Verejnoprávna televízia ponúkla priestor ministrovi vnútra Robertovi Kalinákovi odprezentovat reformu ESO (Efektívna, Spolahlivá, Otvorená štátna správa). Oponenta mu prišiel robit Igor Matovic z OLANO. Reforma štátnej správy však asi nie je jeho témou, kedže v prvej casti relácii pôsobil skôr ako štatista, než vážny súper ministra vnútra. Napriek tomu sa minister pri opise reformy ESO nevyhol faktickému prešlapu, ked síce správne uvádzal cas, ktorý strávi v priemere obcan na úradoch, no k priemerným nákladom prihodil 500 euro navyše. V druhej casti relácie O5M12 sa predstavil minister vnútra v pozícií obhajcu podozrivých sútaží v dedine Horné Plachtince. Na obhajobu sa neštítil nekorektne interpretovat analýzu Transparency International Slovensko, ci slová samotnej Emílie-Sicákovej Beblavej. To, že v oznámeniach o sútaži chýbal zoznam obstarávatelov a obstarávalo sa za “nulovú” cenu, sa snažil Robert Kalinák vysvetli tak, že to je bežný jav a tak obstarával v minulosti aj vozový park pre policajný zbor. V skutocnosti, predpokladaná cena sa v prípade obstarávania automobilov pre PZ v oznámeniach o sútaži vždy objavila. V tejto casti relácie sa prebudil aj Igor Matovic, ked ostro kritizoval sútaž na propagáciu za 130 miliónov euro. Ani on však neodišiel z Mlynskej doliny s cistým štítom, ked nesprávne oznacil starostu Horných Plachtiniec Ladislava Nozdrovického za väcšinového vlastníka Regionálnej Obstarávacej Agentúry s.r.o.. V skutocnosti je majoritným vlastníkom spolocnost TenderOnline a.s. a jej konatelom je Ján Feranc. Taktika Roberta Kalináka bola vytrvalo, napriek otázkam o zákazke na propagáciu za 130 miliónov euro, hovorit o inej, paralelnej zákazke na právne služby. Nedelnajšia taktika ministra vnútra podriadila všetko hlavnému cielu – vyjst zo súboja v co najlepšom svetle.
Reforma ESO
Filtre
Zavádzanie Trvalý odkaz
Napríklad pán poslanec Matovič, pokiaľ bol členom klubu SaS, mohol byť napríklad členom klubu, teda členom Výboru na kontrolu SIS, kde zákon predpokladá, že sa členovia tohto výboru sú pomerným spôsobom podľa klubov. Ale ako náhle z klubu vystúpil, zo zákona mu zanikla účasť v tom výbore, pretože zákon, to je jedna z podmienok preto, aby mohol existovať v tom výbore.
Rokovací poriadok, ako aj Volebný poriadok neupravujú prípadný zánik účasti v kontrolnom výbor v prípade, ak poslanec už nie je členom poslaneckého klubu. V praxi po vystúpení poslanca z poslaneckého klubu, tento poslanec nie vždy stratil členstvo v kontrolnom výbore (SIS, NBÚ, Vojenského spravodajstva). Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.
Juraj Liška vystúpil z poslaneckého klubu a z SDKÚ-DS 19. júna 2008, no nestratil členstvo v kontrolnom výbore Vojenského spravodajstva, dokonca zostal jeho podpredsedom.
Anton Korba vystúpil z poslaneckého klubu SNS 12. februára 2010, no zostal predsedom kontrolného výboru NBÚ.
Ladislav Polka bol od júla 2004 tiež poslancom bez príslušnosti v nejakom parlamentnom klube, no zostal členom kontrolného výboru SIS
Iveta Henzélyová vystúpila z poslaneckého klubu ANO 12. septembra 2005, no zostala členkou kontrolného výroku SIS.
Gustáv Krajči bol od júla 2004 tiež poslancom bez príslušnosti v nejakom parlamentnom klube, no zostal členom kontrolného výboru Vojenského spravodajstva
Uvádzame zoznam poslancov, ktorí po vystúpení z poslaneckého kluby následne stratili členstvo v niektorom z kontrolných výborov.
Obdobie vlády I. Radičovej:
Rudolf Púčik z poslaneckého klubu SNS vystúpil 24. mája 2011. Následne od 24. mája 2011 už nebol členom kontrolného výboru SIS.
Obdobie 1. vlády R. Fica:
7. apríla 2008 vystúpil Martin Kuruc z poslaneckého klubu SDKÚ-DS. Následne od 9. apríla 2008 už nebol členom kontrolného výboru NBÚ.
Tibor Baštrnák z poslaneckého klubu SMK vystúpil v júni 2009. Od 17. júna 2009 už nebol členom kontrolného výroku SIS.
Obdobie 2. Dzurindovej vlády:
Ladislav Polka bol od júla 2004 tiež poslancom bez príslušnosti v nejakom parlamentnom klube. Od 7. septembra 2004 už nebol členom kontrolného výboru NBÚ.
Podľa Volebného poriadku o podrobnostiach o hlasovaní a o voľbách na ustanovujúcej schôdzi NR SR (čl.7, ods. 1 a 2, pís.b):
"(1) Poslanecké kluby alebo poslanci podávajú písomné návrhy...
d)kandidátov na predsedov a ďalších členov výboru pre európske záležitosti a ich náhradníkov, ústavnoprávneho výboru, osobitných kontrolných výborov a výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu,"
d)kandidátov na predsedov a ďalších členov výboru pre európske záležitosti a ich náhradníkov, ústavnoprávneho výboru, osobitných kontrolných výborov a výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu,"
(2) Navrhovať kandidátov na predsedov a ďalších členov,
"Navrhovať kandidátov na predsedov a ďalších členov osobitných kontrolných výborov treba tak, aby mohli byť zvolení podľa princípu pomerného zastúpenia členov poslaneckého klubu alebo poslaneckých klubov a vzhľadom na určený počet členov osobitného kontrolného výboru."
Rokovací poriadok NR SR hovorí že poslanec môže byť zvolený za člena kontrolného výboru (aj výbor na kontrolu SIS) podľa princípu pomerného zastúpenia členov poslaneckého klubu. O zániku členstva v kontrolnom výbore sa nehovorí Rokovacom poriadku NR SR, kde sa uvádza (§ 60, ods.2):
"Členov osobitného kontrolného výboru volí národná rada podľa princípu pomerného zastúpenia členov poslaneckého klubu alebo poslaneckých klubov a vzhľadom na určený počet členov osobitného kontrolného výboru. Poslanec sa môže členstva v kontrolnom výbore vzdať."
§ 60 ods. 2 v Rokovacom poriadku nebol novelizovaný.
Zavádzanie Trvalý odkaz
Jedna z podmienok existencie klubu je 8 členov.
Podobný výrok sme overovali už v minulosti (Na telo, 14. apríla 2013).
Rokovací poriadok NR SR upravuje nevyhnutný počet poslancov (osem) pre vznik poslaneckého klubu a nie prípad, keď počet poslancov v klube klesne pod osem. V Rokovacom poriadku nie je uvedené či v prípade ak klesne počet poslancov na menej ako osem členov, má byť poslanecký klub rozpustený. Inými slovami, či pokles členov klubu pod osem je nezlučiteľný s ďalšou existenciou klubu. Rokovací poriadok hovorí, že osem poslancov je nevyhnutnou podmienkou pre vznik. V Rokovacom poriadnu nie je upravený stav keď počet poslancov klubu klesne pod osem. R. Kaliňák sa takouto interpretáciou Rokovacieho poriadku dopúšťa zavádzania.
V minulosti nastali dva prípady kedy počet poslancov v poslaneckom klube klesol pod osem. V oboch prípadoch sa jednalo o SNS. V roku 2011 predseda parlamentu R. Sulík napriek nezáväznému stanovisku Ústavnoprávneho výboru NR SR, ktorý hovoril, že osem členov poslaneckého klubu je potrebných nielen na vznik ale aj existenciu, poslanecký klub nerozpustil. Podobná situácia nastala v roku 2001, kedy vtedajší predseda parlamentu Migaš poslanecký klub SNS rozpustil. Konečné rozhodnutie je tak na predsedovi parlamentu.
SITA 24. mája 2011 informuje, že v čase keď bol Richard Sulík predsedom parlamentu, odišli z poslaneckého klubu poslanci Anna Belousovová a Richard Pučík. Keďže poslanecký klub SNS mal spolu 9 poslancov, po odchode im počet klesol na 7. Poslanecký klub SNS vtedy nerozpustil.
Rokovací poriadok NRSR (.pdf) uvádza:
Poslanecké kluby
§ 64
(5) Na utvorenie poslaneckého klubu treba najmenej osem poslancov. O utvorení
poslaneckého klubu sa vyhotoví zápisnica, ktorú podpíšu všetci ustanovujúci členovia poslaneckého klubu.
V Rokovacom poriadnu nie je uvedené či v prípade ak klesne počet poslancov na menej ako osem členov, má byť poslanecký klub rozpustený. Rokovací poriadok taktiež neobsahuje žiadnu úpravu, podľa ktorej môže/musí predseda parlamentu rozpustiť poslanecký klub. Z uvedeného sa dá súdiť, že Rokovací poriadok upravuje nevyhnutný počet poslancov pre vznik poslaneckého klubu a nie prípad, keď počet poslancov v klube klesne pod osem.
Osobná tajomníčka Tatiana Tóthová bývalého predsedu parlamentu R. Sulíka povedala, že predseda parlamentu nemôže rozpustiť poslanecký klub, pretože mu to neumožňuje žiadna norma:
„Predseda Národnej rady SR môže konať iba v rozsahu a spôsobom ustanoveným v zákone. Nemá preto oprávnenie zrušiť poslanecký klub alebo iným spôsobom konať v tejto veci,“ oznámila dnes agentúre SITA Sulíkova osobná tajomníčka Tatiana Tóthová. ...Podľa rokovacieho poriadku je na vznik klubu potrebných najmenej osem poslancov, neuvádza však, ako postupovať, keď počet členov klesne pod túto hranicu počas jeho fungovania. Ústavnoprávny výbor vyjadril nezáväzné stanovisko, v ktorom sa pridržiava stanoviska spred desiatich rokov o tom, že osem členov poslaneckého klubu je potrebných nielen na vznik, ale aj na ďalšiu existenciu klubu. Šéf výboru Radoslav Procházka (KDH) sa však nazdáva, že klub by mal fungovať naďalej, pretože rokovací poriadok hovorí o požiadavke ôsmich poslancov len na vznik klubu."
SITA, 11, apríla 2013:
„Rokovací poriadok parlamentu rieši vznik poslaneckého klubu, na ktorý treba minimálne osem poslancov. Nerieši však jeho zánik. Ak poslanecký klub nemá osem poslancov, podľa môjho názoru nespĺňa podmienku, aby ako klub existoval,“ myslí si podpredsedníčka parlamentu a predsedníčka poslaneckého klubu SmerJana Laššáková. Ak by počet poslancov SaS klesol pod číslo osem, podľa Laššákovej by o situácii mali diskutovať vo vedení národnej rady."
"Podpredseda poslaneckého klubu KDH Pavol Abrhan pripomenul, že nie všetko rieši zákon alebo rokovací poriadok, v takom prípade prichádzajú na rad zvyklosti. V národnej rade podľa jeho slov existuje precedens v obdobnom prípade, keď sa počas vlády Ivety Radičovej v roku 2011 rozpadol poslanecký klub SNS. Hoci Ústavnoprávny výbor vtedy prijal nezáväzné stanovisko, že osem členov poslaneckého klubu je potrebných nielen na vznik, ale aj na jeho existenciu, vtedajší predseda parlamentu Richard Sulík poslanecký klub národniarov nerozpustil a do konca volebného obdobia fungoval so siedmimi poslancami. Eštev roku 2001 bola situácia opačná, aj vtedy po rozpade poslaneckého klubu SNS ústavnoprávny výbor nezáväzne rozhodol, že nielen na vznik, ale aj na celú existenciu klubu treba minimálne osem poslancov. Poslanecký klub SNS vtedy zanikol."
V prípade klubu SNS v roku 2001 rozhodoval vtedajší predseda parlamentu Migaš.
Z uvedeného vyplýva, že konečné rozhodnutie je na predsedovi parlamentu, ktorý sa môže, ale nemusí riadiť nezáväzným stanoviskom Ústavnoprávneho výboru.
Zavádzanie Trvalý odkaz
Ja keď napríklad som nakupoval autá, tak fabrika, ktorá sa hlásila do súťaže, nevedela, že bude nakupovať aj ministerstvo financií, že bude ministerstvo obrany, pretože vo vyhlásení súťaží to nikdy nie je.
——————–
Igor Matovič: Ale bola tam napísaná suma.
——————–
Robert Kaliňák: Nechajte ma dohovoriť. Nebola tam suma.
V posledných vyhlásených súťažiach zo septembra 2012 a apríla 2013 síce nie je uvedené konkrétne ministerstvo, ktoré plánuje nakupovať, na druhej strane však vždy bola známa predpokladaná cena obstarávaných automobilov. R. Kaliňák tak nesprávne reaguje, že vo vyhlásení súťaží nebola uvedená predpokladaná suma. Aj v roku 2007, keď R. Kaliňák nakupoval autá, bola známa predpokladaná suma.
Podľa článku z webu webnoviny.sk rezort vnútra obstarával autá spolu s rezortmi financií a obrany minulý rok, išlo o súťaž vyhlásenú 27. septembra 2012, v ktorej chcel rezort vnútra nakúpiť autá v predpokladanej hodnote 23 miliónov eur. Táto súťaž však nakoniec neprebehla, podobnú vyhlásil rezort vnútra 6. apríla 2013.
Predmetom obidvoch obstarávaní bolo uzavretie rámcovej zmluvy na dodanie osobných automobilov nižšej strednej a strednej triedy. Rozdiel medzi týmito dvomi súťažami spočíva v tom, že v tej septembrovej nie je bližšie určený očakávaný počet dodaných automobilov, naopak v aprílovej je už odhadnutý, a to na cca 1200 kusov.
Minister tento príklad použil pre objasnenie faktu, že pri vyhlásení verejného obstarávania, ktorého predmetom je uzavretie rámcovej dohody, nie sú zverejnení ostatní aktéri, ktorých sa súťaž týka, okrem samotného obstarávateľa, z tohto pohľadu mal teda pravdu, pretože v oboch oznámeniach nie je známe kto bude nakupovať.
R. Kaliňák však nesprávne reaguje, že nikdy vo vyhlásení súťaží nie je uvedená predpokladaná suma. Minimálne v prípade vyhlásenia o súťaži zo septembra 2012 a apríla 2013 je uvedená predpokladaná suma - dodanie motorových vozidiel v celkovej hodnote 23 miliónov eur.
Aj za ministrovania D. Lipšica, bol v roku 2011 vyhlásený tender na automobily pre políciu, aj v tomto prípade bola známa cena aj počet automobilov. V oznámení o vyhlásení súťaže bola zadaná predpokladaná cena.
V apríli 2007 nakupovalo ministerstvo vnútra pod vedením Kaliňáka automobily, pričom ešte pred vyhlásením výsledku súťaže bolo známe o koľko vozidiel sa približne jedná a predpokladanú sumu.
Pravda Trvalý odkaz
V oznámení o vyhlásení verejného obstarávania bolo v kritériách váha jednotlivých kritérií 40, 30, 30. A zrazu v oznámení o výsledku verejného obstarávania sa kritériá, váha jednotlivých kritérií zmenila 40, 40, 20.
Igor Matovič správne uvádza, že oproti oznámeniu o vyhlásení VO z 13. septembra 2012 a oznámení o výsledku VO došlo k zmene váhy kritérií. V Oznámení o vyhlásení verejného obstarávania z 13. septembra 2012 na zákazku Informovanosť a publicita sú podmienky stanovené takto:
"IV.2.1)Kritériá na vyhodnotenie ponúk
Ekonomicky najvýhodnejšia ponuka z hľadiska:.
kritérií uvedených ďalej (kritériá na vyhodnotenie ponúk je potrebné uviesť s ich relatívnou váhou alebo v zostupnom poradí dôležitosti, ak nemožno z preukázateľných dôvodov uviesť ich relatívnu váhu).
1. cena - 40
2. lehota poskytnutia služieb - 30
3. funkčné charakteristiky - 30"
Ekonomicky najvýhodnejšia ponuka z hľadiska:.
kritérií uvedených ďalej (kritériá na vyhodnotenie ponúk je potrebné uviesť s ich relatívnou váhou alebo v zostupnom poradí dôležitosti, ak nemožno z preukázateľných dôvodov uviesť ich relatívnu váhu).
1. cena - 40
2. lehota poskytnutia služieb - 30
3. funkčné charakteristiky - 30"
V Oznámení o výsledku verejného obstarávania zo 9. apríla 2013 na zákazku Informovanosť a publicita sa píše:
"IV.2.1) Kritériá na vyhodnotenie ponúk
Ekonomicky najvýhodnejšia ponuka z hľadiska
1. cena - 40
2. Lehota poskytnutia služieb - 40
3. Funkčné charakteristiky - 20"
Ekonomicky najvýhodnejšia ponuka z hľadiska
1. cena - 40
2. Lehota poskytnutia služieb - 40
3. Funkčné charakteristiky - 20"
Oproti oznámeniu o vyhlásení VO došlo v oznámení o výsledku VO k zmene váhy kritérií Lehota poskytnutia služieb (zvýšená váha), Funkčné charakteristiky (znížená váha).
Pravda Trvalý odkaz
Je to (súťaže – Plachtince, pozn.) zverejnené v našom vestníku, na internete.
V internetovom vestníku verejného obstarávania z 13. septembra 2012 sú publikované tieto zákazky:
Robert Kaliňák hovorí pravdu.
