Táto zmluva musí získať 76, podľa ústavy, teda 76, väčšinu poslancov Národnej rady.
Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy je na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou potrebná nadpolovičná väčšina hlasov všetkých poslancov Národnej rady, teda minimálne 76 poslaneckých hlasov.
A vy garantujete Ozbrojeným silám Spojených štátov v podstate totálnu výlučnú amnestiu na všetky trestné činy do troch rokov.
Príslušníci americkej armády na našom území podľa zmluvy spadajú pod jurisdikciu USA, Slovensko sa však na požiadanie môže do hocijakého prípadu zapojiť. Všetky trestné činy musia Slovensku nahlásiť, s výnimkou tých so sadzbou nižšou ako 3 roky. Zmluva ďalej hovorí, že ak je “príslušník ozbrojených síl USA alebo závislá osoba stíhaná slovenskými orgánmi, trestnú právomoc vykonávajú slovenské všeobecné súdy.” Nejedná sa teda o amnestiu.
Výrok sa snaží zveličene pomenovať 2. odsek 12. článku obrannej zmluvy, v ktorom sa však o žiadnych amnestiách - rovnako ako v celej zmluve - nehovorí. Ozbrojené sily USA nemusia slovenskej strane ohlasovať trestné činy vlastných príslušníkov armády, za ktoré hrozí pokuta alebo trest odňatia slobody do troch rokov. Takéto prípady bude vyšetrovať americká strana. Ak by bol poškodený slovenský občan alebo majetok, do prípadu by sa na požiadanie mohla zapojiť aj slovenská polícia. Ak sa slovenský občan obráti na slovenské úrady, prípad riešia tie. Nedá sa teda hovoriť o amnestiách, zmluva hovorí len o výnimke ohlasovania trestného činu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.
Ohlasovacia povinnosť, viete čoho sa týka tá ohlasovacia povinnosť? Že na trestné činy pod 3 roky nemá americká strana povinnosť, ohlasovaciu povinnosť, no ale ohlasovaciu povinnosť na to, keď dôjde k trestným činom, ktoré budú spáchané medzi americkými vojakmi … ak bude spáchaný trestný čin, ktorého súčasťou je slovenský občan, slovenský majetok bude poškodený, tak čo nám majú Američania oznamovať, keď to budú riešiť slovenskí policajti?
Americká strana si v obrannej zmluve uplatňuje výnimku z povinnosti nahlasovať tie trestné činy svojich príslušníkov, za ktoré sa ukladá len pokuta alebo trest odňatia slobody do troch rokov (.docx, s. 17). Korčok správne uvádza, že táto výnimka sa týka trestných činov amerických vojakov, nie slovenských občanov. Ak by bol spáchaný trestný čin, ktorý by mal pre Slovensko “„osobitý význam”, mohla by ho na požiadanie vyšetrovať slovenská strana (.docx, s. 17). Za osobitý význam považujeme práve prípady, pri ktorých by bol poškodený slovenský občan, či majetok, alebo by boli vo veci tohto trestného činu inak prítomní. Zmluva tiež v odseku tri toho istého článku určuje, že ak príslušníka ozbrojených síl USA stíhajú slovenské orgány, prípad patrí pod jurisdikciu slovenských súdov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Takže keď dôjde k podozreniu zo spáchania trestného činu, ktorý do, ktorého súčasťou môže byť občan Slovenskej republiky, majetok Slovenskej republiky, tak sa udeje toto. Podľa čl. 12, na ktorý sa odvoláva pán poslanec a všetci odporcovia zmluvy, kde sa áno, citujem: “Vzdáva Slovenská republika prednostného práva trestnej zodpovednosti.” To je veta číslo 1 a za ňou nasleduje veta, ktorú účelovo zamlčiavate, lebo tá veta hovorí: “Slovenské orgány môžu toto vzdanie právomoci vziať späť.” Dôjde k trestnému činu? Dôjde k trestnému činu? Slovenská republika urobí vyhlásenie, podľa tohto článku, kde povie, že preberá jurisdikciu do svojich rúk a tak ako sa hovorí v ďalších článkoch, americký vojak bude súdený podľa slovenského práva, a hovorí sa aj tu, bude zatknutý a bude táto celá vec bude vyšetrovaná.
Článok 12 zmluvy popisuje trestné právomoci. V jeho úvode sa píše, že „Slovenská republika na žiadosť Spojených štátov a na podporu svojho záväzku o vzájomnej obrane týmto uplatňuje svoju suverénnu diskrečnú právomoc vzdať sa svojho prednostného práva na výkon trestnej právomoci podľa článku VII odseku 3 písm. c) NATO SOFA.”.
Hneď za tým nasleduje veta: „V konkrétnych prípadoch trestných činov, ktoré majú pre Slovenskú republiku osobitný význam, môžu slovenské orgány toto vzdanie sa právomoci odvolať, a to písomným vyhlásením.” (docx, s. 17).
V nasledujúcom článku 13 (s. 18) je popísaná väzba a postup pri zatknutých príslušníkov amerických ozbrojených síl. Slovenské orgány podľa tohto článku môžu členov americkej armády zatknúť, vyšetrovať a viesť proti nim súdne konanie, podrobnosti sú uvedené v jednotlivých odsekoch článku.
Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Lietadlá na území Slovenskej republiky pristávajú dvoma spôsobmi, jeden sa viaže, jeden je tzv. Chicagský dohovor, to je ICAO, to je o civilnej prevádzke, na všetky ostatné, na všetky ostatné povolenia na pristátie tzv. štátnych lietadiel, po ktoré, pod ktoré patria lietadlá polície, vojenské lietadlá atď., sa vyžaduje jednotlivý súhlas, povedzte mi, kde, v ktorom článku, táto dohoda ruší takéto takúto povinnosť ktoréhokoľvek štátu požiadať o pristátie vojenského lietadla?
Podľa Chicagského dohovoru o civilnom letectve aj podľa zákonov Slovenskej republiky musí každé vojenské lietadlo požiadať o povolenie na vstup, toto povolenie však môže mať aj podobu zmluvy, ako je Dohoda o obrannej spolupráci s USA, ktorá takýto článok obsahuje. Každé lietadlo sa v súlade s pravidlami leteckej prevádzky musí nahlásiť leteckej prevádzkovej službe, nejedná sa však o politický súhlas s preletom našim vzdušným priestorom. Výrok preto považujeme za zavádzajúci.
Dohoda (.docx, s. 16) umožňuje lietadlám ozbrojených síl Spojených štátov prelet, tankovanie, pristátie a vzlet:
„1. Lietadlá, plavidlá a vozidlá prevádzkované ozbrojenými silami USA, alebo výlučne pre ne môžu vstupovať na územie Slovenskej republiky, odchádzať z neho a voľne sa na ňom pohybovať pri dodržiavaní príslušných pravidiel bezpečnosti a premávky. Do týchto lietadiel, plavidiel a vozidiel sa nesmie nastupovať ani nepodliehajú prehliadke bez súhlasu Spojených štátov.
Chicagský dohovor je Dohovor o medzinárodnom civilnom letectve z roku 1944, ktorý upravuje podmienky, za ktorých môžu lietať a pristávať na Slovensku civilné lietadlá. Podľa článku 3 odseku c) nemôže štátne lietadlo, teda lietadlo vojenské, colné alebo policajné, preletieť vzdušným priestorom iného štátu alebo pristáť bez súhlasu vo forme špeciálnej zmluvy alebo iným spôsobom, v súlade s dohodnutými podmienkami.
Zákon o civilnom letectve rozdeľuje lietadlá na civilné a štátne. Štátne lietadlá sú definované ako „lietadlá vo vojenských službách alebo v policajných službách.” Podľa tohto zákona je možné povolenie na prelet upraviť medzinárodnou zmluvou:
„§ 3 Zvrchovanosť nad vzdušným priestorom
Podľa leteckej informačnej služby musí každé štátne lietadlo pri vstupe do krajiny žiadať o povolenie Ministerstvo zahraničia SR.
Pre Demagog.SK sa na takomto výklade zmluvy zhodujú Michal Onderčo, ktorý učí medzinárodnú politiku na Erazmovej univerzite v Rotterdame, a Lukáš Mareček z Katedry medzinárodného práva a medzinárodných vzťahov Právnickei fakulta UK.
„Zmluva dáva možnosť lietadlam na prelet, vzlet, odlet a tankovanie. Toto povolenie sa nevymyká tomu, čo je bežné v iných obranných dohodách medzi USA a inými krajinami, takéto povolenie je relatívne normálne. Pokial USA majú možnosť používať vojenské základne, možnosť pristáť, vzlietnut a prelietat je relatívne pochopitelná,” uviedol Onderčo.
Mareček vysvetľuje: „Štátne lietadlá (ktorých podskupinou sú vojenské lietadlá ) potrebujú súhlas na vstup na štátne územie. Ods. 1 Dohody dáva oprávnenie štátnym (vojenským) lietadlám vstúpiť na územie SR a slobodne ho opustiť. Pri vstupe do vzdušného priestoru SR má štátne lietadlo ale povinnosť rešpektovať pravidlá bezpečnosti a premávky, teda je povinný ohlásiť sa a rešpektovať inštrukcie prevádzkovej služby, ako je vyhradený priestor letu atď., aby nedošlo ku kolízii s inými, najmä civilnými lietadlami.
Ods. 2 bližšie upravuje ods. 1, za akým účelom môžu štátne lietadlá USA vstupovať na územie SR - a síce na účely preletu (fly-over, čo znamená vstúpiť na územie a opustiť ho bez pristátia), tankovania počas letu (tzn. bez pristátia), pristátia a vzlietnutia.
Vojenské lietadlo má povinnosť ohlásiť sa aj s cieľom zabezpečenia bezpečnosti a prevádzky.”
