V nedelu diskutovali o ekonomických prognózach, nezamestnanosti a vývoji dlhu Slovenska predseda vlády Fico a Figel. Od nástupu 2. Ficovej vlády sa stretli už 12. krát. Fico pri uvádzaní štatistiky o deficite vyjadril nádej, že snád ho opät nebudeme chytat za slovo. Nechytali sme, no napriek tomu sme jeho výrok “17 alebo 18 krajín EÚ má deficit vyšší ako 3 % HDP”, museli hodnotit ako nepravdivý. V skutocnosti bolo v roku 2013 len 10 krajín EÚ s deficitom nad 3 %. Fico pokracoval vo faktických prešlapoch ked tvrdil, že klesanie dlhu prognózuje Slovensku najbližšie obdobie EK ci OECD. Prognózy z mája 2014 naopak hovoria o rast dlhu. Taktiež nesprávne uvádzal, že na program Výskum, veda a inovácie ide z eurofondov na roky 2014-2020 najväcší balík penazí. V skutocnosti najväcší balík ide na program Infraštruktúry. Figelovi sa darilo vyhýbat faktickým nepresnostiam a pochybil len raz, ked uvádzal, že na sumu 1,4 mld. eur ide každé šieste euro z danových príjmov. Podla nášho prepoctu je to každé ôsme euro.
A boli to rôznorodé pracovné miesta (ponúkané na JobExpo, pozn.). Volkswagen volal ľudí do roboty, dokonca tam boli manažérske pozície. Len 1 200 ľudí prejavilo záujem si nájsť prácu. Len 1 200.
Vo verejných zdrojoch sme však nenašli zverejnený údaj o počte ľudí, ktorí prejavili o uvedené pozície záujem. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.
Veľtrh práce JobExpo organizovalo aj tento rok Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a konalo sa v priestoroch Agrokomplex, š.p. v Nitre. Podľa stránky JobExpo, vystavoval aj Volkswagen. To aké pozície ponúkal sme nezistili. Podľa medializovaných informácií, "počas dvojdňového veľtrhu JobExpo 2014 pripravila viac ako stovka slovenských firiem a 16 zahraničných spoločností 13-tisíc reálnych pracovných ponúk." Na stránkach médiíani na stránke samotného podujatia však v čase overovania (13. mája 2014) nebol zverejnený údaj o počte mladých ľudí, ktorí o prácu prejavili záujem. Záverečná správa je zverejnená (.pdf) iba za rok 2013. Aj tu uvádza len počet "návštevníkov", z čoho nie je jasné, či ide o ľudí, ktorí boli len na príslušných podujatiach alebo stánkoch, alebo naozaj prejavili záujem o prácu.
Pozrite si teraz štruktúru európskych fondov na roky 2014-2020. A táto štruktúra hovorí veľmi jasne. Je to najmä program Výskum, veda a inovácie, do ktorého ide najväčší objem finančných prostriedkov z toho celkového balíka takmer 15 miliárd.
Fico hovorí o eurofondoch všeobecne, teda o štrukturálnych fondoch a kohéznom fonde spolu, čo pre Slovensko na roky 2014-2020 robí viac ako 15 mld. eur. V tomto prípade však ide na infraštruktúru takmer dvojnásobný objem z čiastky takmer 15 mld. eur. Tvrdenie R. Fica by bolo pravdivé iba v prípade, keby sme brali do úvahy poskytnuté financie len zo štrukturálnych fondov t.j. Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR). V tom prípade by však nesedel balík v objeme približne 15 mld. eur, ale išlo by o podstatne nižšiu sumu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.
Na základe dokumentu Partnerská dohoda SR na roky 2014 - 2020 (.pdf, s. 106) vieme určiť presnú štruktúru a prerozdelenie alokácií Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF). Ide o najaktuálnejšie prerozdelenie prostriedkov na roky 2014-2020.
Štrukturálne fondy EÚ sú nástroje štrukturálnej politiky EÚ, ktorá je zameraná na zmenšovanie rozdielov medzi regiónmi v úrovni rozvoja a členskými krajinami EÚ, s cieľom posilniť hospodársku a sociálnu súdržnosť.
Naopak, kohézny fond poskytuje podporu priamo pre samostatne definované projekty a nie pre programy ako v prípade štrukturálnych fondov. Kohézny fond sa zameriava na členské štáty, ktorých hrubý národný dôchodok (HND) na obyvateľa je nižší ako 90 % priemeru EÚ. Jeho cieľom je znížiť hospodársku a sociálnu nesúrodosť a podporovať trvalo udržateľný rozvoj. V súčasnosti podlieha prostredníctvom nariadenia o spoločných ustanoveniach rovnakým pravidlám programovania, správy a monitorovania ako EFRR a ESF.
Pozrite, vedľa nás je veľké Poľsko. Veľké Poľsko má tohto roku 3% rast, 3,5% na budúci rok, jednocifernú nezamestnanosť tohto roku.
Figeľ hovorí o prognóze, ktorú vydala Európska komisia v máji 2014. Poľsko (s. 87) má prognózovaný rast v roku 2014 na úrovni 3,2% a v roku 2015 na úrovni 3,4%. Čo sú (s toleranciou) čísla, ktoré uvádza Figeľ. Odhadovaná nezamestnanosť Poľska v roku 2014 je na úrovni 9,9% a v roku 2015 na úrovni 9,5%. Ide teda tesne, ale predsa o jednociferné číslo.
80 % všetkých verejných investícii na Slovensku je financovaných zo zdrojov Európskej únie.
Obdobný výrok sem overovali už viackrát v minulosti (Prezidentský duel 24. marca 2014; Tlačová konferencia Maňku 18. novembra 2013; O5M12 3. februára 2013; V politike 3. februára 2013; Na telo 10. februára 2013 a V politike 13. októbra 2013). Demagog.SK stále nemá k dispozícii štatistické údaje, na základe ktorých by sa dal výrok jednoznačne overiť. Preto ho hodnotíme ako neoveriteľný.
Údaj z webstránky Európskej komisie hovorí o približne 75 % investícií.
"Fondy EÚ tvoria až 75 % verejných investícií na Slovensku."
Po rokovaní lídrov EÚ a definitívnej dohode, R. Fico uviedol, že podľa Európskej komisie až 76% verejných investícií na Slovensku pochádza z fondov EÚ.
Tento argument bol spomenutý R. Ficom pri návšteve predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza.
"Pokiaľ by Slovensko nemalo možnosť čerpať finančné zdroje z fondov Európskej únie (EÚ), nachádzalo by sa v recesii. Takmer 70 percent všetkých investícií na Slovensku je totiž realizovaných práve prostredníctvom eurofondov, upozornil po stretnutí s predsedom Európskeho parlamentu slovenský premiér Robert Fico."
Podobný podiel európskych peňazí na celkových investíciach uvádzal aj štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Peter Javorčík. Euractiv.sk (18. decembra, 2012): "Ako poukázal štátny tajomník, nedá sa to však porovnávať, lebo rozpočet EÚ je najmä o investíciách. V prípade Slovenska ide o významný zdroj. Európske prostriedky predstavujú 75 % verejných investícií."
O cca 75% hovorí aj štúdia (.pdf, s.25) Františka Palka, štátneho tajomníka Ministerstva financií, ktorá sa odvoláva na dokument(.pdf) Európskej komisie "Position of the Commission Services on the development of the Partnership Agreement and programmes in SLOVAKIA for the period 2014-2020" . Analýza tohto dokumentu však hovorí iba o tom, že "Fondy SSR tak poskytnú dôležitý zdroj verejných investícií" presné číslo však neuvádza.
Vyčlenili sme (EÚ, pozn.) spoločne na to (zamestnanosť mladých, pozn.) 6 miliárd eur a Slovensko z toho v rôznych podobách a formách bude čerpať takmer 200 miliónov eur.
Je pravdou, že na Iniciatívu pre zamestnanosti mladých dostaneme z 150 miliónov z európskych zdrojov. Sumu 200 miliónov dosiahneme dofinancovaním 150 miliónov sumou 50 miliónov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Ide o iniciatívu EK " Iniciatívu pre zamestnanosti mladých", ktorá chce na projekty zamestnanosti a tréningu mladých vyclenit až 6 mld. eur.
"The Youth Employment Initiative was proposed by the 7-8 February 2013 European Council with a budget of €6 billion for the period 2014-20. The Youth Employment Initiative would particularly support young people not in education, employment or training in the Union's regions with a youth unemployment rate in 2012 at above 25% by integrating them into the labour market."
Oficiálna správa Ministerstva práce z januára 2014 z rokovania Fica s ministrom Jánom Richterom uvádza len vyjadrenie R. Fica: „Môžem už teraz potvrdit, že celkovo bude môct Slovensko cerpat z európskych fondov na vytváranie pracovných miest pre mladých ludí vo veku do 29 rokov sumu 150 miliónov eur s tým, že dalšie dofinancovanie predstavuje okolo 50, ciže celkovo sme presne pri 200 miliónoch eur. Tieto zdroje chceme použit v rokoch 2014 a 2015.“
Sumu takmer 150 miliónov eur potvrdzujú aj oficiálne zdroje EK (tab. 2). Konkrétny podiel pre Slovensko predstavuje 72,17 miliónov eur, podmienený minimálne rovnakou sumou z Európskeho sociálneho fondu, co spolu znací približne 150 miliónov eur.
Čo sú to cookies
Pre pohodlné používanie internetových stránok používame cookies.
Cookies sú údaje uložené vo vašom internetovom prehliadači a zabezpečujú funkciu ako rozpoznanie užívateľa pri jeho návrate na internetové stránky a zároveň nám pomáhajú zistiť, ktoré sekcie našej stránky sú pre užívateľa najviac užitočné a zaujímavé.
Pomocou navigácie na kartách vľavo môžete upraviť všetky nastavenia súborov cookie.
Nevyhnutné cookies by mali byt aktivované aby sme mohli uložiť Vaše nastavenia.
Ak zakážete tieto cookies, nebudeme schopní uložiť Vaše nastavenia. To znamená, že vždy keď navštívite našu internetovú stránku, budete musieť aktivovať alebo deaktivovať cookies.
Cookies tretích strán
Tieto internetové stránky využívajú cookies spoločnosti Google. Slúžia na meranie a analýzu návštevnosti, zacielenie reklamy, remarketing a zobrazenie navigácie na mape.
Povolením týchto cookies nám umožníte vylepšiť zážitok z používania našich internetových stránok.
Prosím, povoľte nevyhnutné cookies aby sme mohli uložiť Vaše nastavenia.
