Premiér Robert Fico absolvoval v nedelu dve diskusné relácie a v nich sa stretol s dvoma predsedami opozicných strán. V diskusnej relácii Na telo proti nemu stál predseda Most-Híd Béla Bugár a debata bola miestami velmi ostrá. Témou relácie mal byt rok vlády Roberta Fica a politici to v tomto štýle aj ponali. Obaja sa predhánali v používaní faktických údajov, problémov je však hned niekolko. Politici používajú faktické údaje na podopretie vlastných argumentov, odmietajú akceptovat údaje a argumenty svojho protivníka. Debata dvoch osôb sa potom mení na monológy nepocujúcich, odmietajúcich reagovat na oponenta, alebo aj redaktora. Paradoxne, napriek tomu, že politici si vyberajú sami faktické údaje, v povážlivej miere v nich dochádza k použitiu zavádzajúcim, alebo rovno nepravdivým spôsobom. Typicky, politici sa dopúštajú týchto nedostatkov aj vo výrokoch, pri ktorých už v minulosti boli pristihnutí. Príkladom môže byt výrok Bélu Bugára o tom, že Slovensko má najvyššiu dan z právnických osôb. Nie je to tak, hned náš sused Rakúsko má vyššiu - až 25 %. Béla Bugár však chybil na viacerých miestach. Napríklad ked sa snažil tvrdit, že nezamestnanost rástla o 1 % vždy, ked fungovala vláda Roberta Fica, alebo pri premrštovaní poklesu poctu živnostníkov v dôsledku posledných legislatívnych úprav, alebo pri diskutovaní o dôvodoch plánovaného odchodu U.S.Steel, ktoré predseda Most-Híd vidí - chybne - výhradne na strane Roberta Fica. Ani ten však nezostal pozadu a snažil sa prevalit vinu zo svojich pliec, prípadne zlepšit svoje výsledky. Mnohí Slováci by sa potešili z jeho slov, že Slovensko je jedna z mála krajín v EU, ktorá vykazuje pozitívny hospodársky rast. Nezamestnaní by zase mali vediet, že Ministerstvo práce ponúka 15 tisíc konkrétnych pracovných miest. Bohužial realita je iná - pracovné miesta majú vznikat na základe programu podpory firmám v spolupráci s ministerstvom a pozitívny hospodársky rast vykazuje stále väcšina štátov EU. Premiérová špecialita je navyše "stupnovat" svoju argumentáciu. Chybne potom tvrdí, že až 85 % produkcie Slovenska smeruje na trhy v eurozóne (správne 85 % produkcie Slovensko exportuje celkovo, nie všetok však, samozrejme, smeruje do eurozóny), alebo že celá Európa má historicky najvyššiu nezamestnanost (správne je to iba s eurozónou). Overovat rocnú rekapituláciu predsedu vlády a predsedu Most-Híd bolo velmi nárocné, výsledkom je však naša rekapitulácia, ktorá je tento krát výnimocne negatívna.
Zavádzanie Trvalý odkaz
V celej Európe je historicky, alebo eurozóne historicky najvyššia nezamestnanosť.
Podľa štatistík OECD, údajov Svetovej Banky a Eurostatu o miere nezamestnanosti existuje v Európe viacero príkladov krajín, v ktorých je nezamestnanosť nižšia než v minulosti, vrátane Slovenska. Nedá sa preto generalizovať, že nezamestnanosť je historicky najvyššia v celej Európe. Naopak, v eurozóne historicky najvyššia zamestnanosť je. Robert Fico však spája dokopy dva pojmy a dva fakty a snaží sa týmto spôsobom posilniť svoj argument. Jeho výrok preto považujeme za zavádzajúci.
Fínsko dosahovalo v roku 1994 16,6 % nezamestnanosť, vo februári 2013 to bolo len 8,1 %.
V Írsku síce vo februári 2013 nezamestnanosť dosiahla 14,2 %, v roku 1993 sa však vyšplhala až na 15,6 %.
Podobne je na tom aj Francúzsko, kde je síce momentálne nezamestnanosť 10,8 %, v roku 1997 však bola o niečo vyššia, až 11,1 %.
V Estónsku bola vo januári 2013 9,9 % nezamestnanosť, ešte v roku 2010 dosahovala až 16,9 %.
Chorvátsko dnes bojuje s 18,7 % nezamestnanosťou. V roku 2001 ale dosiahla až 20,5 %.
V roku 2001 malo vysokú nezamestnanosť aj Bulharsko, dosahovala až 19,9 %, v februári 2013 je to už len 12,5 %.
V Poľsku bola vo februári 2013 nezamestnanosť 10,6 %, zatiaľčo v roku 2002 dosiahla až 20,0 %.
V Belgicku dosiahla nezamestnanosť vo februári 2013 8,1 %. V roku 1994 to bolo až 9,8 %.
Nakoniec, aj na Slovensku oproti feburárovým 14,6 % bola nezamestnanosť v roku 2001 19,2 %.
Výrok bol spomenutý v
Na telo, Zlatica Puškárová
