Verejnoprávna televízia ponúkla priestor ministrovi vnútra Robertovi Kalinákovi odprezentovat reformu ESO (Efektívna, Spolahlivá, Otvorená štátna správa). Oponenta mu prišiel robit Igor Matovic z OLANO. Reforma štátnej správy však asi nie je jeho témou, kedže v prvej casti relácii pôsobil skôr ako štatista, než vážny súper ministra vnútra. Napriek tomu sa minister pri opise reformy ESO nevyhol faktickému prešlapu, ked síce správne uvádzal cas, ktorý strávi v priemere obcan na úradoch, no k priemerným nákladom prihodil 500 euro navyše. V druhej casti relácie O5M12 sa predstavil minister vnútra v pozícií obhajcu podozrivých sútaží v dedine Horné Plachtince. Na obhajobu sa neštítil nekorektne interpretovat analýzu Transparency International Slovensko, ci slová samotnej Emílie-Sicákovej Beblavej. To, že v oznámeniach o sútaži chýbal zoznam obstarávatelov a obstarávalo sa za "nulovú" cenu, sa snažil Robert Kalinák vysvetli tak, že to je bežný jav a tak obstarával v minulosti aj vozový park pre policajný zbor. V skutocnosti, predpokladaná cena sa v prípade obstarávania automobilov pre PZ v oznámeniach o sútaži vždy objavila. V tejto casti relácie sa prebudil aj Igor Matovic, ked ostro kritizoval sútaž na propagáciu za 130 miliónov euro. Ani on však neodišiel z Mlynskej doliny s cistým štítom, ked nesprávne oznacil starostu Horných Plachtiniec Ladislava Nozdrovického za väcšinového vlastníka Regionálnej Obstarávacej Agentúry s.r.o.. V skutocnosti je majoritným vlastníkom spolocnost TenderOnline a.s. a jej konatelom je Ján Feranc. Taktika Roberta Kalináka bola vytrvalo, napriek otázkam o zákazke na propagáciu za 130 miliónov euro, hovorit o inej, paralelnej zákazke na právne služby. Nedelnajšia taktika ministra vnútra podriadila všetko hlavnému cielu - vyjst zo súboja v co najlepšom svetle.
Zavádzanie Trvalý odkaz
Jedna z podmienok existencie klubu je 8 členov.
Podobný výrok sme overovali už v minulosti (Na telo, 14. apríla 2013).
Rokovací poriadok NR SR upravuje nevyhnutný počet poslancov (osem) pre vznik poslaneckého klubu a nie prípad, keď počet poslancov v klube klesne pod osem. V Rokovacom poriadku nie je uvedené či v prípade ak klesne počet poslancov na menej ako osem členov, má byť poslanecký klub rozpustený. Inými slovami, či pokles členov klubu pod osem je nezlučiteľný s ďalšou existenciou klubu. Rokovací poriadok hovorí, že osem poslancov je nevyhnutnou podmienkou pre vznik. V Rokovacom poriadnu nie je upravený stav keď počet poslancov klubu klesne pod osem. R. Kaliňák sa takouto interpretáciou Rokovacieho poriadku dopúšťa zavádzania.
V minulosti nastali dva prípady kedy počet poslancov v poslaneckom klube klesol pod osem. V oboch prípadoch sa jednalo o SNS. V roku 2011 predseda parlamentu R. Sulík napriek nezáväznému stanovisku Ústavnoprávneho výboru NR SR, ktorý hovoril, že osem členov poslaneckého klubu je potrebných nielen na vznik ale aj existenciu, poslanecký klub nerozpustil. Podobná situácia nastala v roku 2001, kedy vtedajší predseda parlamentu Migaš poslanecký klub SNS rozpustil. Konečné rozhodnutie je tak na predsedovi parlamentu.
SITA 24. mája 2011 informuje, že v čase keď bol Richard Sulík predsedom parlamentu, odišli z poslaneckého klubu poslanci Anna Belousovová a Richard Pučík. Keďže poslanecký klub SNS mal spolu 9 poslancov, po odchode im počet klesol na 7. Poslanecký klub SNS vtedy nerozpustil.
Rokovací poriadok NRSR (.pdf) uvádza:
Poslanecké kluby
§ 64
(5) Na utvorenie poslaneckého klubu treba najmenej osem poslancov. O utvorení
poslaneckého klubu sa vyhotoví zápisnica, ktorú podpíšu všetci ustanovujúci členovia poslaneckého klubu.
V Rokovacom poriadnu nie je uvedené či v prípade ak klesne počet poslancov na menej ako osem členov, má byť poslanecký klub rozpustený. Rokovací poriadok taktiež neobsahuje žiadnu úpravu, podľa ktorej môže/musí predseda parlamentu rozpustiť poslanecký klub. Z uvedeného sa dá súdiť, že Rokovací poriadok upravuje nevyhnutný počet poslancov pre vznik poslaneckého klubu a nie prípad, keď počet poslancov v klube klesne pod osem.
Osobná tajomníčka Tatiana Tóthová bývalého predsedu parlamentu R. Sulíka povedala, že predseda parlamentu nemôže rozpustiť poslanecký klub, pretože mu to neumožňuje žiadna norma:
„Predseda Národnej rady SR môže konať iba v rozsahu a spôsobom ustanoveným v zákone. Nemá preto oprávnenie zrušiť poslanecký klub alebo iným spôsobom konať v tejto veci,“ oznámila dnes agentúre SITA Sulíkova osobná tajomníčka Tatiana Tóthová. ...Podľa rokovacieho poriadku je na vznik klubu potrebných najmenej osem poslancov, neuvádza však, ako postupovať, keď počet členov klesne pod túto hranicu počas jeho fungovania. Ústavnoprávny výbor vyjadril nezáväzné stanovisko, v ktorom sa pridržiava stanoviska spred desiatich rokov o tom, že osem členov poslaneckého klubu je potrebných nielen na vznik, ale aj na ďalšiu existenciu klubu. Šéf výboru Radoslav Procházka (KDH) sa však nazdáva, že klub by mal fungovať naďalej, pretože rokovací poriadok hovorí o požiadavke ôsmich poslancov len na vznik klubu."
SITA, 11, apríla 2013:
„Rokovací poriadok parlamentu rieši vznik poslaneckého klubu, na ktorý treba minimálne osem poslancov. Nerieši však jeho zánik. Ak poslanecký klub nemá osem poslancov, podľa môjho názoru nespĺňa podmienku, aby ako klub existoval,“ myslí si podpredsedníčka parlamentu a predsedníčka poslaneckého klubu SmerJana Laššáková. Ak by počet poslancov SaS klesol pod číslo osem, podľa Laššákovej by o situácii mali diskutovať vo vedení národnej rady."
"Podpredseda poslaneckého klubu KDH Pavol Abrhan pripomenul, že nie všetko rieši zákon alebo rokovací poriadok, v takom prípade prichádzajú na rad zvyklosti. V národnej rade podľa jeho slov existuje precedens v obdobnom prípade, keď sa počas vlády Ivety Radičovej v roku 2011 rozpadol poslanecký klub SNS. Hoci Ústavnoprávny výbor vtedy prijal nezáväzné stanovisko, že osem členov poslaneckého klubu je potrebných nielen na vznik, ale aj na jeho existenciu, vtedajší predseda parlamentu Richard Sulík poslanecký klub národniarov nerozpustil a do konca volebného obdobia fungoval so siedmimi poslancami. Eštev roku 2001 bola situácia opačná, aj vtedy po rozpade poslaneckého klubu SNS ústavnoprávny výbor nezáväzne rozhodol, že nielen na vznik, ale aj na celú existenciu klubu treba minimálne osem poslancov. Poslanecký klub SNS vtedy zanikol."
V prípade klubu SNS v roku 2001 rozhodoval vtedajší predseda parlamentu Migaš.
Z uvedeného vyplýva, že konečné rozhodnutie je na predsedovi parlamentu, ktorý sa môže, ale nemusí riadiť nezáväzným stanoviskom Ústavnoprávneho výboru.
Výrok bol spomenutý v
O 5 minút 12, Marta Jančkárová
