Po minulotýždnovom vystúpení na TA3 sa Robert Fico opät objavil v nedelu na televíznych obrazovkách. Tento krát premiér zavítal do štúdia verejnoprávnej Jednotky, kde sa v diskusii stretol s predsedom SDKÚ-DS Pavlom Frešom. Hlavnou témou diskusie bol nový európsky rozpocet na roky 2014 až 2020, na ktorom sa Európska rada zhodla 8. februára. Premiér prišiel do diskusie predstavovat výsledky tažkých rokovaní - to tvorilo väcšinu faktických výrokov, ktoré Demagog.sk overoval a oznacil za pravdivé. Pavol Frešo však upozornil, že tento rozpocet ešte vôbec nie je definitívny, nakolko musí byt schválený i Európskym parlamentom, ktorého predseda sa vyjadril, že deficitný rozpocet nepodporí. Premiér zareagoval zavádzajúcim tvrdením, že táto hrozba Martina Schulza bola vyslovená ešte pred prijatím rozhodnutia, cím chcel túto hrozbu bagatelizovat. Pravdou však je, že Schulz svoje hrozby zopakoval i po ôsmom februári. Premiéra vyviedli z miery i poznámky jeho oponenta, že vyjednané úspechy boli vopred isté, pretože si ich slovenskí obcania takpovediach "predplatili" úcastou na eurovaloch a pôžickách nezodpovedným krajinám. Pri protiútoku na Pavla Freša premiér zopakoval minulotýždnovú nepravdu o nulovej podpore aktívnej politiky zamestnanosti v rozpocte na rok 2012, i zavádzajúce tvrdenie o úplnej necinnosti opozície v predkladaní alternatívnych návrhov konsolidacných opatrení. Pavol Frešo dostal v relácii, ktorej jadrom bolo premiérove predstavovanie nového rozpoctu únie, o cosi menej priestoru. Okrem už spomenutých pripomienok fakticky správne upozornil na fakt, že jednania o tomto rozpocte trvali viac než rok a teda sa ich zúcastnovali aj reprezentanti predošlého kabinetu. Taktiež vyjadril polutovanie nad tým, že rozpocet celkovo viac myslí na polnohospodárstvo než na zamestnanost mladých, ci vedu a výskum. V tejto súvislosti upozornil na paradoxnú situáciu Bratislavského kraja, v ktorom sú slovenská veda a výskum koncentrované, no vzhladom na jeho relatívnu rozvinutost donho nemôže prúdit mnoho európskych financií.
Jednoducho technicky zjednodušene povedané, z inej oblasti môžeme previesť na priame platby viacej peňazí ako to bolo doteraz možné. Doteraz bolo možné previesť iba 15%, dnes to bude možné až do výšky 25%.
Podľa reformy z roku 2011, týkajúcej sa Spoločnej Hospodárskej Politiky (CAP) mali členské štáty možnosť previesť do 10% ich národného prídelu pre priame platby (čiže 1. pilier) plus ďalších 5% (čiže spolu 15%) v prípade, že dostávajú menej ako 90% priemernej platby. Po novom je to pre krajiny, ktoré nedosahujú pri priamych platbách za hektár 90% Európskeho priemeru, až 25%. Informuje o tom i portál euractiv.sk: "Viac flexibility bude v prostriedkoch z agropolitiky. V súčasnosti možno z druhého (rozvoj vidieka) do prvého piliera (priame platby) presúvať len 15 %, po novom pôjde až o 25 %."

