Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy je na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou  potrebná nadpolovičná väčšina hlasov všetkých poslancov Národnej rady, teda minimálne 76 poslaneckých hlasov.

Americká strana si v obrannej zmluve uplatňuje výnimku z povinnosti nahlasovať tie trestné činy svojich príslušníkov, za ktoré sa ukladá len pokuta alebo trest odňatia slobody do troch rokov (.docx, s. 17). Korčok správne uvádza, že táto výnimka sa týka trestných činov amerických vojakov, nie slovenských občanov. Ak by bol spáchaný trestný čin, ktorý by mal pre Slovensko “„osobitý význam”, mohla by ho na požiadanie vyšetrovať slovenská strana (.docx, s. 17). Za osobitý význam považujeme práve prípady, pri ktorých by bol poškodený slovenský občan, či majetok, alebo by boli vo veci tohto trestného činu inak prítomní. Zmluva tiež v odseku tri toho istého článku určuje, že ak príslušníka ozbrojených síl USA stíhajú slovenské orgány, prípad patrí pod jurisdikciu slovenských súdov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Článok 12 zmluvy popisuje trestné právomoci. V jeho úvode sa píše, že „Slovenská republika na žiadosť Spojených štátov a na podporu svojho záväzku o vzájomnej obrane týmto uplatňuje svoju suverénnu diskrečnú právomoc vzdať sa svojho prednostného práva na výkon trestnej právomoci podľa článku VII odseku 3 písm. c) NATO SOFA.”.

Hneď za tým nasleduje veta: „V konkrétnych prípadoch trestných činov, ktoré majú pre Slovenskú republiku osobitný význam, môžu slovenské orgány toto vzdanie sa právomoci odvolať, a to písomným vyhlásením.” (docx, s. 17).

V nasledujúcom článku 13 (s. 18) je popísaná väzba a postup pri zatknutých príslušníkov amerických ozbrojených síl. Slovenské orgány podľa tohto článku môžu členov americkej armády zatknúť, vyšetrovať a viesť proti nim súdne konanie, podrobnosti sú uvedené v jednotlivých odsekoch článku.

Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Podľa Chicagského dohovoru o civilnom letectve aj podľa zákonov Slovenskej republiky musí každé vojenské lietadlo požiadať o povolenie na vstup, toto povolenie však môže mať aj podobu zmluvy, ako je Dohoda o obrannej spolupráci s USA, ktorá takýto článok obsahuje. Každé lietadlo sa v súlade s pravidlami leteckej prevádzky musí nahlásiť leteckej prevádzkovej službe, nejedná sa však o politický súhlas s preletom našim vzdušným priestorom. Výrok preto považujeme za zavádzajúci.

Dohoda (.docx, s. 16) umožňuje lietadlám ozbrojených síl Spojených štátov prelet, tankovanie, pristátie a vzlet:

„1.  Lietadlá, plavidlá a vozidlá prevádzkované ozbrojenými silami USA, alebo výlučne pre ne môžu vstupovať na územie Slovenskej republiky, odchádzať z neho a voľne sa na ňom pohybovať pri dodržiavaní príslušných pravidiel bezpečnosti a premávky. Do týchto lietadiel, plavidiel a vozidiel sa nesmie nastupovať ani nepodliehajú prehliadke bez súhlasu Spojených štátov. 

2. Lietadlá prevádzkované ozbrojenými silami USA alebo výlučne pre ne sú oprávnené k preletu, k vykonávaniu tankovania počas letu, pristávaniu a vzlietaniu na území Slovenska. Na tieto lietadlá sa nevzťahujú poplatky za poskytovanie leteckých navigačných služieb vrátane traťových poplatkov a terminálových poplatkov. Okrem toho tieto lietadlá nepodliehajú letiskovým poplatkom vrátane poplatkov za pristátie, poplatkov za parkovanie a poplatkov za služby pre cestujúcich na letiskách vo vlastníctve a prevádzke štátu na území Slovenskej republiky.”

Chicagský dohovor je Dohovor o medzinárodnom civilnom letectve z roku 1944, ktorý upravuje podmienky, za ktorých môžu lietať a pristávať na Slovensku civilné lietadlá. Podľa článku 3 odseku c) nemôže štátne lietadlo, teda lietadlo vojenské, colné alebo policajné, preletieť vzdušným priestorom iného štátu alebo pristáť bez súhlasu vo forme špeciálnej zmluvy alebo iným spôsobom, v súlade s dohodnutými podmienkami.

Zákon o civilnom letectve rozdeľuje lietadlá na civilné a štátne. Štátne lietadlá sú definované ako „lietadlá vo vojenských službách alebo v policajných službách.” Podľa tohto zákona je možné povolenie na prelet upraviť medzinárodnou zmluvou:

„§ 3 Zvrchovanosť nad vzdušným priestorom

1. Slovenská republika má výlučnú a úplnú zvrchovanosť nad svojím vzdušným priestorom.
2. Vzdušný priestor Slovenskej republiky (ďalej len „vzdušný priestor“) je prístupný za podmienok ustanovených týmto zákonom, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho základe a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.”

Podľa leteckej informačnej služby musí každé štátne lietadlo pri vstupe do krajiny žiadať o povolenie Ministerstvo zahraničia SR.

Pre Demagog.SK sa na takomto výklade zmluvy zhodujú Michal Onderčo, ktorý učí medzinárodnú politiku na Erazmovej univerzite v Rotterdame, a Lukáš Mareček z Katedry medzinárodného práva a medzinárodných vzťahov Právnickei fakulta UK.

„Zmluva dáva možnosť lietadlam na prelet, vzlet, odlet a tankovanie. Toto povolenie sa nevymyká tomu, čo je bežné v iných obranných dohodách medzi USA a inými krajinami, takéto povolenie je relatívne normálne. Pokial USA majú možnosť používať vojenské základne, možnosť pristáť, vzlietnut a prelietat je relatívne pochopitelná,” uviedol Onderčo.

Mareček vysvetľuje: „Štátne lietadlá (ktorých podskupinou sú vojenské lietadlá ) potrebujú súhlas na vstup na štátne územie. Ods. 1 Dohody dáva oprávnenie štátnym (vojenským) lietadlám vstúpiť na územie SR a slobodne ho opustiť. Pri vstupe do vzdušného priestoru SR má štátne lietadlo ale povinnosť rešpektovať pravidlá bezpečnosti a premávky, teda je povinný ohlásiť sa a rešpektovať inštrukcie prevádzkovej služby, ako je vyhradený priestor letu atď., aby nedošlo ku kolízii s inými, najmä civilnými lietadlami.

Ods. 2 bližšie upravuje ods. 1, za akým účelom môžu štátne lietadlá USA vstupovať na územie SR - a síce na účely preletu (fly-over, čo znamená vstúpiť na územie a opustiť ho bez pristátia), tankovania počas letu (tzn. bez pristátia), pristátia a vzlietnutia.

Vojenské lietadlo má povinnosť ohlásiť sa aj s cieľom zabezpečenia bezpečnosti a prevádzky.”

V decembri 2021 tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny Olexij Danilov oznámil, že 200 km od ukrajinských hraníc sa ma nachádzať 122-tisíc ruských vojakov. Ďalších 143-tisíc má byť 400 km od hraníc. The New York Times uvádza, že v Poľsku je umiestnených 4-tisíc amerických vojakov a tisíc ďalších jednotiek NATO. 4-tisíc vojakov má byť nasadených aj v pobaltských krajinách. Na území Rumunska sa podľa zdrojov nachádza tisíc vojakov NATO. Hoci čísla uvedené Korčokom nie sú úplne presné, približne zodpovedajú reálnym počtom vojakov v daných krajinách. Pri dynamickej situácii v ukrajinsko-ruskom konflikte je potrebné počítať s tým, že počty jednotiek sa môžu rýchlo meniť. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.