Kto najviac tvrdí, že treba diskutovať o stave v justícii? Človek, ktorý keď bol minister spravodlivosti a keď bol štrajk železničiarov, presadil na konkrétnom súde, že súd za 24 hodín zastavil štrajk železničiarov a ten bol potom označený za ústavný na Ústavnom súde.

Výrok Róberta Fica hodnotíme ako neoveriteľný, pretože nie je možné dokázať, že v otázke rozhodovania súdu išlo o politický nátlak. Zároveň nevieme overiť rozhodnutia súdov v tejto sťažnosti. 

Podobný výrok sme overovali už v relácií Na telo z 19. júna 2011. 

31. januára 2003 - Železničiari spustili štrajk proti rušeniu regionálnych tratí a prepúšťaniu, zapojilo sa do neho údajne asi 80 percent zamestnancov. Po troch dňoch štrajk ukončil okresný súd v Bratislave. Ten predbežným opatrením rozhodol, že železničiari musia prestať štrajkovať dovtedy, pokiaľ súd nerozhodne, či je štrajk zákonný. Krajský súd neskôr opatrenie zrušil.

Predkladateľom návrhu boli Železnice SR a Železničná spoločnosť.
V tejto súvislosti je možné uvažovať, že vzhľadom na majoritný podiel štátu v týchto spoločnostiach sa jednalo o podnet zo strany vlády, avšak nevieme dokázať politický tlak na nezávislosť súdu.


Ústavný súd sa touto sťažnosťou zaoberal v uznesení 109/03-18, Kedže sa však spomínanou sťažnosťou zaoberal práve krajský súd, ústavný súd rozhodol, že musia byť dodržané postupy a nemôže sa zaoberať predmetom tejto sťažnosti.

"Vychádzajúc z týchto záverov ústavný súd nezistil žiaden ústavný dôvod na to, aby sa v tejto veci neriadil princípom subsidiarity svojej právomoci, ktorý je ustanovený v čl. 127 ods. 1 i. f. ústavy. Porušenie tohto princípu považuje ústavný súd za neprípustné aj preto, že nezohľadnenie právomoci iného súdu (v tomto prípade odvolacieho súdu) by bolo neústavným zásahom do kompetencií všeobecného súdnictva podľa čl. 142 ods. 1 ústavy bez primeraných dôvodov, ktorým by mohlo byť predovšetkým to, ak by všeobecný súd (...iný súd) odmietol svoju právomoc vo veci konať a rozhodovať. 


Preto ústavný súd aplikujúc čl. 127 ods. 1 i. f. ústavy a § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol sťažnosť pre nedostatok svojej právomoci už po jej predbežnom prerokovaní, ktorý je dôsledkom predčasne podanej sťažnosti."


Podľa informácií, ktoré sa nám podarilo dohľadať krajský súd v tejto veci rozhodol tak, že opäť dovolil železničiarom štrajkovať.

"Železničiari môžu znovu štrajkovať. Bratislavský krajský súd zrušil predbežné opatrenie Okresného súdu Bratislava I, ktorý prikázal železničiarom štrajk prerušiť."

Výrok bol spomenutý v

O 5 minút 12, Marta Jančkárová

Robert Fico vs. Pavol Frešo

Do relácie na Jednotke prijal pozvanie premiér Robert Fico a oponenta mu robil predseda SDKÚ Pavol Frešo. Debata sa nemohla vyhnút kauze neštastia pri páde mostu pri Kurimanoch, politici okrem toho diskutovali ekonomickú situáciu na Slovensku vo svetle novovydanej prognózy Európskej komisie. Diskusia nebola príliš bohatá na faktografické údaje, za to o to viac plamenná. Pri téme páde mostu si nedostatok faktov diskutujúci kompenzovali opakovaním svojich tvrdení a hádaním sa, kto tému "politizuje" a co je potrebné urobit. Robert Fico nemá pravdu vo svojom tvrdení, že "politizovat" zacal bývalý minister dopravy Ján Figel z KDH. Jeho vlastný minister Ján Pociatek sa hned po svojom návrate z dovolenky na Slovensko vyslovil jednoznacne za vinu dodávatelskej spolocnosti a pripustil nízku vysútaženú cenu pocas minulej vlády ako dôvod neštastia. Téma stavu slovenskej ekonomiky priniesla ukážkové správanie politikov pri konfrontácii s tvrdými dátami v praxi. Podla informácií v dokumente EK, má byt miera nezamestnanosti na Slovensku v rokoch 2012 a 2013 presne 13,5 %. Pavol Frešo toto císlo opakovane interpretoval ako 14 % v snahe predstavit slovenskú ekonomiku v horšom svetle. Robert Fico ho zase opravil, že císlo používa nesprávne, ked správne má byt 13 %. Pavol Frešo sa na to ohradzuje, že v dokumente je 13,9 %. Je naozaj zarážajúce, ako dokážu politici bez hanby narábat s císlom, ktoré je úplne jednoznacné.