Dalšia debata o utecencoch prebehla túto nedelu tentokrát v špeciáli na Markíze. Stretli sa v nej predseda vlády Robert Fico a predseda Most-Híd Béla Bugár. V pocte výrokov tradicne viedol Fico. Premiér sa dopustil viacerých omylov v poctoch migrantov, spôsobe ich prerozdelovania aj vo vyhlásení, že chýba komunikácia medzi EÚ a Tureckom. Obaja diskutujúci si taktiež pripísali niekolko neoveritelných výrokov.
Nepravda Trvalý odkaz
Ja napríklad považujem za zvláštne, že Maďarsko chráni schengenské hranice, presne tak, ako sa očakáva, pokiaľ ide o nelegálny vstup migrantov a je za to kritizované. A sú tu krajiny ako je Taliansko alebo Grécko, ktoré nechránia schengenské hranice a nikto im nič absolútne nehovorí.
Existuje viacero dôkazov o tom, že Grécko i Taliansko boli za nedostatocnú ochranu hraníc kritizované. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.
Štúdia dvoch profesorov v European Journal of Migration and Law kritiku zo strany iných štátov EÚ voci Taliansku a Grécku spomína nasledovne:
"Italy and Greece have been often blamed by their fellow EU Member States for the excessive permeability of their borders, their inability to stop irregular migration, and their inefficient asylum system."
Kritiku Grécka zo strany ostatných štátov EÚ v otázke kontroly schengenskej hranice spomína euractiv.com už v roku 2013. Európski lídri aj v súcasnosti kritizujú Grécko za slabý registracný systém utecencov. Angela Merkelová vyzvala Atény, aby sa viac snažili chránit vonkajšie hranice EÚ. Podobne ako Madarsko, aj Grécko bolo kritizované za tvrdý zásah voci migrantom, ktorý sa snažili prejst cez túto krajinu.
V case, ked Nemecko a Francúzsko ešte odmietali kvóty na migrantov, tieto dva štáty vyzývali Talianov a Grékov na sprísnenie tamojších kontrol schengenskej hranice. Taliansko bolo kritizované napríklad zo strany Švajciarska, kedže práve aj do tejto krajiny utecenci cez Taliansko putovali.
11. septembra 2015 práve madarský premiér, Viktor Orbán, vyslovil v rámci obhajoby znacne odsudzovaného konania Madarska, v súvislosti so zaobchádzaním s prichádzajúcimi migrantami, kritiku smerom ku gréckej vláde. Tú obvinil z neschopnosti zabezpecit svoje hranice, co podla neho umožnuje obrovský prísun ilegálnych imigrantov smerom k madarským hraniciam.
Kritika Grécka celkovo v súvislosti s uteceneckou krízou vyšla napríklad zo strany Vysokého komisára OSN pre utecencov, a to kvôli zlým podmienkam v uteceneckých táboroch. Za zásah proti migrantom i zlé podmienky zas kritizovala Grécko Amnesty International.
Madarská vláda na cele s populistickou stranou Fidesz reagovala v júli 2015 na vysoký prísun imigrantov oplotením hraníc štvormetrovým plotom s ostnatým drôtom na južnej hranici so Srbskom, pricom antimigracné sentimenty podporila spustením protimigracnej billboardovej kampane, ktora mala demotivovat migrantov od príchodu do Madarska. Podla Orbánovho vyjadrenia je európske krestanské dedicstvo vo velkom nebezpecenstve, pretože väcšina prichádzajúcich migrantov sú moslimovia.
Orbánova vláda sa stala tercom kritiky po použití vodných diel a slzného plynu pri incidente s imigrantmi na madarsko-srbskej hranici. Generálny tajomník OSN, Pan Ki-mun, tvrdo odsúdil konanie madarskej strany, ked takéto zaobchádzanie s ludmi utekajúcimi pred vojnou oznacil za neakceptovatelné. Najvyšší komisár OSN pre ludské práva, Zeid Ra'ad Al Hussein, skritizoval xenofóbne a protimoslimské postoje vlády. Srbský premiér obvinil Madarsko z brutálneho a neeurópskeho správania. Kritici vycítajú Madarsku neplnenie si povinností vyplývajúcich z medzinárodného práva, ktoré ukladá povinnost povolit vstup politickým utecencom.
Výrok bol spomenutý v
Iné, Zlatica Puškárová
