Pavel Ondek
Filtre
…existujú medzinárodné dohovory, ktoré naša legislatíva prevzala do, do určitých tých našich zákonov a tam je jasné povedané aj v Ústave, že každý občan má právo na štrajk (…) Ústava hovorí aj o zákone, teda odvoláva sa na zákon o kolektívnom vyjednávaní, ktorý jasne určuje, kto má kolektívne vyjednávať a kto štrajk vyhlasuje.
Medzi Ondekom spomenuté medzinárodné dohovory patrí napríklad Medzinárodný dohovor o ekonomických, kultúrnych a sociálnych právech (International Covenant on Economic, Social and Cultural Rights), v ktorého ôsmom článku sa píše nasledovné:
"(d) The right to strike, provided that it is exercised in conformity with the laws of the particular country."
Ústava Slovenskej republiky v článku 37 ods. 4 hovorí o práve na štrajk: "Právo na štrajk sa zaručuje. Podmienky ustanoví zákon. Toto právo nemajú sudcovia, prokurátori, príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov a príslušníci a zamestnanci hasičských a záchranných zborov." Podľa článku 36 písmena g) majú zamestnanci právo na kolektívne vyjednávanie.
"Viceprezident Zväzu strojárskeho priemyslu Juraj Borgula upozorňuje predovšetkým na právnu nevyjasnenosť štrajku na Slovensku. Právo na štrajk, s výnimkou niektorých profesií, garantuje Ústava SR pre každého, pričom hovorí, že podrobnosti výkonu tohto práva ustanoví zákon. Zákon ale pozná štrajk len v rámci kolektívneho vyjednávania. Ak sa netýka záležitosti ošetrenej v kolektívnej zmluve, štrajk sa zvykne definovať ako štrajk „podľa ústavy“. Tento výklad sa ale pohybuje právnej neistote.Borgula si myslí, že pravidlá pre štrajk by mali byť definované obecne, nie len pre štrajk v kolektívnom vyjednávaní, inak podľa neho vzniká priestor pre anarchiu. Ústava napríklad nehovorí o tom, že štrajky musia organizovať odbory, zákon už áno.
(...)
Vyjasnenie by potrebovali aj zodpovednostné vzťahy pri ústavných štrajkoch, resp. pri štrajkoch neorganizovaných odbormi. Neprevláda medzi odborníkmi zhoda v tom, aká podrobná by mala všeobecná úprava štrajku byť. Pri príliš detailnej je obava, aby súdy nerozhodovali proti štrajkujúcim na základe procedurálnych otázok namiesto merita veci. Na druhej strane, neexistencia právnej úpravy nebráni zamestnávateľom domáhať sa súdneho zákazu štrajku, ako naznačujú niektoré prípady."
… my ako odborový zväz školstva máme právnu subjektivitu a na základe zákona máme právo aj vyhlásiť štrajk.
Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku je nezávislá samostatná právnická osoba. OZ PŠaV (.pdf) združuje odborové organizácie. Ide o odborovo-profesijný zväz
odborových organizácií - základnú organizáciu (s.1).
Základná organizácia vznikne a nadobudne právnu subjektivitu zaevidovaním na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky (s.3). Prislúcha jej právo vyhlásiť štrajk (s.5). Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Právo vyhlásiť štrajk prislúcha príslušnému odborovému orgánu. So štrajkom musí súhlasiť nadpolovičná väčšina zamestnancov zamestnávateľa zúčastnených na hlasovaní o štrajku, ktorých sa má táto kolektívna zmluva týkať. Na hlasovaní sa však
musí zúčastiť aspoň nadpolovičná väčšina zamestnancov počítaná zo
všetkých zamestnancov (§16 – §26 zákona o kolektívnom vyjednávaní). (MPSVR SR)
…hovoriť o kolektívnej zmluve pre rok 2016, kde vyšla vláda s návrhom 1,3 %, čo sme odmietli. Nakoniec došlo ku kompromisu, pretože 4 % boli dohodnuté pre všetkých zamestnancov štátnej a verejnej správy, ktorých je takmer 360 000, vrátane škôl.
Ondek uvádza, že počet zamestnancov štátnej a verejnej správy je 360 000. V najnovšom rozpočte(.pdf, s.44-45), ktorý upravuje aj spomínané zvyšovanie platov, sú však uvedené iné čísla:
"Predpokladá sa, že v roku 2016 sa pre cca 407 tis. zamestnancov verejnej správy.." Toto číslo je teda väčšie, ako spomína Ondek. Priamo zo štátneho rozpočtu je zas financovaných menej pracovníkov ako uvádza Ondek: "V rozpočte verejnej správy na roky 2016 až 2018 sa na rok 2016 rozpočtujú osobné výdavky pre 230 485 zamestnancov štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií, verejných vysokých škôl a preneseného výkonu štátnej správy na úseku regionálneho školstva "
Ondekom uvádzaný počet 360 tisíc sedí len na počet zamestnancov pracujúcich v štátnej a verejnej správe, ktorý bol plánovaný pre rok 2015 (2015R)- 359 973 osôb. V súčasnosti však už toto číslo nie je aktuálne.
A u nás za roky 2013, 2014, 2015 a 2016 bolo navýšenie teda 5 % za tie tri roky a štvrtý rok 4 %, ale iba pre pedagogických a odborných zamestnancov.
V rozmedzí rokov 2013 - 2015 každoročne rástli platy pedagogických zamestnancov o 5% a pre rok 2016 je podľa rozpočtu naplánované navýšenie o 4%. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
V roku 2013 nastalo zvýšenie platov pedagogických zamestnancov v regionálnom školstve o 5 %. Nárast miezd o 5 % vláda schválila aj pre nepedagogických zamestnancov.
V roku 2014 nastalo ďalšie zvyšovanie platov pedagogických aj nepedagogických zamestnancov. Pedagógom na vysokých a stredných školách sa platy zvýšili o 5% (priemerne o 42 eur) a nepedagogickým zamestnancom sa platy zvýšili o 2 % (o 16 eur).
V roku 2015 sa zvýšili platy pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve o 5%. Tento nárast umožnilo zvýšenie rozpočtu na tento účel o 50 miliónov eur.
O zvyšovaní platov v roku 2016 informuje napríklad stránka Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku nasledovne:
"Po veľmi náročných rokovaniach sa v otázke platov sociálni partneri nakoniec dohodli, že v roku 2016 dôjde k zvýšeniu tarifných platov všetkých zamestnancov školstva (pedagogických, nepedagogických aj odborných) na všetkých typoch škôl a školských zariadení, bez ohľadu na zriaďovateľa, vrátane vysokoškolských zamestnancov, o 4%."
…máme skúsenosti ..že pokiaľ sme organizovali štrajk v septembri 2012, tak bolo zapojených okolo 100 000 ľudí, vrátane učiteľov a následne v novembri začali sme 86 000 a skončili sme 12 %, čiže to je zhruba ten počet, ktorý je teraz.
Podľa odhadov sa do štrajku v septembri 2012 zapojilo 100 tisíc ľudí, v novembri 86 tisíc ľudí a teraz vyše 11 500 učiteľov z viac ako 775 škôl, čo predstavuje 12,92 % z celkového počtu 89 tisíc učiteľov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Podľa odhadov sa do štrajku v septembri 2012 zapojilo 100 000 ľudí a žiadali zvýšenie platov učiteľov a nepedagogických zamestnancov minimálne o 10 %. „Tiež žiadame upraviť systém odmeňovania zamestnancov v školstve tak, aby platy pedagogických a odborných zamestnancov boli na úrovni 1,2 až 2,0-násobku priemerného platu v národnom hospodárstve,“ doplnil Ondek.
V novembri 2012 pokračovali učitelia v štrajku a zapojilo sa až 86 000 ľudí - vyše 73 percent na základných, viac ako 63 percent na stredných a asi päť percent na vysokých školách. Po troch dňoch štrajk prerušili, keď účasť zapojených škôl klesla na 50 %. Požiadavky učiteľov boli:
„Školskí odborári trvajú na
desaťpercentnom zvýšení tarifných miezd pre všetkých pracovníkov
regionálneho a vysokého školstva. Očakávajú postupné kroky, aby do konca
volebného obdobia podiel HDP na školstvo dosiahol šesť percent. Platy
učiteľov v regionálnom školstve by mali postupne dosiahnuť úroveň 1,2 až
1,6-násobku priemerného platu v národnom hospodárstve a u
vysokoškolských 1,7 až trojnásobku. Ďalej chcú, aby sa platová tabuľka
pre nepedagogických zamestnancov začínala minimálnou mzdou."
Výsledok rokovaní bol dlho tajomstvom, ale vláda učiteľom nakoniec zvýšila platy len o 5 %, narozdiel od 10 %, ktoré požadovali.
Aktuálne je na stránke Iniciatívy slovenských učiteľov (ISU) zaregistrovaných vyše 11 500 učiteľov z viac ako 775 škôl, čo predstavuje z celkového počtu 89 000 učiteľov 12,92 % a 11,52 % z celkového počtu 6724 škôl. Zástupcovia ISU tiež informovali, že zatvorených bolo 301 škôl. Čísla Ministerstva školstva sa značne líšia, pre štrajk sa malo odhlásiť zo zdravotnej poisťovne len 6 969 zamestnancov a zatvorených malo byť 179 škôl, čo predstavuje 2,66 % zo všetkých škôl. Najviac škôl malo byť zatvorených v Bratislavskom kraji, až 6,97 % a najmenej v Prešovskom, iba 0,32 %. Učitelia žiadajú zvýšenie platov, navýšenie rozpočtu na didaktické pomôcky a úpravu kreditového systému.
„Vyzývame vládu Slovenskej republiky, aby neodkladne:
1 . legislatívnymi opatreniami zabezpečila zvýšenie tarifných platov všetkých pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve o 140 eur od 1. januára 2016 a o 90 eur od 1. januára 2017;
2. navýšila rozpočty MŠVVaŠ a MV na rok 2016 o 400 miliónov eur s cieľom vyrovnať existujúce rozdiely vo vybavenosti škôl didaktickými prostriedkami a zabezpečila tak rodičom a ich deťom rovnaké podmienky v prístupe k vzdelaniu;
3. prijala novelu zákona č. 317/2009, ktorou by opätovne zaviedla možnosť získavať kredity overením kompetencií, zrušila sedemročnú obmedzenú platnosť kreditov, obnovila možnosť získavať kredity za rozširujúce štúdium, štúdium v zahraničí a tvorivé aktivity, a súčasne zaviazala ministra školstva, vedy, výskumu a športu vytvoriť komisiu za účasti stavovských a profesijných organizácií v školstve, ktorá by komplexne prehodnotila systém kontinuálneho vzdelávania a menovaný zákon s prihliadnutím na analýzu súčasného stavu a najlepšej praxe v zahraničí."