Prvá vláda Roberta Fica mala celú sériu, celú sériu protiústavných zákonov. V oblasti zdravotníctva boli 4, v prvom období.

V oblasti zdravotníctva sa nám z prvého obdobia vlády Roberta Fica podarilo nájsť iba jeden zákon, ktorý Ústavný súd vyhlásil za protiústavný. Predseda KDH počíta do "série protiústavných zákonov" aj neuznané napadnutia Zajacovej reformy zdravotníctva na Ústavnou súde. Všetky návrhy boli uznané Ústavným súdom ako neopodstatnené. Rozhodnutie ÚS o poplatkoch bolo vydané ešte za 2. vlády M. Dzurindu. Označovanie podnetov na Ústavný súd za "sériu protiústavných zákonov" je fakticky nesprávne. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. 
Protiústavný zákon:
Tzv. zákon o zisku zdravotných poisťovní.
V priebehu roka 2007 prešiel zákon vládou, parlamentom a podpísal ho prezident. V októbri 2008 bol podaný návrh na ÚS, ktorý o zákone rozhodol na začiatku roka 2011. V zákone išlo o to, že okrem presne určenej sumy na prevádzku poisťovne musia všetky vybrané peniaze poistencov smerovať naspäť do zdravotného systému. Teda zdravotné poisťovne si časť peňazí nemôžu ponechať ako zisk.

Zákon napadla vtedajšia opozícia s argumentom, že obmedzuje majetkové práva poisťovní a podala podnet na ÚS. Po niekoľkoročnom čakaní na rozhodnutie bol zákon označený za protiústavný.  
Neuznané návrhy na ÚS SR:
Ústavný súd rozhodoval aj o časťou Zajacovej reformy o poplatkoch (20 a 50 korunáčky). Tieto poplatky napadol Smer-SD spolu s poslancami Slobodného fóra v roku 2003. V máji 2004 Ústavný súd konštatoval, že 20 a 50 korunáčky nie sú v rozpore z Ústavou SR. Prvá vlády R. Fica znížila tieto poplatky na 0, samotný zákon resp. spornú časť nezrušila.

Poslanci SMER-SD napadli v roku 2005 vydávanie kategorizačných zoznamov podzákonnou formou. Namietali, že takéto záznamy musia mať zákonnú formu. Počas ministrovania R. Zajaca sa liečebný poriadok, resp. kategorizačné záznamy vydávali podzákonnou formou teda nariadenia a opatreniami vlády. Ústavný súd v roku 2008 rozhodol, že kategorizačné záznamy vydávané podzákonnou formou nie sú protiústavné.

TASR, 2. Júla 2008:
„Základné ústavné právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť môžu naďalej upravovať nariadenia vlády SR i opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR. Rozhodol o tom dnes Ústavný súd (ÚS) SR na verejnom pojednávaní.“
ČTK, 2. Júla 2008:
„Vláda i ministerstvo zdravotníctva môžu aj naďalej obmedzovať rozsah bezplatnej zdravotnej starostlivosti svojimi nariadeniami a vyhláškami. Rozhodol o tom dnes Ústavný súd, ktorý zamietol podanie skupiny poslancov. Tí tvrdili, že určenie rozsahu zdravotnej starostlivosti či zoznamy preplácaných liekov môže stanoviť len zákon. Vyhlášky ministerstva a nariadenia vlády určujú zoznamy lekárskych zákrokov a liekov, ktoré sú úplne alebo čiastočne preplácané z povinného zdravotného poistenia.“
V roku 2005 napadli poslanci SMER-SD časť Zajacovej reformy, ktorá umožnila poisťovniam byť akciovými spoločnosťami. Aj tu poslanci SMER-SD neuspeli a Ústavný súd konštatoval, že poisťovne môžu byť naďalej akciové spoločnosti. 
ČTK, 2. júla 2008:
„Zdravotné poisťovne môžu byť naďalej súkromnými akciovými spoločnosťami. Rozhodol o tom dnes Ústavný súd, keď zamietol podanie skupiny poslancov z roku 2005. Poslanci tvrdili, že súkromná právna povaha poisťovní je v rozpore s ústavou, keďže spravujú verejné zdravotné poistenie. Podľa Ústavného súdu však právne postavenie zdravotných poisťovní neovplyvňuje záväzok štátu zabezpečiť zdravotnú starostlivosť.“
Poslanci SMER-SD napadli na Ústavnom súde až štyri časti Zajacovej reformy (20 a 50 korunáčky, akciové spoločnosti, vydávanie kategorizačných záznamov a zisk zdravotných poisťovní). Všetky podania na Ústavnom súde neboli uznané ako opodstatnené. Ústavný súd vyhlásil za neústavnú aj novelu zákona počas pôsobenia prvej Ficovej vlády, ktorá zakázala zisk poisťovniam. Celkovo sa dá preto povedať, že SMER-SD vs Zajacová reforma skončila stavom 0:4. HPI vydal sumár prehier podaní na Ústavný súd v súvislosti so Zajacovou reformou.

*výrok doplnený o podanie poslancov SMER-SD na Ústavný súd SR

Výrok bol spomenutý v

V politike, Ľuba Oravová

Investície a eurofondy

V jednej z posledných predprázdninových televíznych diskusií sa stretli podpredseda vlády pre investície Lubomír Vážny a predseda KDH a bývalý minister dopravy Ján Figel. Debata sa skladala z dvoch hlavných tém, ktoré sú pri tom znacne prepojené - investície a eurofondy. To koniec koncov potvrdzuje aj to, že kým Lubomír Vážny je zodpovedný vo vláde za investície, sú to práve eurofondy, ktorým sa podla vlastných slov venuje vo väcšine svojho casu. Diskusia sa inak viedla najmä v duchu toho, kto co v minulosti spravil a nemal, prípadne co nespravil a mal. Pri tom však Ján Figel dost prehánal, ked povedal, že až štyri zdravotnícke zákony prvej Ficovej vlády boli Ústavným súdom oznacené za protiústavné. Nám sa podarilo nájst iba jeden - známy zákon o zákaze zisku súkromných poistovní. Lubomír Vážny zase zaváhal, ked vysvetloval, že v súcasnosti existujú iba dve cesty, co s ohrozenými eurofondami. Kým podla neho leží rozhodnutie na strane Európskej komisii, ktorá nám cerpanie bud predlži, alebo nie, v nedávnej minulosti ešte on, aj iní clenovia vlády hovorili aj o možnosti presunu financií medzi rozlicnými programami. Bohužial, pri viacerých výrokoch sme nedokázali dohladat potrebné informácie, ktoré mali casto znacne technický charakter.