V prvej casti diskusie hovorili Robert Fico a Béla Bugár o horúcej téme Grexitu. Ich názory na riešenie súcasnej krízy v Grécku sa väcšinou zhodovali. Druhá cast debaty bola venovaná aktuálnemu problému migrácie do Európy. Obaja diskutujúci sa v nej rozchádzali najmä v názore na bezpecnostné riziko, ktoré môžu migranti pre Slovensko predstavovat. Bugár skôr zdôraznoval potrebu pomáhat, Fico vystríhal pred rizikom. Bugár dokonca predstihol Fica v faktických nepresnostiach - až každý tretí výrok predsedu Most-Híd bol nepresný. Fico zaváhal v každom piatkom výroku.
Pravda Trvalý odkaz
Vzájomný obchod s Gréckom je veľmi nízky, naše bankové prepojenie je prakticky nulové s gréckou stranou.
Údaje Štatistického úradu SR a Ministerstva hospodárstva SR ukazujú nízke čísla v rámci celkového exportu a importu Grécka, na ktorom sa Slovensko podieľa. Podiel slovenských bánk na gréckych dlhopisoch je takisto pomerne nízky. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
Vývoj zahraničného obchodu medzi SR a
GR za posledných 5 rokov v mil. eur (.pdf, s.21)
| 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 | január 2015 | |
| Vývoz zo SR do GR | 179,4 | 148,8 | 153,8 | 148,4 | 188,7 (0,3% z celkového exportu SR 0,37% z celkového importu Grécka) |
11,5 |
| Dovoz z GR do SR | 91,6 | 88,6 | 78,0 | 71,2 | 72,4 | 7,5 |
| Obrat | 271,0 | 237,4 | 231,8 | 219,6 | 261,1 | 19,0 |
| Saldo | 87,8 | 60,2 | 75,8 | 77,2 | 116,3 | 5,0 |
Zdroj: Štatistický úrad SR
Ako možno vidieť z uvedených údajov, prevažuje vývoz zo Slovenskej Republiky. Za rok 2014 sa náš vývoz do teritória medziročne zvýšil o
27,2 % a dosiahol 188,7 mil. EUR. Export do Grécka predstavuje 0,30 % nášho
celkového exportu a na celkovom gréckom importe sa podieľame 0,37 %.
27,2 % a dosiahol 188,7 mil. EUR. Export do Grécka predstavuje 0,30 % nášho
celkového exportu a na celkovom gréckom importe sa podieľame 0,37 %.
Na základe údajov Ministerstva hospodárstva SR (.pdf, s.1) dosiahol zahraničný obchod Slovenska s Gréckom za obdobie január - február 2015 obrat vo výške 38,3 mil. EUR, čo predstavuje v rámci zahraničného obchodu SR s krajinami EÚ šiestu najnižšiu hodnotu.
Čo sa týka bankového prepojenia, podľa Národnej banky
Slovenska (NBS) mali slovenské banky v roku 2011 v gréckych dlhopisoch
zhruba pol miliardy eur, čo predstavovalo len 0,91 %
z celkovej bilančnej sumy slovenského bankového sektora. Poštová banka bola
jedinou bankou, ktorá nakúpila v minulosti grécke dlhopisy vo väčšom objeme. Finančné aktíva držané do splatnosti sú investície
banky do cenných papierov, ktoré banka bude držať až do splatnosti. K 31. marcu 2014 evidovala Poštová banka dlhopisy Grécka vo výške 44,590 EUR, pričom celková expozícia gréckych štátnych dlhopisov má splatnosť od roku 2023 až do roku 2042. (.pdf, s.44)
Slovenska (NBS) mali slovenské banky v roku 2011 v gréckych dlhopisoch
zhruba pol miliardy eur, čo predstavovalo len 0,91 %
z celkovej bilančnej sumy slovenského bankového sektora. Poštová banka bola
jedinou bankou, ktorá nakúpila v minulosti grécke dlhopisy vo väčšom objeme. Finančné aktíva držané do splatnosti sú investície
banky do cenných papierov, ktoré banka bude držať až do splatnosti. K 31. marcu 2014 evidovala Poštová banka dlhopisy Grécka vo výške 44,590 EUR, pričom celková expozícia gréckych štátnych dlhopisov má splatnosť od roku 2023 až do roku 2042. (.pdf, s.44)
Poštová banka a jej vtedajší väčšinový akcionár
Istrokapital SE podali v máji 2013 na ICSID žalobu proti Grécku pre nútenú
výmenu gréckych štátnych dlhopisov, ku ktorej došlo v marci 2012. Grécko
podľa banky prijalo vnútroštátnu legislatívu, ktorá jednostranne a spätne
zmenila emisné podmienky štátnych dlhopisov. Tribunál 9. apríla 2015 konanie ukončil, pretože dospel k záveru, že grécke štátne dlhopisy nemožno označiť za investíciu, uviedla TASR.
Istrokapital SE podali v máji 2013 na ICSID žalobu proti Grécku pre nútenú
výmenu gréckych štátnych dlhopisov, ku ktorej došlo v marci 2012. Grécko
podľa banky prijalo vnútroštátnu legislatívu, ktorá jednostranne a spätne
zmenila emisné podmienky štátnych dlhopisov. Tribunál 9. apríla 2015 konanie ukončil, pretože dospel k záveru, že grécke štátne dlhopisy nemožno označiť za investíciu, uviedla TASR.
Výrok bol spomenutý v
O 5 minút 12, Martin Strižinec
