Rok vlády Roberta Fica

Na telo, Zlatica Puškárová, odkaz na videozáznam

Premiér Robert Fico absolvoval v nedelu dve diskusné relácie a v nich sa stretol s dvoma predsedami opozicných strán. V diskusnej relácii Na telo proti nemu stál predseda Most-Híd Béla Bugár a debata bola miestami velmi ostrá. Témou relácie mal byt rok vlády Roberta Fica a politici to v tomto štýle aj ponali. Obaja sa predhánali v používaní faktických údajov, problémov je však hned niekolko. Politici používajú faktické údaje na podopretie vlastných argumentov, odmietajú akceptovat údaje a argumenty svojho protivníka. Debata dvoch osôb sa potom mení na monológy nepocujúcich, odmietajúcich reagovat na oponenta, alebo aj redaktora. Paradoxne, napriek tomu, že politici si vyberajú sami faktické údaje, v povážlivej miere v nich dochádza k použitiu zavádzajúcim, alebo rovno nepravdivým spôsobom. Typicky, politici sa dopúštajú týchto nedostatkov aj vo výrokoch, pri ktorých už v minulosti boli pristihnutí. Príkladom môže byt výrok Bélu Bugára o tom, že Slovensko má najvyššiu dan z právnických osôb. Nie je to tak, hned náš sused Rakúsko má vyššiu – až 25 %. Béla Bugár však chybil na viacerých miestach. Napríklad ked sa snažil tvrdit, že nezamestnanost rástla o 1 % vždy, ked fungovala vláda Roberta Fica, alebo pri premrštovaní poklesu poctu živnostníkov v dôsledku posledných legislatívnych úprav, alebo pri diskutovaní o dôvodoch plánovaného odchodu U.S.Steel, ktoré predseda Most-Híd vidí – chybne – výhradne na strane Roberta Fica. Ani ten však nezostal pozadu a snažil sa prevalit vinu zo svojich pliec, prípadne zlepšit svoje výsledky. Mnohí Slováci by sa potešili z jeho slov, že Slovensko je jedna z mála krajín v EU, ktorá vykazuje pozitívny hospodársky rast. Nezamestnaní by zase mali vediet, že Ministerstvo práce ponúka 15 tisíc konkrétnych pracovných miest. Bohužial realita je iná – pracovné miesta majú vznikat na základe programu podpory firmám v spolupráci s ministerstvom a pozitívny hospodársky rast vykazuje stále väcšina štátov EU. Premiérová špecialita je navyše “stupnovat” svoju argumentáciu. Chybne potom tvrdí, že až 85 % produkcie Slovenska smeruje na trhy v eurozóne (správne 85 % produkcie Slovensko exportuje celkovo, nie všetok však, samozrejme, smeruje do eurozóny), alebo že celá Európa má historicky najvyššiu nezamestnanost (správne je to iba s eurozónou). Overovat rocnú rekapituláciu predsedu vlády a predsedu Most-Híd bolo velmi nárocné, výsledkom je však naša rekapitulácia, ktorá je tento krát výnimocne negatívna.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Eurozóna hlási rekordnú nezamestnanosť. Hovorím o skupine štátov, ktoré majú euro a táto nezamestnanosť sa vyšplhala na 12%.

Podľa poslednej správy Eutostatu (.pdf) bola miera nezamestnanosti Eurozóny vo februári 2013 až 12 %. 
V grafe, v ktorom Eurostat porovnáva mieru nezamestnanosti Európy s USA a Japonskom od roku 2000, vidíme, že nezamestnanosť Európskej únie (EU-27) ako aj Eurozóny (EA-17) je od roku 2000 najvyššia.
Eurozóna vznikla v roku 1999, kedy bola priemerná miera nezamestnanosti jej členských krajín 7,47 %.

V priemere, to mám zo štatistického úradu potraviny, ceny potravín vyletela o 5,9%.

Výrok sme už overovali v rámci relácie O 5 minút 12 (10.marec 2013):

Štatistický úrad vydal 13.2.20013 správu o vývoji spotrebiteľských cien v januári 2013. Okrem iného správa hovorí: 
"V januári v porovnaní s januárom 2012 boli spotrebiteľské ceny vyššie v úhrne o 2,4 %. Vzrástli ceny v odboroch vzdelávanie o 6,3 %, potraviny a nealkoholické nápoje o 5,9 % ..."
O raste inflácie i oproti roku 2012 informuje aj správa ŠÚ SR z 28. februára 2013:

"Priemerná ročná miera inflácie (vyjadrená prírastkom priemerného harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien za posledných 12 mesiacov oproti priemeru predchá­dzajúcich 12 mesiacov) dosiahla v januári 2013 hodnotu 3,6 % ..."

Taktiež index spotrebiteľských cien v roku 2013 oproti rovnakému obdobiu minulého roka potvrdzuje rast inflácie oproti roku 2012. Hodnota za január dosahuje 102,5 (pokiaľ hodnota pred rokom je daná ako index = 100).

V TA3 17.1.2012 ste to povedali. Ako je možné, že pri pozitívnom hospodárskom raste za Radičovej vlády bol pozitívny hospodársky rast, stále je pozitívny hospodársky rast, máte najvyššiu nezamestnanosť za posledných možno 7 alebo 8 rokov.

Béla Bugár cituje Roberta Fica presne. Ten v relácii TA3 Klub 3 (19:00 min tretej časti) povedal: "Koncepcia vašej pravicovej politiky, ktorú ste tu 18 mesiacov robili, absolútne zlyhala. Ako je možné, že pri pozitívnom hospodárskom raste – stále je pozitívny hospodársky rast – máte najvyššiu nezamestnanosť za posledných sedem alebo osem rokov. A zdá sa, že údaje, ktoré prídu o niekoľko týždňov budú ešte katastrofálnejšie."

Výrok teda hodnotíme ako pravdivý.

V medzinárodnom rebríčku ochrany investorov Slovenská republika sa umiestnila už aj za Kosovom za Bieloruskom.

rebríčku Svetovej banky sa Slovensko z hľadiska kritéria ochrany investorov umiestnilo na 117. mieste. Toto miesto s nami ale zdieľa napríklad aj Rusko, Ukraina, Holandsko, Grécko, Argentína alebo Sýria.

Je pravdou, že Kosovo sa umiestnilo na 100. mieste, spolu s Rakúskom, Českou republikou, ale aj Tanzániou. Bielorusko zdieľa 82. miesto napríklad s Francúzskom, so Srbskom alebo s Egyptom.

Čo sa týka dane, pre právnické osoby, u nás je najvyššia.

Výrok hodnotme ako nepravdivý, pretože minimálne jedna zo susedných krajín má vyššiu daň pre právnické osoby ako SR. Podobný výrok sme pri tom už v minulosti overovali, kedy sa snažil vyvolať dojem, že daň pre právnické osoby je na Slovensku najvyššia Richard Sulík (Na telo 9. december 2012):

Na Slovensku je od 1.januára zvýšená daň z príjmu právnických osôb z 19% na 23%, čo je v porovnaní s okolitými krajinami  (pdf, s. 29) regiónu ako Česko, Poľsko a Maďarsko vyššie percento, ale v porovnaní s niektorými západnými krajinami je  to naopak nižšia sadzba. V roku 2013 má napríklad susedné Rakúsko firemnú daň na úrovni 25%. V Nemecku právnické osoby platia základnú daň z príjmu vo výške iba 15%. K tomu je však nutné pripočítať takzvanú živnostenskú daň, ktorej výška môže byť (v závislosti od regiónu) od 14 do 18 percent z príjmu. Efektívna výška firemnej dane v Nemecku sa teda pohybuje v rozmedzí od 29 do 33%.