Investície a eurofondy

V politike, Ľuba Oravová

V jednej z posledných predprázdninových televíznych diskusií sa stretli podpredseda vlády pre investície Lubomír Vážny a predseda KDH a bývalý minister dopravy Ján Figel. Debata sa skladala z dvoch hlavných tém, ktoré sú pri tom znacne prepojené – investície a eurofondy. To koniec koncov potvrdzuje aj to, že kým Lubomír Vážny je zodpovedný vo vláde za investície, sú to práve eurofondy, ktorým sa podla vlastných slov venuje vo väcšine svojho casu. Diskusia sa inak viedla najmä v duchu toho, kto co v minulosti spravil a nemal, prípadne co nespravil a mal. Pri tom však Ján Figel dost prehánal, ked povedal, že až štyri zdravotnícke zákony prvej Ficovej vlády boli Ústavným súdom oznacené za protiústavné. Nám sa podarilo nájst iba jeden – známy zákon o zákaze zisku súkromných poistovní. Lubomír Vážny zase zaváhal, ked vysvetloval, že v súcasnosti existujú iba dve cesty, co s ohrozenými eurofondami. Kým podla neho leží rozhodnutie na strane Európskej komisii, ktorá nám cerpanie bud predlži, alebo nie, v nedávnej minulosti ešte on, aj iní clenovia vlády hovorili aj o možnosti presunu financií medzi rozlicnými programami. Bohužial, pri viacerých výrokoch sme nedokázali dohladat potrebné informácie, ktoré mali casto znacne technický charakter.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Expertízne posudky boli na 900 miliónov na tento tunel (Višňové, pozn.).

Výrok Ľubomíra Vážneho hodnotíme ako pravdivý, a to na základe informácií uvedených v Programe pokračovania prípravy a výstavby diaľníc a rýchlostných ciest na roky 2011 - 2014 a medializovaných údajov.

Expertný posudok diaľničného projektu D1 Lietavská Lúčka - Dubná Skala s tunelom Višňové nám nebol k dispozícii, avšak suma 900 mil. eur sa však zhodne uvádza vo viacerých zdrojoch.

Časť diaľničnej siete zahŕňajúca tunel Višňové "je podľa Programu pokračovania prípravy a výstavby diaľníc a rýchlostných ciest na roky 2011 - 2014 najnákladnejšia spomedzi všetkých úsekov na plánovanej diaľničnej sieti SR. Spolu s predchádzajúcim úsekom od Lietavskej Lúčky sú stavebné náklady na 13,5 km diaľnice D1 odhadované na cca. 900 miliónov eur".

Náklady vo výške približne 900 mil. eur na tento diaľničný úsek potvrdzujú i ďalšie zdroje.

SME: "Štátna expertíza očakávala, že táto časť D1 vyjde aj na 900 miliónov
eur
. Ponuka vybraného konzorcia ju podliezla takmer o 560 miliónov eur."

TASR (Hospodárske noviny): "Odhadovaná expertízna suma bola na úrovni 900
miliónov eur
. Ale bude určite podstatne nižšia, pretože rozptyl ponúk je
od 330 miliónov eur. Čiže suma bude určite zásadným spôsobom nižšia ako
stanovovala expertíza,“ skonštatoval Počiatek."

Denník Pravda hovorí o 896,53 mil. eur: "Diaľnicu s tunelom Višňové, ktorý bude so 7,5 kilometrami najdlhší
na Slovensku, navrhlo združenie v zložení Doprastav, a.s., Metrostav a.s. a
Marti Contractors Ltd. postaviť za druhú najnižšiu cenu 382,83 mil. eur bez
dane z pridanej hodnoty. Je to 42,7 % z pôvodných štátom odhadovaných
nákladov 896,53 mil. eur."

Keď bol premiér u ministra Počiatka, to bolo posledné zhodnotení myslím ministerstiev, tak tam odkázali, že na 4 roky chcú preinvestovať 8 miliard. Je to neskutočné číslo. Na diaľnice, železnice, na teda dopravnú infraštruktúru. Je nereálne. Vtedy som povedal, že je nereálne a dnes po roku, 13 mesiacov sa dá zhodnotiť už formálne, koľko sa stihlo, ministerstvo dopravy investovalo štvrť miliardy, necelú.

Je pravdou, že R. Fico a J. Počiatek vyhlásili, že majú v pláne investovať do apríla 2016 až 8 mld. eur. Je tiež pravdou, že za celé obdobie druhej vlády R. Fica vyčerpala zatiaľ vláda menej ako štvrť miliardy eur v OP Doprava. Nenašli sme síce vyjadrenie Jána Figeľa, v ktorom by explicitne hovoril, že považuje tieto čísla za nereálne, avšak význam jeho komentáru vyznieva v podobnom duchu a výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

SITA (14.2.2013):

"Premiér Robert Fico po rokovaní so šéfom rezortu dopravy Jánom Počiatkom informoval, že do rozvoja cestnej a železničnej infraštruktúry na Slovensku sa do apríla 2016 investuje 8 mld. €. Dopravnú infraštruktúru považuje za dôležitú pre podporu hospodárskeho rastu. Počas funkčného obdobia terajšej vlády by malo byť podľa premiéra ukončených okolo 140 km diaľnic a rýchlostných ciest, rozostavaných 310 kilometrov a pripravených na výstavbu ďalších dvesto kilometrov. Začať sa má aj s modernizáciou a opravou vyše 1 000 km ciest I. triedy."

Ján Figeľ sa po danom tvrdení skutočne vyjadril, že výsledky ministerstva dopravy "skôr hovoria kriticky o stave vecí a o maľovaní analýz a plánov do budúcnosti“. „Za rok činností sú dôležité už výsledky, nielen zámery a už vôbec nie predchádzajúce sľuby. Ak by boli výsledky, tak sa nimi určite Robert Fico a Ján Počiatek pochvália,“ povedal po rokovaní premiéra a ministra dopravy na brífingu Figeľ.

Čerpanie OP Doprava ku koncu marca 2012 (posledného mesiaca vlády I. Radičovej) bolo na úrovni 27,29%. Čo predstavuje sumu približne 0,875 mld. eur. 

Na konci mája roku 2013 bolo aktuálne čerpanie eurofondov v programovom období 2007 - 2013 na úrovni 33,44%. Čo predstavuje sumu približne 1,057 mld. eur. Suma, ktorú vyčerlala len druhá vláda R. Fica (rozdiel koniec mája 2013 a koniec marca 2012) je približne 181 mil. eur, čo je menej ako štvrť miliardy eur.

Prečo vláda v prvom období vytvorila 11 operačných programov? To je najviac zo všetkých štátov. Nikto nemá takú komplikovanú štruktúru alebo tak fragmentované rozdelenie.

Podľa dostupných informácii je možno konštatovať, že počet národných operačných programov na Slovensku bol znížení z 11 na súčasných 6 práve súčasnou vládou začiatkom tohto roku. Súčasných 6 národných operačných programov je stále (spolu s Maďarskom a ČR) najviac spomedzi všetkých krajín EÚ. Nevieme však zistiť, či to bola skutočne prvá vláda Roberta Fica, ktorá zaviedla 11 operačných programov. Výrok preto hodnotíme ako neovertiteľný.

Oficiálna stránka generálneho riaditeľstva EK zaobrajúceho sa regionálnou politikou, klasifikuje operačné programy a pri Slovensku uvádza v jednotlivých kategóriách nasledovné čísla:

- 6 Operačných programov pri národných programoch (rovnaký počet majú aj Maďarsko a ČR)
- 2 Operačné programy pri regionálnych programoch (napr. Veľká Británia aj Poľsko majú16, Taliansko dokonca 21, Francúzsko 26 apod.)
- 6 Operačných programov pri medziregionálnych projektoch (napr. Slovinsko má 9, Maďarsko 8).
Portál eurofondy.webnode.sk uvádza 11 Operačných programov na Slovensku, plus ďalšie 2 mimo Národný strategický referenčný rámec. Rovnaká stránka na inom mieste hovorí o "všetkých 14 operačných programoch (operačné programy NSRR, ďalšie operačné programy –Cieľ3)".
Zmenu v počte operačných programov spomínal premiér Robert Fico podľa správy SITA zo 16.1.2013, ktorá hovorí o znížení počtu programov z 11 na 6.

Za ten 1,5 roka, respektíve 1 a 3/4 roka by to bolo presné to bolo 2 miliardy a 200 miliónov eur v stálych cenách (vyčerpaných z eurofondov, pozn.). Považujem to za potrebné zdôrazniť preto, lebo ta demagogia je neuveriteľná zo strany premiéra, ktorý stále hovorí o nule.

Podľa stránky podnikam.webnoviny.sk sa za 21 mesiacov vlády Ivety Radičovej zvýšil objem prečerpaných eurofondov o 2,3 mld. eur, čo je dokonca o niečo viac ako uvádza Ján Figeľ. 

Robert Fico hovoril podľa správy TASR o tom, že v roku 2011 sa nevyčerpalo z eurofondov nič napríklad počas návštevy predsedu EK J. M. Barossom v Bratislave v apríli 2013.

O nule v tomto zmysle hovoril aj Robert Kaliňák v rozhlasovej relácii Sobotnajšie dialógy vo februári tohto roku (2013). Robert Kaliňák sa vtedy vyjadril: "V roku 2011 vláda Ivety Radičovej vyčerpala nulu."

Sám Ľubomír Vážny v relácii Jánovi Figeľovi špecifikoval, že síce v roku 2011 skutočne vyčerpali určitú čiastku z eurofondov (podľa Figeľa 1,3 miliardy EUR), jednalo sa však o resty z predchádzajúcich období. Napriek tomu je výrok Jána Figeľa pravdivý, pretože Robert Fico skutočne tvrdil, že v roku 2011 sa nevyčerpali žiadne zdroje z eurofondov.

Po 3 rokoch pôsobenia rámca prvej vlády Roberta Fica bolo čerpanie na úrovni 8 %, keď sme odovzdávali vládu, po kvartáli 2012 na konci marca to bolo 27 %.

marci 2012 bol pomer prečerpaných prostriedkov na úrovni 28,3 %, čo sa blíži k uvádzaným 27 %. Pre údaj za tri roky pôsobenia Národného strategického a referenčného rámca (pre aktuálne programovacie obdobie 2007 - 2013 platnosť od 1.1.2007) je nutné použiť údaj za koniec roka 2009/začiatok roka 2010. Pre tento časový bod však oficiálna stránka eurofondov ani Ministerstva financii neposkytuje informácie. Oficiálna prezentácia eurofondov uvádza údaj 7,6 % prečerpaných prostriedkov pre jún 2010. Ján Figeľ sa teda pohybuje v oboch prípadoch veľmi blízko pri nami dohľadaných údajoch a drobnou odchýľkou si nijako nevylepšuje argumentačnú pozáciu, na základe čoho jeho výrok považujeme za pravdivý.