Zákonník práce, úloha odborov, sociálne dávky a danové zataženie. Takto by sa strucne dala zhrnút diskusia medzi ministrom práce J. Richterom a jeho skorším predchodcom vo funkcii, Ludovítom Kaníkom. Žiadny z nich nijak zásadne nevybocil zo svojej politickej paradigmy. Kým Ján Richter obhajoval tradicnú silnejšiu rolu odborov, prísnejší Zákonník a vyššie danové zataženie, Ludovít Kaník podporoval volnejšiu ruku pre zamestnávatelov a ich nižšie zdanenie. Relácia bola nezvycajne bohatá na faktické údaje, casto však nepresné. Ukážkovým príkladom spôsobu diskutovania našich politikov je otázka dlžky mandátu Radicovej vlády, ktorý v skutotocnosti trval jeden rok, osem mesiacov a 27 dní. Kým pre súcasného ministra, ktorý sa snaží ukázat podiel tejto vlády na súcasnej nelichotivej situácii toto obdobie predstavuje “dva roky”, pre Ludovíta Kaníka, ktorý zdôraznuje dopady prvej Ficovej vlády to bolo naopak len “rok a pol”. Jedná sa pri tom o obojstrannú cielenú snahu neoprávnene vylepšit svoje argumenty, kedže obaja politici tieto údaje používajú opakovane. Ján Richter má problém s casovými údajmi aj na iných miestach. Nevie ako dlho je už ministrom a ani to, kedy bola schválená posledná novela Zákonníka práce. Ludovít Kaník zase znacne navyšuje pocet malých a stredných živnostníkov na Slovensku a svoje zásluhy z doby ministerského mandátu neoprávnene prezentuje ako výnimocné.
Životná úroven na Slovensku
Filtre
A vynecháva dva roky, ktoré tu bol niekto iný a ktorý nesie ako konkrétnu zodpovednosť (Radičovej vláda, pozn.).
Vláda Ivety Radičovej trvala od 9.7.2010 do 4.4. 2012. Jedná sa o jeden rok, osem mesiacov a 27 dní. Výrok označujeme za nepravdivý, nakoľko Ján Richter sa snaží vyšším časovým údajom vylepšiť svoju argumentáciu.
Ten systém (aktivačných práci, pozn.) naozaj fungoval veľmi dobre, 120 000 ľudí, až sa dobre pamätám, bol v jeho špičkách do neho zapojený a cez neho sa niekoľko 10 000 ľudí umiestnilo na riadnom pracovnom trhu.
na aktivačné práce naznačujú, že výrazne nezlepšujú šancu participantov sa
zamestnať. Poberatelia aktivačného príspevku dosahujú zrejme horšie výsledky na
trhu práce ako podobná skupina neparticipantov a z tohto pohľadu by sa jednalo
o neefektívne vynaložené prostriedky. Vysoké náklady na čistého zamestnaného
participanta absolventskej praxe naznačujú relatívne nízku efektívnosť výdavkov aj
na tento program.
Keď si ju prečítate (tzv. malú novelu), tak zistíte, že vlastne […] odstraňuje to, čo ja som mal napríklad v našej novele, ktorá bola teraz zamietnutá. Úplne identické veci s miernymi odlišnosťami.
Ľudovít Kaník spolu s Pavlom Frešom a Viliamom Novotným prezentovali v parlamente dňa 6. 7. 2012 návrh zákona, ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a zákon č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi. Tento návrh bol 28. 9. 2012 po prvom čítaní zamietnutý.
My sme úplne postavili 5 základných kritérií (adresnosti dávok, pozn.), pri tej malej novele. Prvá je adresnosť… Druhé hlavné základné kritérium je zamedziť tými opatreniami zneužívaniu… No a tie ďalšie veci súvisia s tým, že aj tá aplikačná prax priniesla nejakú potrebu, nejaké nové zákony priniesli potrebu reformovať, prípadne novelizovať nejaké veci a chceme znížiť aj tú administratívnu náročnosť. To je to, čo by malo platiť od 1.1.2013.
Portál danovecentrum.sk o tzv. malej novele o pomoci v hmotnej núdzi uvádza: "Ministerstvo chce predkladaným návrhom zákona reagovať na poznatky z aplikačnej praxe a podnety zainteresovaných subjektov (úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, samospráva a mimovládny sektor). Zozbierané poznatky majú pomôcť pri spresnení podmienok niektorých príspevkov k dávke, k adresnejšiemu poskytovaniu pomoci v hmotnej núdzi. Má sa znížiť administratívna náročnosť odstránením niektorých nadbytočných požiadaviek v konaní, obmedziť zneužívanie pomoci v hmotnej núdzi, ako aj odstrániť nedostatky a problémy, ktoré sa vyskytli v aplikačnej praxi súčasnej právnej úpravy."
Keď som bol ja ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, pred 10 rokmi, okamžite som pristúpil k riešeniam a zmenili sme my jediní, SDKÚ-DS, zmenila zásadným spôsobom fungovanie sociálnych dávok, nastavili sme systém tak, že vtedy sa oplatilo pracovať, neoplatilo sa len sedieť doma a poberať sociálne dávky. Vtedy vznikol systém aktivačných prác.
Podľa Analýzy sociálneho systému SR, ktorú vypracoval Inštitút ekonomických a spoločenských analýz, môžme tvrdiť , že významné zmeny do fungovania sociálneho systému priniesol zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Spomínaný zákon reformoval všetky poistné systémy okrem systému zdravotného poistenia. Išlo o prechod od zabezpečovacieho systému k poistnému, ktorý bol založený na zásluhovosti.
