Dalšia debata o utecencoch prebehla túto nedelu tentokrát v špeciáli na Markíze. Stretli sa v nej predseda vlády Robert Fico a predseda Most-Híd Béla Bugár. V pocte výrokov tradicne viedol Fico. Premiér sa dopustil viacerých omylov v poctoch migrantov, spôsobe ich prerozdelovania aj vo vyhlásení, že chýba komunikácia medzi EÚ a Tureckom. Obaja diskutujúci si taktiež pripísali niekolko neoveritelných výrokov.
Fico vs. Bugár o utecencoch a migrantoch
Filtre
Pravda Trvalý odkaz
…no ja som čítal ten materiál, ktorý bol prijatý na úrovni Európskeho parlamentu, tridsaťšesť strán alebo koľko to malo, ale bohužiaľ, tam nie je o tom, že to by bolo len ako dočasné.
Druhý implementačný balíček o migrácii, ktorý vznikol na základe návrhu Európskej komisie, obsahuje okrem iného návrh na Reguláciu Európskeho parlamentu a Rady EÚ, ktorý sa týka vytvorenia permanentného mechanizmu na prerozdelenie utečencov v prípade vyhlásenia krízového stavu. Tento návrh skutočne spomína nielen dočasný, ale aj trvalý mechanizmus obsahujúci aj kľúč na prerozdelenie migrantov. Výrok hodnotíme ako pravdivý
Prvý materiál, ktorý je súčasťou implementačného balíčka, je návrh na reguláciu Európskeho parlamentu a Rady EÚ (vypracovaný na základe návrhov Európskej komisie), kde je uvedené, že prerozdeľovanie migrantov podľa daných kvót je zatiaľ dočasné, týka sa migrantov, ktorí majú byť presídlení z Grécka, Talianska a Maďarska do iných členských štátov a to v počte 120 000. Toto je dočasný mechanizmus, materiál o ňom má 27 strán.
Trvalý mechanizmus, ktorý tiež dohoda obsahuje, hovorí o stave krízy, ktorej by mohol čeliť členský štát v budúcnosti.
Stav krízy vyhlasuje Európska komisia na základe týchto kritérií:
1. nárast počtu žiadateľov o azyl za posledných 6 mesiacov
1. nárast počtu neoprávnených prechodov hraníc za posledných 6 mesiacov
3. počet žiadostí o azyl na obyvateľa v porovnaní s európskym priemerom
Počet ľudí, ktorí budú mať byť relokovaný, bude stanovený fixne, nebude však presahovať 40% z počtu žiadostí o azyl za posledných 6 mesiacov v danej krajine
Počet ľudí, ktorých si má potom iný členský štát vziať, bude závisieť na distribučnom kľúči.
Pravda Trvalý odkaz
Je tu jedna operácia, na základe ktorej budú mať vojenské sily právo likvidovať plavidlá, ktoré sú používané na prevážanie týchto ľudí, len sme nechali tých ľudí tri alebo štyri mesiace plávať. Zrazu teraz v októbri tieto rozhodnutia sa idú robiť…
Právo likvidovať plavidlá používané na nelegálne prevážanie migrantov bude mať operácia EUNAVFOR MED pravdepodobne až od októbra 2015, teda od jej spustenia v júni 2015 vtedy ubehnú približne 4 mesiace. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Prvú misiu, ktorej cieľom je aj zničiť infraštuktúru pašerákov ľudí, je misia zahájená v máji 2015 a spustená v júni s názvom EUNAVFOR MED. Jej mandát však neobsahoval možnosť zničenia pašeráckych plavidiel, v správe(.pdf) vydanej webstránkou Európskeho parlamentu sa ako dôvod uvádza odpor afrických štátov voči takejto právomoci. Rozšírenie aj o takúto právomoc však nakoniec bolo oznámené v septembri, s predpokladanou platnosťou od októbra 2015. Na vstup operácie do tejto fázy svojej činnosti je potrebná rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN a súhlas lýbijských predstaviteľov. V Stredozemnom mori pôsobia aj príslušníci misií Poseidon a Triton, no jedná sa len o záchranné misie(.pdf,s.5) .
Zavádzanie Trvalý odkaz
Lýbia bola takisto niekým zbombardovaná, režim bol niekým odstránený. Boli to talianske stíhačky, francúzske stíhačky a španielske stíhačky a treba o tom hovoriť.
Podobný výrok sme už premiérovi overovali v minulosti. Robert Fico zjednodušuje najmä v prehlásení o španielskych stíhačkách. Počas občianskej vojny v Lýbii boli k útoku použité stíhačky Veľkej Británie, Francúzska a Talianska, kým španielske stíhačky mali na starosti hliadkovanie. Celkovo však do operácie v Lýbii proti Kaddáfímu Španieli zapojení boli.(pdf, str. 178). Výrok hodnotíme ako zavádzanie.
V Lýbii sa začala občianska vojna v roku 2011, teda v čase tzv. Arabskej jari, kedy sa miestne milície snažili zvrhnúť vládu Muammara Kaddáfího a to aj za pomoci vojsk niektorých krajín NATO a ďalších spojencov v období (.pdf,s.1) od marca do októbra 2011. Medzi krajinami NATO, ktoré sa zapojili (.pdf,s.7) do vzdušných útokov, boli Spojené štáty americké, ktoré najprv operácie viedli až kým velenie neprevzalo NATO, následne uskutočňovali vzdušné útoky Francúzsko, Veľká Británia, Taliansko, Kanada, Dánsko, Belgicko a Nórsko. Španielske stíhačky, ktoré spomína premiér Fico, sa do bojových operácií nezapojili.
Ako uvádza štúdia Inštitútu strategických štúdií americkej armády(.pdf, s.6), až dve tretiny útokov podnikli Francúzi a Briti. Taliansko prispelo 8 bojovými lietadlami a pomáhalo tiež strážiť bezletovú zónu. Španielske stíhačky boli použité na stráženie bezletovej zóny, neboli zapojené priamo do útokov (.pdf,s.178).
Fico taktiež spomína, že režim Muammara Kaddáfiho bol "niekým odstránený". Treba zdôrazniť, že sa nejednalo o zásah NATO alebo západu voči režimu, ale podporu domácich povstalcov. Spúšťačom občianskej vojny boli zásahy vládnych jednotiek voči protestujúcim ako aj dlhodobá ekonomická a politická situácia v krajine.
Nepravda Trvalý odkaz
Dnes napríklad nikto nekomunikuje s Tureckom (o utečeneckej kríze, pozn.).
Predstavitelia štátov Európskej únie majú preukázateľné snahy o komunikáciu s Tureckom v otázke riešenia migračnej krízy a uskutočnili aj niekoľko rokovaní, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý.
Dňa 18. septembra 2015 sa v Ankare stretli "turecký minister zahraničných vecí Feridun Sinirlioglu a jeho luxemburský náprotivok Jean Asselborn pri príležitosti usporiadania spoločného tlačového briefingu počas vzájomného stretnutia ministerstiev.(...) Európska únia pripravuje zásadný balíček pomoci Turecku, aby mu tak pomohla vysporiadať sa s nákladmi na opatrenie 2 miliónov sýrskych utečencov, oznámil luxemburský minister zahraničných vecí počas svojej návštevy v Ankare."
Európska únia verejne vyzývala Turecko k spolupráci v otázke riešenia utečeneckej krízy napríklad aj v máji 2015.
Predstavitelia EÚ plánujú úzko spolupracovať s Tureckom aj v budúcnosti:
"Francúzsky prezident François Hollande minulý týždeň oznámil, že bude naliehať na špeciálnom sumite, ktorý sa uskutoční budúcu stredu, na "spoluprácu s Tureckom" a to aby podporil šancu sýrskych utečencov zostať v tejto krajine až pokým sa vojna neskončí."
Turecko kvôli rokovaniam navštívil aj nemecký minister zahraničných vecí Steinmeier.
Turecko kvôli rokovaniam navštívil aj nemecký minister zahraničných vecí Steinmeier.
Spolu s Francúzskom sú to údajne aj Taliansko a Nemecko, kto "v posledných dňoch viedol zákulisné snahy o dohodu s Ankarou, výsledkom ktorých by malo byť zlepšienie životných podmienok 2.2 milonov sýrskych utečencov žijúcich v Turecku. (...) Európa ponúka Turecku značné navýšenie finančnej pomoci. (...) Zástupcovia Turecka by však uvítali ešte väčší záväzok vrámci boja s krízou v Sýrii a vyhliadkou utečencov na to, aby sa čoskoro mohli vrátiť domov. Európsky zástupcovia Ankare naznačili, že by boli ochotní vypomôcť výstavbou škôl a ďalšej infraštruktúry, ktorá by Turecko čiastočne odbremenila."
Neoveriteľné Trvalý odkaz
…v Maďarsku je deväťdesiatdvatisíc týchto utečencov zaregistrovaných, ale nie v azylovom procese …
Podľa najnovších dostupných údajov sa počet zaregistrovaných utečencov v Maďarsku od začiatku roku pohybuje okolo 180 tisíc. Žiadostí o azyl bolo podaných vyše 150 tisíc, pričom podľa informácií zo začiatku augusta bolo aktívne preverovaných vyše 50 tisíc. Nepodarilo sa nám nájsť informáciu o tom, koľko utečencov je v súčasnej dobe v aktívnom azylovom procese, ani koľko z registrovaných utečencov sa momentálne nachádza na území Maďarska. Taktiež nie je jasné, ani o akom období Bugár hovorí, keď spomína údaj 92 tisíc. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.
V článku Hospodárskych Novín z 12. septembra sa uvádza, že "od začiatku tohto roka prekročilo ilegálne maďarské hranice 181 014 migrantov, prisťahovalecký úrad eviduje 166 465 žiadostí o štatút utečenca."
TASR 8. septembra uviedla, že počet žiadostí o azyl v Maďarsku dosahuje 157 746. Podľa údajov Eurostat len za prvých sedem mesiacov tohto roka bolo podaných spolu 98 070 žiadostí o azyl.
Podľa Úradu pre prisťahovalectvo a občianstvo Maďarskej republiky:
"Maďarský Úrad pre prisťahovalectvo a občianstvo (BÁH) evidoval do 3. augusta už 102.263 žiadostí o štatút utečenca. V tomto roku udelili azyl 274 migrantom. Do 31. júla rozhodol úrad v 61.969 prípadoch, neboli to však iba tohtoročné žiadosti. V 59.842 prípadoch azylový proces prerušili, pretože žiadatelia odišli z Maďarska do neznámej krajiny. Podľa úradu drvivú väčšinu z nich tvorili Kosovčania. BÁH žiadosti odmietol celkom v 1853 prípadoch; v súčasnosti preveruje vyše 50.000 prípadov."
Počet žiadateľov o azyl je v Maďarsku v súčasnej dobe výrazne vyšší ako v minulosti.
„Od začiatku roka viac ako tretinu všetkých žiadostí o azyl registrovali v Maďarsku, to je viac ako v Taliansko,“ zdôraznil Tusk v júli tohto roku.
"Počet utečencov registrovaných v Maďarsku znova mierne vzrástol. Vo štvrtok policajti zadržali 764 osôb; v stredu išlo len o 277 ľudí. Nárast možno pripísať tomu, že vo štvrtok po prvý raz do Maďarska dorazilo 497 utečencov smerom z Chorvátska," uviedla agentúra AP 18. septembra 2015.
Pre porovnanie v minulom roku o azyl v Maďarsku požiadalo 42-tisíc až 44 -tisíc ľudí. Podľa maďarského úradu pre migráciu a národnosti v roku 2014 dostalo azyl len 503 žiadateľov.
