Do relácie na Jednotke prijal pozvanie premiér Robert Fico a oponenta mu robil predseda SDKÚ Pavol Frešo. Debata sa nemohla vyhnút kauze neštastia pri páde mostu pri Kurimanoch, politici okrem toho diskutovali ekonomickú situáciu na Slovensku vo svetle novovydanej prognózy Európskej komisie. Diskusia nebola príliš bohatá na faktografické údaje, za to o to viac plamenná. Pri téme páde mostu si nedostatok faktov diskutujúci kompenzovali opakovaním svojich tvrdení a hádaním sa, kto tému "politizuje" a co je potrebné urobit. Robert Fico nemá pravdu vo svojom tvrdení, že "politizovat" zacal bývalý minister dopravy Ján Figel z KDH. Jeho vlastný minister Ján Pociatek sa hned po svojom návrate z dovolenky na Slovensko vyslovil jednoznacne za vinu dodávatelskej spolocnosti a pripustil nízku vysútaženú cenu pocas minulej vlády ako dôvod neštastia. Téma stavu slovenskej ekonomiky priniesla ukážkové správanie politikov pri konfrontácii s tvrdými dátami v praxi. Podla informácií v dokumente EK, má byt miera nezamestnanosti na Slovensku v rokoch 2012 a 2013 presne 13,5 %. Pavol Frešo toto císlo opakovane interpretoval ako 14 % v snahe predstavit slovenskú ekonomiku v horšom svetle. Robert Fico ho zase opravil, že císlo používa nesprávne, ked správne má byt 13 %. Pavol Frešo sa na to ohradzuje, že v dokumente je 13,9 %. Je naozaj zarážajúce, ako dokážu politici bez hanby narábat s císlom, ktoré je úplne jednoznacné.
Kto najviac tvrdí, že treba diskutovať o stave v justícii? Človek, ktorý keď bol minister spravodlivosti a keď bol štrajk železničiarov, presadil na konkrétnom súde, že súd za 24 hodín zastavil štrajk železničiarov a ten bol potom označený za ústavný na Ústavnom súde.
Výrok Róberta Fica hodnotíme ako neoveriteľný, pretože nie je možné dokázať, že v otázke rozhodovania súdu išlo o politický nátlak. Zároveň nevieme overiť rozhodnutia súdov v tejto sťažnosti.
Predkladateľom návrhu boli Železnice SR a Železničná spoločnosť.
V tejto súvislosti je možné uvažovať, že vzhľadom na majoritný podiel štátu v týchto spoločnostiach sa jednalo o podnet zo strany vlády, avšak nevieme dokázať politický tlak na nezávislosť súdu.
Preto ústavný súd aplikujúc čl. 127 ods. 1 i. f. ústavy a § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol sťažnosť pre nedostatok svojej právomoci už po jej predbežnom prerokovaní, ktorý je dôsledkom predčasne podanej sťažnosti."

