Robert Fico bol hostom prvej relácie V politike v novej diskusnej sezóne. Jediným diskusným partnerom bol moderátor TA3. Celých, viac ako 60 minút relácie, mohol Fico využit na prezentovanie postoja vlády k navrhovaných sankciám a situácii na Ukrajine. Pocas relácie vyslovil velké množstvo názor a postojov k ukrajinskej kríze. Povedal však aj množstvo faktických výrokov, pricom vo viacerých prípadoch verejné dostupné údaje vyvrátili premiérové slová.
Fico o Ukrajine a sankciách
Filtre
Neoveriteľné Trvalý odkaz
Tam (na Ukrajine, pozn.) sú úplne iné ceny energií (ako na Slovensku, pozn.).
Fico hovorí o cenách plynu pre firmy a priemysel. Porovnanie cien energií (plyn, elektrina) Slovenska alebo EÚ krajín s cenami energií Ukrajiny je však veľmi problematické vzhľadom na rozdielnu metodiku merania a nezistené špecifické čísla pre Ukrajinu. Nevieme teda posúdiť, či ceny energií na Ukrajine a u nás sú výrazne iné. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.
Informácie z apríla 2014 hovoria o zvýšení cien plynu pre priemyselných odberateľov o 30 %. Strop cien od januára 2014 pre priemyselných odberateľov sa pohybovali na úrovni 3113 hrivien teda 280 eur (prepočet kurz z januára) za 1000 m3 plynu. Cena plynu pre priemysel sa teda môže dnes pohybovať kolo 360 eur na 1000 m3 plynu
Eurostat uvádza ceny plynu v KW hodinách alebo v Gigajouloch. Rozličné metodiky znemožňujú porovnanie.
V roku 2012 boli ceny elektrickej energie na úrovni 686 hrivien, okolo 40 eur (prepočet kurz z augusta 2012) na megawatt hodinu. V tomto prípade nevieme bližšie informácie o kategórii odberateľa, preto opäť nevieme porovnať tieto ceny elektriny pre priemysel s tými slovenských alebo cenami EÚ. Eurostat vedie ceny elektrickej energie pre rozličné skupiny priemyselných odberateľov. Po prepočte na megawatt hodinu (1000 kiliwatt hodín) by sa však cena pohybovala nad 100 eur za megawatt.
Lepšie štatistiky na porovnanie sme nezistili ani na Štatistickom úrade Ukrajiny.
Pravda Trvalý odkaz
V našom prípade rozpočet na armádu predstavuje okolo 1%, ako ste správne povedali a v absolútnych číslach je to okolo 750 až 800 miliónov eur ročne. Ak by dnes niekto chcel, aby sme nastúpili na 2%, tak rovno by sme museli pridať ďalších 750 alebo 800 miliónov eur
Rozpočet na obranu na rok 2014 predstavuje čiastku 744 miliónov eur, v roku 2013 to bolo približne o 4 milióny eur viac. HDP za rok 2013 je 72 134,1 miliónov eur. Rozpočet na armádu na rok 2014 činí 1% HDP. Je teda pravdou, že v prípade ak by Slovensko chcelo dosiahnuť výdavky na armády na úrovni 2 % HDP, muselo by súčasné výdavky približne zdvojnásobiť, čo by pri súčasnom HDP predstavovalo približne 750 miliónov eur.
Pravda Trvalý odkaz
Krajina, ktorá vstupuje do NATO prijíma záväzok, že by mala mať rozpočet na úrovni 2% HDP.
Je pravdou, že členské štáty NATO sa zaviazali míňať na obranu 2 % svojho ročného HDP. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Slovensko na svojej ceste do NATO prešlo viacerými krokmi. Jedným z nich bolo aj rokovanie v roku 2002, ktoré riešilo aj príspevky na armádu vo výške 2 % HDP. Taktiež to potvrdil v diskusii v roku 2002 vtedajší minister zahraničných vecí Eduard Kukan: ,,Cieľom tiež je, aby sa na armádu vyčlenili vždy 2 % z HDP." V praxi však mnoho krajín záväzok neplní. Nemecký inštitút (German Institute for International and Security Affairs) v analýze (.pdf, s. 1) z augusta 2014 uvádza, že záväzok 2 % HDP plní len štvorica štátov:
"The goal of 2% of GDP was adopted by NATO’s member states in 2002, but currently only four states fulfil the nonbinding requirement: the USA, Estonia, Greece, and Great Britain. More-over, Germany’s expenditures are distinct-ly lower than those of France and Great Britain, whom it considers as its peers in defence policy."
Nepravda Trvalý odkaz
Všimnime sa, ako sme vstupovali do Európskej únie spolu s Českou republikou, aký bol rozdiel v HDP na hlavu a zrazu dnes zisťujeme, že sme Českú republiku z hľadiska tohto čísla dobehli. Dnes je to 99,95% toho, čo má Česká republika.
V roku 2013 malo Slovensko 84 % HDP na jedného obyvateľa Českej republiky. Inými slovami, Slovensko malo, v ukazovateli HDP na jedného obyvateľa, v roku 2013 84 % toho, čo mala Česká republika. Fico by sa nemýlil ak by hovoril o porovnaní hrubého národného dôchodku (HND) na jedného obyvateľa. V tomto ukazovateli skutočne Slovensko dosahuje 99,95 % HND na jedného ho obyvateľa v Českej republike. Vzhľadom na to, že Fico uvádza HDP a nie HND na jedného obyvateľa, výrok hodnotíme ako nepravdivý.
Údaje Eurostat o HDP na jedného obyvateľa nehovoria a takom výraznom dobehnutí Českej republiky. HDP na jedného obyvateľa je o 1800 eur väčšie ako v prípade Slovenska. Inými slovami, Slovensko má 84 % HDP na jedného obyvateľa v Českej republike. V roku 2004, teda v čase vstupu do EÚ, malo Slovensko 70 % HDP na hlavu Českej republiky. To znamená, že sa k výške HDP na hlavu približujeme z Českej republike, no stále nie je to úroveň 99,95 % HDP.
Ak by sme brali údaje Eurostat o HDP na hlavu ako štandard kúpnej sily priemeru EÚ 28, tak podľa údajov za 2013 by sme dosiahli 95 % z toho čo Česká republika.
Trend, 27. augusta 2014:
"Po 21 rokoch samostatnosti slovenské príjmy na obyvateľa dobehli zárobky historicky vyspelejších Čechov. Slovenský hrubý národný dôchodok (HND) v prepočte na osobu dosiahol podľa odhadu Európskej komisie vlani už 99,95 percenta českej úrovne. HND očisťuje hrubý domáci produkt (HDP) o zisky zahraničných spoločností presúvané do zahraničia a pripočítava príjmy obyvateľov zarábajúcich v zahraničí. Vystihuje preto skutočnú životnú úroveň občanov lepšie ako častejšie uvádzaný HDP."
Pravda Trvalý odkaz
My kontrolujeme a bolo už aj niekoľko bezpečnostných rád zvolaných kvôli situácii na východnej hranici. V tomto prípade minister Kaliňák tam mal poslanecký prieskum, mal tam poslancov z Národnej rady, ktorí boli pripravení kontrolovať zabezpečenie východnej hranice z pohľadu Schengenu.
Je pravdou, že Bezpečnostná rada zasadala k situácii na Ukrajine už niekoľkokrát. Taktiež je pravdou, že v rámci Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť si členovia výboru prezreli zabezpečenie hranice s Ukrajinou. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Bezpečnostná rada SR zasadala v priebehu ukrajinskej krízy niekoľko krát. Tlačové oddelenie Úradu vlády, TASR alebo SITA o tom informovali vo februári, v marci, v apríli, v máji a v júni.
Úroveň ochrany slovensko-ukrajinskej hranice bola jedným z bodov výjazdového rokovania Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť na východe Slovenska. Poslanci NR SR si prezreli cestný priechod vo Vyšnom Nemeckom, pričom cieľom bolo oboznámiť členov výboru s úrovňou ochrany schengenskej hranice.
