné európske krajiny sa odhadujú, že budú mať hospodársky rast nad 0. Slovensko bude podľa týchto predpokladov štvrtou krajinou s najvyšším hospodárskym rastom na úrovni 2,9%. Predbehne nás Litva, Lotyšsko a Estónsko. Priemerný hospodársky rast EU v roku 2014 bude na úrovni 1,6%.

Výrok bol spomenutý v

Na telo, Zlatica Puškárová

Rok vlády Roberta Fica

Premiér Robert Fico absolvoval v nedelu dve diskusné relácie a v nich sa stretol s dvoma predsedami opozicných strán. V diskusnej relácii Na telo proti nemu stál predseda Most-Híd Béla Bugár a debata bola miestami velmi ostrá. Témou relácie mal byt rok vlády Roberta Fica a politici to v tomto štýle aj ponali. Obaja sa predhánali v používaní faktických údajov, problémov je však hned niekolko. Politici používajú faktické údaje na podopretie vlastných argumentov, odmietajú akceptovat údaje a argumenty svojho protivníka. Debata dvoch osôb sa potom mení na monológy nepocujúcich, odmietajúcich reagovat na oponenta, alebo aj redaktora. Paradoxne, napriek tomu, že politici si vyberajú sami faktické údaje, v povážlivej miere v nich dochádza k použitiu zavádzajúcim, alebo rovno nepravdivým spôsobom. Typicky, politici sa dopúštajú týchto nedostatkov aj vo výrokoch, pri ktorých už v minulosti boli pristihnutí. Príkladom môže byt výrok Bélu Bugára o tom, že Slovensko má najvyššiu dan z právnických osôb. Nie je to tak, hned náš sused Rakúsko má vyššiu - až 25 %. Béla Bugár však chybil na viacerých miestach. Napríklad ked sa snažil tvrdit, že nezamestnanost rástla o 1 % vždy, ked fungovala vláda Roberta Fica, alebo pri premrštovaní poklesu poctu živnostníkov v dôsledku posledných legislatívnych úprav, alebo pri diskutovaní o dôvodoch plánovaného odchodu U.S.Steel, ktoré predseda Most-Híd vidí - chybne - výhradne na strane Roberta Fica. Ani ten však nezostal pozadu a snažil sa prevalit vinu zo svojich pliec, prípadne zlepšit svoje výsledky. Mnohí Slováci by sa potešili z jeho slov, že Slovensko je jedna z mála krajín v EU, ktorá vykazuje pozitívny hospodársky rast. Nezamestnaní by zase mali vediet, že Ministerstvo práce ponúka 15 tisíc konkrétnych pracovných miest. Bohužial realita je iná - pracovné miesta majú vznikat na základe programu podpory firmám v spolupráci s ministerstvom a pozitívny hospodársky rast vykazuje stále väcšina štátov EU. Premiérová špecialita je navyše "stupnovat" svoju argumentáciu. Chybne potom tvrdí, že až 85 % produkcie Slovenska smeruje na trhy v eurozóne (správne 85 % produkcie Slovensko exportuje celkovo, nie všetok však, samozrejme, smeruje do eurozóny), alebo že celá Európa má historicky najvyššiu nezamestnanost (správne je to iba s eurozónou). Overovat rocnú rekapituláciu predsedu vlády a predsedu Most-Híd bolo velmi nárocné, výsledkom je však naša rekapitulácia, ktorá je tento krát výnimocne negatívna.