Po sviatkoch sa politici vrátili do ringu diskusných relácií. Robert Fico pôsobil dojmom pripraveného politika s jasnou predstavou toho, co sa vykonalo zle a kto je vinníkom. Béla Bugár bol skôr v defenzívnej úlohe a snažil sa argumentovat zmierlivo s víziou budúcej spolupráce a nápravy minulých chýb. Expremiérovi sa dokonca podarilo v jednom prípade donútit Bélu Bugára otvorene priznat zlyhanie vlády Ivety Radicovej, ked uviedol, že rozhodnutie o prevode kompetencií v SPP na správnu radu z valnej hromady je potrebné revidovat.
Politici sa dopúštali zavádzajúceho skreslovania, zjednodušovania, prisvojovania si politických zásluh a používania nepresných císel. Najmarkantnejším prešlapom z úst Roberta Fica bolo obvinenie Dzurindovej vlády z krátenia platieb polnohospodárom argumentujúc, že sa nic podobné nestalo za jeho vlády. Opak je pravdou. V roku 2009 došlo ku kráteniu dotácií a dokonca vo vyššej miere, ako tomu bolo v roku 2003. Béla Bugár zas bagatelizoval vplyv vládnych opatrení na vysokú mieru inflácie. Spomenul si iba na 1% zvýšenie DPH, pricom zvyšovanie spotrebných daní už nezmienil.
