V prvej casti diskusie hovorili Robert Fico a Béla Bugár o horúcej téme Grexitu. Ich názory na riešenie súcasnej krízy v Grécku sa väcšinou zhodovali. Druhá cast debaty bola venovaná aktuálnemu problému migrácie do Európy. Obaja diskutujúci sa v nej rozchádzali najmä v názore na bezpecnostné riziko, ktoré môžu migranti pre Slovensko predstavovat. Bugár skôr zdôraznoval potrebu pomáhat, Fico vystríhal pred rizikom. Bugár dokonca predstihol Fica v faktických nepresnostiach – až každý tretí výrok predsedu Most-Híd bol nepresný. Fico zaváhal v každom piatkom výroku.
Fico vs. Bugár o gréckej kríze a migrantoch
Filtre
Pravda Trvalý odkaz
A naďalej platí, že sme jediná politická strana, ktorej neodišiel jeden jediný poslanec (z parlamentu, pozn.) za celú históriu.
Podobný výrok sme overovali viackrát (napríklad 11. januára 2015 V politike, 12. apríla 2015 V politike) . Naďalej platí, že žiadny poslanec alebo poslankyňa zo strany SMER-SD sa nevzdal mandátu a neodišiel zo strany. Jedinou výnimkou na pravicovom spektre je strana Most-Híd. Avšak z klubu Most Híd odišiel Andrej Hrnčiar. Výrok Fica hodnotíme ako pravdivý.
Je pravda, že poslanecký klub Smeru-SD sa vyznačuje nadštandardnou stabilitou. Na individuálnej úrovni existujú príklady odchodov radových členov alebo bývalých poslancov, čo však nemožno považovať za "delenie strany".
Podobný výrok predsedu vlády sme overovali už februári 2014 a veľká časť jeho odôvodnenia platí aj dnes: "Prehľad počtu poslancov v jednotlivých poslaneckých kluboch za roky 1994 až 2012 nájdete TU. Z tohto prehľadu je možno vidieť, že z poslaneckého klubu strany SMER-SD počas jej pôsobenia v NR SR (2002 — 2014) neodišiel ani jeden poslanec. (...)
Z poslaneckých klubov KDH, SDKÚ-DS, SAS, OĽaNO naozaj odišli viacerí poslanci. Rozpad poslaneckého klubu KDH nastal po odchode Daniela Lipšica a Jany Žitňanskej, ktorí založili stranu Nová väčšina, a tiež po odchode Radoslava Prochádzku. Zo strany SDKÚ-DS odišli v aktuálnom volebnom období Lucia Žitňanská, Miroslav Beblavý a Magdaléna Vášáryová. Zo strany SAS odišli Kollárovci a založili Liberálnu dohodu. Z hnutia OĽaNO odišiel Alojz Hlina."
Od februára, kedy sme premiérov výrok označili za zavádzajúci, však odchod zaznamenal aj poslanecký klub strany Most-Híd; odišiel z neho Andrej Hrnčiar, ktorý sa stal členom strany Sieť (Hrnčiar zároveň odišiel z parlamentu, nahradila ho Edita Pfundtner). Celková bilancia kresiel pre Most-Híd sa však o jedno zvýšila, pretože sa k strane pridala Lucia Žitňanská. Ďalšie odchody zaznamenali aj viaceré opozičné strany: Z OĽaNO odišli Mária Ritomská a Mikuláš Huba, z SDKÚ-DS odišli Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš.
Z uvedených údajov je zrejmé, že súčasná realita interpretáciu R. Fica potvrdzuje. Je však nutné upozorniť, že na úrovni radových členov v minulosti odchody zaznamenané boli: spomenúť môžeme Jozefa Behýla čo Bohumila Hanzela, ktorý bol dokonca vo vedení strany v čase jej začiatkov a neskôr sa jeho meno objavilo v kauze údajných informácií o finančných operáciách v strane Smer-SD. Tieto odchody sa však neodohrali z poslaneckej pozície a keďže z nich nevznikli nové strany, nemožno ich považovať za príklad "delenia strany".
Ostatné politické strany pôsobiace v parlamente stratili niektorých členov, s výnimkou strany Most-Híd, z ktorej neodišiel nikto.
Pravda Trvalý odkaz
Totiž zákon o… zhromažďovaní… paragraf 12 hovorí o tom, že zástupca obce, ktorý vydal povolenie(na zhromaždenie, pozn.), má priamo v určitých…ale paragraf 10, odstavec 1 hovorí, obec, ktorej sa zhromaždenie oznámilo, ho zakáže, ak by oznámený účel zhromaždenia smeroval k výzve popierať alebo obmedzovať osobné, politické, iné práva občanov pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické zmýšľanie a náboženské vyznanie alebo na roznecovanie nenávisti a neznášanlivosti, dopúšťa sa násilia alebo hrubej neslušnosti. Podľa paragrafu 12, odstavec 5, zhromaždenie môže byť rozpustené, ak v jeho priebehu nastali okolnosti odôvodňujúce to, čo som teraz čítal. A odstavec 6 hovorí, zhromaždenie môže zástupca obce rozpustiť a v jeho neprítomnosti môže urobiť náčelník príslušného útvaru policajného zboru alebo veliaci príslušník.
Béla Bugár cituje zákon č.84/1990 o zhromažďovacom práve. Keďže zákon cituje pomerne presne, jeho výrok hodnotíme ako pravdivý.
Paragraf 10, odstavec 1 Zákona č. 84/1990 Zb o zhromažďovacom práve hovorí nasledovné:
"Obec, ktorej sa zhromaždenie oznámilo, ho zakáže, ak by oznámený účel zhromaždenia smeroval k výzve:
a) popierať alebo obmedzovať osobné, politické alebo iné práva občanov pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské vyznanie a sociálne postavenie alebo na roznecovanie nenávisti a neznášanlivosti z týchto dôvodov;
b) dopúšťať sa násilia alebo hrubej neslušnosti;
c) inak porušovať ústavu, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktoré majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky."
a) popierať alebo obmedzovať osobné, politické alebo iné práva občanov pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské vyznanie a sociálne postavenie alebo na roznecovanie nenávisti a neznášanlivosti z týchto dôvodov;
b) dopúšťať sa násilia alebo hrubej neslušnosti;
c) inak porušovať ústavu, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktoré majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky."
Paragraf 12, odstavec 5 toho istého zákona hovorí toto:
"Zhromaždenie, ktoré bolo oznámené a nebolo zakázané, môže byť spôsobom uvedeným v odseku 1 rozpustené, ak sa podstatne odchýlilo od oznámeného účelu takým spôsobom, že v priebehu zhromaždenia nastali okolnosti, ktoré by odôvodnili jeho zákaz podľa § 10 ods. 1."
Paragraf 12, odstavec 6 rovnakého zákona znie takto:
"Zhromaždenia uvedené v odseku 3 a v odseku 5 môže zástupca obce rozpustiť spôsobom ustanoveným v odseku 1, ak účastníci zhromaždenia páchajú trestné činy a nápravu sa nepodarilo zaistiť iným spôsobom, najmä zákrokom proti jednotlivým páchateľom. V neprítomnosti zástupcu obce tak môže urobiť náčelník príslušného útvaru Policajného zboru alebo veliaci príslušník."
Pravda Trvalý odkaz
…tých extrémistov, ktorí tu pochodovali, ktorí napadli arabskú rodinu, ktorí napadli dokonca policajtov, ktorí vyzvali na fyzickú likvidáciu europoslancov, škaredo nadávali na europoslankyňu.
Všetky uvedené záležitosti- pochod extrémistov, napadnutie arabskej rodiny a policajtov, vulgárne výkriky na adresu europoslankyne Flašíkovej- Beňovej i celkovo europoslancov sa skutočne stali, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.
Ako informujú Hospodárske noviny, 20. júna sa v Bratislave uskutočnila demonštrácia, ktorej deklaratórnym cieľom bolo protestovať proti islamizácii Európy. Zúčastnilo a jej približne 5000 demonštrantov. Viacerí z demonštrantov sa dopustili trestných činov či priestupkov(výtržníctvo, extrémizmus, poškodzovanie cudzej veci), predvedených pred políciu bolo 140 osôb. Bolo poškodených 6 policajných vozidiel a traja policajti boli zranení. Dôvodom policajného zásahu bola okrem iného aj skutočnosť, že skupina radikálov napadla arabskú rodinu a je údajne aj vulgárne pokrikovali na adresu europoslankyne Moniky Flašíkovej-Beňovej. Ohľadom slovných útokov na europoslancov sa spomína prejav, pri ktorom rečníci na pódiu vyhlasovali, že sa hanbia za tých europoslancov, ktorý hlasovali za kvóty na migrantov. Negatívne naladenie voči nim naznačuju aj tabulky protestujúcich alebo prejav Mariána Kotlebu na tejto demonštrácii (video, približne 25.minúta).
Neoveriteľné Trvalý odkaz
ja som v tom kontrolnom výbore Slovenskej informačnej služby, že mne chýba a to je chyba aj predchádzajúcich vlád, že my máme…. obyčajné odpočúvanie, nie strategické. Strategické znamená, že zadáte kľúčové slovo a ten systém to monitoruje a takto je možné odhaliť napríklad ľudí, ktorí sa pripravujú na terorizmus, hlavne ak používajú moderné niektoré technické vymoženosti.
Je pravdou, že B.Bugár je členom Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS, avšak jeho tvrdenie o druhu používaného odpočúvania je na základe dostupných zdrojov neoveriteľné. Na základe zastaralosti momentálne používaného systému sa iba môžme domnievať, že odpočúvací mechanizmus funguje ako obyčajné odpočúvanie. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.
B.Bugár je členom Osobitného kontrolného výboru NR
SR na
kontrolu činnosti SIS, ktorý sa podieľa na jej vonkajšej kontrole.
V roku 2011 podpísal rezort vnútra s izraelskou
firmou Verint zmluvu o kúpe nového odpočúvacieho systému. Vláda si od nákupu sľubovala napríklad
to, že bude môcť kontrolovať hovory cez Skype, ale aj esemesky či MMS. K novému systému nie je dostupných veľa informácií, Podľa vyjadrení R.Kaliňáka v roku 2013 ,,Ministerstvo vnútra predstaví, ako bude systém fungovať, keď na to príde čas a v takom rozsahu, ako mu umožňuje skutočnosť, že táto problematika patrí medzi utajované skutočnosti,".
Momentálne používaný
odpočúvací systém nedokáže odchytávať dátovú prevádzku v telekomunikačných
sieťach. Bol totiž kupovaný v roku 1995 od tej istej firmy.
Podobná technika, ako je strategické odpočúvanie spomínané Bugárom, sa používa v Spojených štátoch amerických, tiež funguje na základe detekovania kľúčových slov.
Pravda Trvalý odkaz
Tu som veľmi rád, že Maďarsko potvrdilo a ten dialóg s Maďarskom veľmi konštruktívny chceme oceniť, že to niekoľkodňové vypadnutie z dublinských rozhovorov končí a že znovu sa bude môcť vracať tá skupina ľudí, ktoré na Slovensku prídu, naspäť na územie, odkadiaľ prišli.
Dublinské rozhovory (dohody, dohovory) predstavujú pravidlá pre štáty EU, do ktorých sa dostali utečenci alebo migranti. Pri "vypadnutí z Dublinských rozhovorov" mal Robert Fico na mysli výroky Maďarska o neschopnosti prijímať ďalších migrantov. Odstúpenie od azylovej dohody však Maďarsko nakoniec nepotvrdilo. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
"Dublinské nariadenie stanoví kritériá pre určenie štátu Únie, ktorý má posudzovať žiadosti o azyl. Obvykle je to tá krajina, do ktorej žiadateľ vstúpil ako do prvej v rámci Únie. Právny predpis má zaručiť, že žiadateľ nebude vrátený z jedného štátu Európskej únie do druhého a má tiež vylúčiť viacnásobné podávanie žiadostí o azyl v Únii," píše portál Európske noviny. Maďarsko sa rozhodlo neprijať utečencov, ktorí do EU prišli cez Grécko. Slovensko sa už pripravovalo na situáciu, kedy by utečencov nemohlo vracať späť do Maďarska. Od začiatku roka vrátili do Maďarska približne 200 utečencov. ČTK ale neskôr informovala, že Maďarsko nakoniec nepotvrdilo odstúpenie dohody a bude ju naďalej dodržiavať.
