Robert Fico bol hostom prvej relácie V politike v novej diskusnej sezóne. Jediným diskusným partnerom bol moderátor TA3. Celých, viac ako 60 minút relácie, mohol Fico využit na prezentovanie postoja vlády k navrhovaných sankciám a situácii na Ukrajine. Pocas relácie vyslovil velké množstvo názor a postojov k ukrajinskej kríze. Povedal však aj množstvo faktických výrokov, pricom vo viacerých prípadoch verejné dostupné údaje vyvrátili premiérové slová.
Neoveriteľné Trvalý odkaz
Na zoznam firiem, s ktorými sa nedá dnes spolupracovať, sa dostala aj jedna spoločnosť, ktorá dodáva náhradné diely do našich radarov a do protivzdušnej obrany. (…) Fakt je ten, že ak toto embargo bude pokračovať ďalej a my rok nebudeme dostávať náhradné diely, tak naše radary môžme hodiť do koša.
Podľa dostupných medializovaných informácii sa na sankčný zoznam EÚ skutočne dostali aj zbrojárske firmy, ktoré sa zaoberajú protivzdušnou obranou. Nepodarilo sa nám však zistiť, či sa jedná o firmy, ktoré dodávajú túto techniku pre Slovensko. Je to však pomerne vysoko pravdepodobné. Slovensko je skutočne závislé na dodávkach náhradných dielov od ruských výrobcov a v prípade, že tieto diely nemáme v zásobe by mohol nastať problém. Je potrebné dodať, že slovenské radary sú na konci svojej životnosti a v horizonte jedného roku musí byť zahájený proces nákupu nových radarov. V tomto prípade nevieme či všetky radary na Slovensku sú na hranici životnosti. Taktiež podľa dostupných informácii existuje možnosť nákupu súčiastok do našich radarov aj mimo Ruskej Federácie. Opäť však nevieme, či to je možnosť aj pre radary, ktoré uvádza Fico. Z dôvodu chýbajúcich jasných informácii, hodnotíme výrok ako neoveriteľný.
Na zoznam ruských firiem na sankčnom liste EÚ k 30. júla. sa dostali okrem leteckej spoločnosti Dobrolet prevádzajúcej lety medzi Krymom a Moskvov a banky Russian National Commercial Bank aj zbrojárenská spoločnosť Joint-Stock Company Concert Almaz-Antey. Jedná sa o spoločnosť, ktorá vyrába zbrane protivzdušnej obrany a je obviňovaná z dodávania týchto zbraní rebelom na východe Ukrajine.
Podľa spoločného listu prezidenta Komisie Barossa a prezidenta Rady Van Rumpuya z 5. septembra 2014 má nové kolo sancii pokračovať v rovnakom smere ako predchádzajúce a majú sa týkať obmedzení ruských firiem získavať financie z európskych kapitálových trhov, exportu produktov pre dvojaké užitie, senzitívnych technológii a vojenského obchodu. Sankcie okrem toho rozširujú okruh ľudí, ktorí majú zakázaní vstup do EÚ.
Ďalšie kolo sankcií vyrokované v Bruseli 5. septembra 2014, no ešte v čase vysielania relácii (7. septembra 2014) nevstúpilo do platnosti a nebolo publikované v úradnom vestníku EÚ. Podľa publikovaných informácii však mali sankcie zasiahnuť okrem iných aj zbrojárenské firmy Oboronprom, Uralvagonzavod a United Aircraft Corp. Povaha sankcií však zostáva nejasná. Sankcie boli formálne schválené 8. septembra 2014, no ich platnosť je zatiaľ pozastavená aby mohla reagovať na reálny vývoj na Ukrajine.
Niektorým radarom, ktoré využíva slovenská armáda bude postupne končiť životnosť. Minister Glváč už v roku 2012 pre mesačník Ministerstva obrany uviedol, že "ďalšie peniaze chceme vyčleniť na výmenu radarov, ktoré sú na konci svojej technickej životnosti". Podľa správy SITA z 25. decembra 2013 Slovensko musí vyriešiť otázku radarov pre protivzdušnú obranu do roku 2016. Podľa ministra trvá proces získavania novej techniky vyše jedného roka.
Hovorkyňa Ministerstva obrany SR Balleková uviedla 13. januára 2014, že "obmena rádiolokačnej techniky bude riešená v súlade s pripravovanou Koncepciou rozvoja vzdušných síl OS SR,".
Vláda SR schválila 14. mája 2014 uznesenie o novej koncepcii rozvoja vzdušných síl OS SR. Bezpečnostná rada prijala uznesenie č. 378 22. mája 2014 SR k návrhu Koncepcie rozvoja vzdušných síl ozbrojených síl Slovenskej republiky. Jeho presné znenie je však v režime utajenia, preto jeho obsah nepoznáme. Rovnako sa nám nepodarilo nájsť žiadne medializované informácie, z ktorých by vyplývalo, aké rozhodnutie bolo prijaté ohľadom zabezpečenia radarov.
Správu o tom, že nové kolo sankcií by mohlo zasadiť slovenskej armáde "ranu" priniesol denník Pravda 29. júla 2014. Slovensko je podľa článku závislé od náhradných dielov pre radary z Ruska. Problémom nákupu nových radarov alebo náhradných dielov od alternatívnych predajcov je pritom najmä vysoká cena. Článok ďalej uvádza, že "podľa bývalého šéfa sekcie obrany v Stálej delegácií Slovenskej republiky pri NATO Jaroslava Naďa reálne komplikácie môžu nastať, ak naše vzdušné sily nemajú náhradné súčiastky v zásobe (...) Naď upozorňuje, že na trhu sa môžu objaviť aj dielce do radarov s dodávkou od iného výrobcu. „Ale bolo by to asi problematické a zároveň oveľa drahšie, ako kúpiť ich od Ruskej federácie,“ hovorí."
Výrok bol spomenutý v
V politike, Norbert Dolinský
