V nedelu diskutovali o ekonomických prognózach, nezamestnanosti a vývoji dlhu Slovenska predseda vlády Fico a Figel. Od nástupu 2. Ficovej vlády sa stretli už 12. krát. Fico pri uvádzaní štatistiky o deficite vyjadril nádej, že snád ho opät nebudeme chytat za slovo. Nechytali sme, no napriek tomu sme jeho výrok "17 alebo 18 krajín EÚ má deficit vyšší ako 3 % HDP", museli hodnotit ako nepravdivý. V skutocnosti bolo v roku 2013 len 10 krajín EÚ s deficitom nad 3 %. Fico pokracoval vo faktických prešlapoch ked tvrdil, že klesanie dlhu prognózuje Slovensku najbližšie obdobie EK ci OECD. Prognózy z mája 2014 naopak hovoria o rast dlhu. Taktiež nesprávne uvádzal, že na program Výskum, veda a inovácie ide z eurofondov na roky 2014-2020 najväcší balík penazí. V skutocnosti najväcší balík ide na program Infraštruktúry. Figelovi sa darilo vyhýbat faktickým nepresnostiam a pochybil len raz, ked uvádzal, že na sumu 1,4 mld. eur ide každé šieste euro z danových príjmov. Podla nášho prepoctu je to každé ôsme euro.
Pozrite si teraz štruktúru európskych fondov na roky 2014-2020. A táto štruktúra hovorí veľmi jasne. Je to najmä program Výskum, veda a inovácie, do ktorého ide najväčší objem finančných prostriedkov z toho celkového balíka takmer 15 miliárd.
Fico hovorí o eurofondoch všeobecne, teda o štrukturálnych fondoch a kohéznom fonde spolu, čo pre Slovensko na roky 2014-2020 robí viac ako 15 mld. eur. V tomto prípade však ide na infraštruktúru takmer dvojnásobný objem z čiastky takmer 15 mld. eur. Tvrdenie R. Fica by bolo pravdivé iba v prípade, keby sme brali do úvahy poskytnuté financie len zo štrukturálnych fondov t.j. Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR). V tom prípade by však nesedel balík v objeme približne 15 mld. eur, ale išlo by o podstatne nižšiu sumu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.
Naopak, kohézny fond poskytuje podporu priamo pre samostatne definované projekty a nie pre programy ako v prípade štrukturálnych fondov. Kohézny fond sa zameriava na členské štáty, ktorých hrubý národný dôchodok (HND) na obyvateľa je nižší ako 90 % priemeru EÚ. Jeho cieľom je znížiť hospodársku a sociálnu nesúrodosť a podporovať trvalo udržateľný rozvoj. V súčasnosti podlieha prostredníctvom nariadenia o spoločných ustanoveniach rovnakým pravidlám programovania, správy a monitorovania ako EFRR a ESF.
Výrok bol spomenutý v
