Museli sa skrátiť, (dĺžka súdnych konaní na Najvyššom súde, pozn.) pretože zmenami, ktoré boli urobené ešte v rokoch 2002 až 2004. Časť agendy Najvyššieho súdu, kde Najvyšší súd pôsobil ako súd odvolací, prešla na krajské súdy. Sudcovia ostali, agendy ostalo menej.

Žiadnu dostupnú štatistiku o dĺžke súdnych konaní sa nám nepodarilo získať. Ministerstvo spravodlivosti vedie štatistiku o vybavovaní agiend na súdoch (okrasných a krajských). Štatistiku o dĺžke konaní na Najvyššom súde ministerstvo spravodlivosti nevedie.

Zásadnou zmenou v súdnictve bola informatizácia súdnictva. Informatizácia ministerstvo spravodlivosti mienilo zefektívnenie a stransparentnenie práce sudcov.

Trend (18. júl 2002):
Zavedenie informačných technológií je pre modernizáciu súdnictva a jeho efektívny výkon kľúčovým momentom, tvrdí bývalý vedúci Úradu MS SR Daniel Lipšic. K najdôležitejších častiam informatizácie patrí projekt Súdny manažment realizovaný v spolupráci so zástupcami švajčiarskeho ministerstva spravodlivosti. Jeho cieľom je zrýchliť súdne konanie a prispieť k zníženiu korupcie."

Je pravdou, že časť agendy Najvyššieho súdu (NS), kde NS pôsobil ako odvolací súd, prešla na krajské súdy. 
Zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky,bol súčasťou optimalizácie súdnej sústavy a prebiehajúcej reformy súdnictva. Cieľom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky bolo vytvorenie trojstupňovej sústavy všeobecného súdnictva. Touto normou sa zrušilo desať okresných súdov. 
V dôvodovej správe k tomuto zákonu sa definuje cieľ zákona:
"Cieľom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky je vytvorenie trojstupňovej sústavy všeobecného súdnictva, t. j. súdnej sústavy v rámci ktorej:

-veci patriace do vecnej príslušnosti súdov budú vybavovať všeobecné súdy prvého stupňa,
-veci, v ktorých je podaný riadny opravný prostriedok budú vybavovať všeobecné súdy druhého stupňa,
-veci, v ktorých je podaný mimoriadny opravný prostriedok a zjednocujúcu rozhodovaciu činnosť bude vybavovať Najvyšší súd SR."
To znamená týmto zákonom išlo o odobratie časti agendy NS na krajské, ktoré vybavujú riadné opravné prostriedky.
Zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 8 definuje kedy Najvyšší súd koná a rozhoduje. Môžeme tento zákon nazvať aj zákon o organizácií súdnictva, ktorý komplexne rieši otázky správy súdnictva.

Počet sudcov zostal na približne rovnakej úrovni ale agendy ubudlo. Podľa dostupných údajov mal NS v roku 1999 (pred odobratím agendy) 77 sudcov. V roku 2002 bolo na Najvyššom súd ešte 82 sudcov a intenzívne sa uvažovalo nad znížením počtu. Dnes má NS 85 sudcov. 

To či je to dôvod skrátenia nevieme s určitosťou potvrdiť ani vyvrátiť. Tento dôvod sa neuvádza v žiadnej správe.

Je však pravdou, že počet sudcov na Najvyššom súde neklesol. Inými slovami aj po prechode časti agendy na krajské súdy zostal počet sudcov na približne rovnakej úrovni. Taktiež z uvedených opatrení v rokoch 2002-2004 je zrejmé zefektívnenie súdnictva (informatizácia) a odľahčenie Najvyššieho súdu (od 1. januára 2005 pôsobí len pri mimoriadnych opravných prostriedkoch) 

Výrok bol spomenutý v

O 5 minút 12, Marta Jančkárová

Marek Madaric vs. Lucia Žitnanská

Hlavnou témou súboja Madarica so Žitnanskou bolo súdnictvo. Madaric z pohladu faktov tahal za kratší koniec. Objavili sa oblúbené štatistiky Smeru, podla ktorých sa za ich obdobia skrátila priemerná doba trvania súdnych pojednávaní. Je to pravda. Avšak tento trend, ako upozornila Žitnanská, zacal už v roku 2005, takže nie je výsledkom zmien prijatých pocas vlády Roberta Fica ako to uvádza Madaric. Žitnanská upozornila na to, že poslanci za Smer napadli zverejnovanie zmlúv na Ústavnom súde. Je to pravda. Pravda však je aj to, ako uvádza Madaric, že to bolo pre technické nedokonalosti zákona a nie odpor proti zverejnovaniu zmlúv.