24. januára sa v diskusii na RTVS stretli minister školstva Juraj Draxler a poslanec NR SR za SaS Martin Poliacik. Hlavnou témou bol štrajk ucitelov, ktorý sa mal zacat na další den - 25. januára. Do diskusie sa prostredníctvom telemostu zapojili aj Pavel Ondek, predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku - organizácie, ktorá sa do štrajku nezapája, a tiež Branislav Kocan z Iniciatívy slovenských ucitelov, ktorá je hlavným organizátorom štrajku.
Pravda Trvalý odkaz
…existujú medzinárodné dohovory, ktoré naša legislatíva prevzala do, do určitých tých našich zákonov a tam je jasné povedané aj v Ústave, že každý občan má právo na štrajk (…) Ústava hovorí aj o zákone, teda odvoláva sa na zákon o kolektívnom vyjednávaní, ktorý jasne určuje, kto má kolektívne vyjednávať a kto štrajk vyhlasuje.
Je pravdou, že existujú medzinárodné dohovory, o akých Ondek hovorí. Patrí sem napríklad Medzinárodný dohovor o ekonomických, kultúrnych a sociálnych právach. Je taktiež pravdou, že Ústava hovorí o tom, že každý občan má právo na štrajk. Pri posúdení výroku nehodnotíme, či sa ústava v čl. 37 ods. 4 odvoláva na zákon o kolektívnom vyjednávaní, keďže tento nebol prijatý ako vykonávací zákon k ústavnej norme, a jeho viazanosť na príslušné ustanovenie Ústavy je preto sporná. Zákon o kolektívnom vyjednávaní však naozaj určuje subjekty kolektívneho vyjednávania a subjekty oprávnené vyhlásiť štrajk podľa tohto zákona. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
Medzi Ondekom spomenuté medzinárodné dohovory patrí napríklad Medzinárodný dohovor o ekonomických, kultúrnych a sociálnych právech (International Covenant on Economic, Social and Cultural Rights), v ktorého ôsmom článku sa píše nasledovné:
"(d) The right to strike, provided that it is exercised in conformity with the laws of the particular country."
Ústava Slovenskej republiky v článku 37 ods. 4 hovorí o práve na štrajk: "Právo na štrajk sa zaručuje. Podmienky ustanoví zákon. Toto právo nemajú sudcovia, prokurátori, príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov a príslušníci a zamestnanci hasičských a záchranných zborov." Podľa článku 36 písmena g) majú zamestnanci právo na kolektívne vyjednávanie.
Právne ukotvenie práva na štrajk na Slovensku však nie je úplne vyjasnené, informuje napríklad EurActiv:
"Viceprezident Zväzu strojárskeho priemyslu Juraj Borgula upozorňuje predovšetkým na právnu nevyjasnenosť štrajku na Slovensku. Právo na štrajk, s výnimkou niektorých profesií, garantuje Ústava SR pre každého, pričom hovorí, že podrobnosti výkonu tohto práva ustanoví zákon. Zákon ale pozná štrajk len v rámci kolektívneho vyjednávania. Ak sa netýka záležitosti ošetrenej v kolektívnej zmluve, štrajk sa zvykne definovať ako štrajk „podľa ústavy“. Tento výklad sa ale pohybuje právnej neistote.Borgula si myslí, že pravidlá pre štrajk by mali byť definované obecne, nie len pre štrajk v kolektívnom vyjednávaní, inak podľa neho vzniká priestor pre anarchiu. Ústava napríklad nehovorí o tom, že štrajky musia organizovať odbory, zákon už áno.
(...)
Vyjasnenie by potrebovali aj zodpovednostné vzťahy pri ústavných štrajkoch, resp. pri štrajkoch neorganizovaných odbormi. Neprevláda medzi odborníkmi zhoda v tom, aká podrobná by mala všeobecná úprava štrajku byť. Pri príliš detailnej je obava, aby súdy nerozhodovali proti štrajkujúcim na základe procedurálnych otázok namiesto merita veci. Na druhej strane, neexistencia právnej úpravy nebráni zamestnávateľom domáhať sa súdneho zákazu štrajku, ako naznačujú niektoré prípady."
"Viceprezident Zväzu strojárskeho priemyslu Juraj Borgula upozorňuje predovšetkým na právnu nevyjasnenosť štrajku na Slovensku. Právo na štrajk, s výnimkou niektorých profesií, garantuje Ústava SR pre každého, pričom hovorí, že podrobnosti výkonu tohto práva ustanoví zákon. Zákon ale pozná štrajk len v rámci kolektívneho vyjednávania. Ak sa netýka záležitosti ošetrenej v kolektívnej zmluve, štrajk sa zvykne definovať ako štrajk „podľa ústavy“. Tento výklad sa ale pohybuje právnej neistote.Borgula si myslí, že pravidlá pre štrajk by mali byť definované obecne, nie len pre štrajk v kolektívnom vyjednávaní, inak podľa neho vzniká priestor pre anarchiu. Ústava napríklad nehovorí o tom, že štrajky musia organizovať odbory, zákon už áno.
(...)
Vyjasnenie by potrebovali aj zodpovednostné vzťahy pri ústavných štrajkoch, resp. pri štrajkoch neorganizovaných odbormi. Neprevláda medzi odborníkmi zhoda v tom, aká podrobná by mala všeobecná úprava štrajku byť. Pri príliš detailnej je obava, aby súdy nerozhodovali proti štrajkujúcim na základe procedurálnych otázok namiesto merita veci. Na druhej strane, neexistencia právnej úpravy nebráni zamestnávateľom domáhať sa súdneho zákazu štrajku, ako naznačujú niektoré prípady."
Okrem Zákonníka práce, ktorý vo viacerých odsekoch upravuje kolektívne vyjednávanie, kolektívne vyjednávanie upravuje aj Zákon o kolektívnom vyjednávaní. Podľa § 2 ods. 2 Zákona o kolektívnom vyjednávaní môžu uzatvárať kolektívne zmluvy odborové orgány a zamestnávatelia a podľa § 3 písmena e) aj zástupca poverený vládou v prípade kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. O štrajku pri spore o uzavretí kolektívnej zmluvy rozhoduje odborový orgán, podporený nadpolovičnou väčšinou zúčastnených na hlasovaní o štrajku (§ 17).
Výrok bol spomenutý v
O 5 minút 12, Martin Strižinec
