Zákonník práce, úloha odborov, sociálne dávky a danové zataženie. Takto by sa strucne dala zhrnút diskusia medzi ministrom práce J. Richterom a jeho skorším predchodcom vo funkcii, Ludovítom Kaníkom. Žiadny z nich nijak zásadne nevybocil zo svojej politickej paradigmy. Kým Ján Richter obhajoval tradicnú silnejšiu rolu odborov, prísnejší Zákonník a vyššie danové zataženie, Ludovít Kaník podporoval volnejšiu ruku pre zamestnávatelov a ich nižšie zdanenie. Relácia bola nezvycajne bohatá na faktické údaje, casto však nepresné. Ukážkovým príkladom spôsobu diskutovania našich politikov je otázka dlžky mandátu Radicovej vlády, ktorý v skutotocnosti trval jeden rok, osem mesiacov a 27 dní. Kým pre súcasného ministra, ktorý sa snaží ukázat podiel tejto vlády na súcasnej nelichotivej situácii toto obdobie predstavuje "dva roky", pre Ludovíta Kaníka, ktorý zdôraznuje dopady prvej Ficovej vlády to bolo naopak len "rok a pol". Jedná sa pri tom o obojstrannú cielenú snahu neoprávnene vylepšit svoje argumenty, kedže obaja politici tieto údaje používajú opakovane. Ján Richter má problém s casovými údajmi aj na iných miestach. Nevie ako dlho je už ministrom a ani to, kedy bola schválená posledná novela Zákonníka práce. Ludovít Kaník zase znacne navyšuje pocet malých a stredných živnostníkov na Slovensku a svoje zásluhy z doby ministerského mandátu neoprávnene prezentuje ako výnimocné.
v tom zákone, ktorý je platný od 1. marca ohľadom sociálnych služieb, bol prijatý jeden, prepáčte mi použijem výraz nezmysel. A to je 50% podielu platieb klientov na ekonomicky oprávnených nárokoch.
V novele zákona o sociálnych službách sa ustanovenie, ktoré spomína Ján Richter nachádza v § 72 ods. 2 a znie nasledovne:
Verejný poskytovateľ sociálnej služby určuje sumu úhrady za sociálnu
službu, spôsob jej určenia a platenia úhrady zmluvou podľa § 74 v súlade
so všeobecne záväzným nariadením obce alebo vyššieho územného celku,
najviac vo výške ekonomicky oprávnených nákladov, ak sa v druhej vete
neustanovuje inak. Sumu úhrady za sociálnu službu uvedenú v § 34 až 41
poskytovanú plnoletej fyzickej osobe obec alebo vyšší územný celok určí
vo všeobecne záväznom nariadení tak, aby suma úhrady za túto sociálnu
službu poskytovanú v rozsahu podľa § 15 ods. 1 bola najmenej vo výške 50
% priemerných ekonomicky oprávnených nákladov spojených s poskytovaním
tejto sociálnej služby u verejných poskytovateľov sociálnej služby
porovnateľného druhu a formy sociálnej služby v územnom obvode
príslušnej obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci
rozpočtový rok, v prepočte na mesiac a na prijímateľa sociálnej služby,
na počet hodím alebo úkonov opatrovateľskej služby. Tým nie sú dotknuté
ustanovenia § 73.“.
Výrok bol spomenutý v
