1.7. tohto roku Ivan, si prišiel do NR, povedal si podiel Slovenska na druhej pôžičke Grécku bude 350 mil. ?. 20 dní neskôr to už bolo 800 mil. ? na summite. Keď som sa ťa pýtal prečo, povedal si, že trhy boli nervózne. Ďalších pár mesiacov neskôr na druhom summite, ktorý bol teraz v októbri, už sú náklady Slovenska 1 150 mil. ?. To je tri krát viac.to sú záruky, ktoré Slovensko bude musieť vystaviť.

1.júI. Mikloš v NR SR: 

"...pán predseda Sulík stále hovorí o 600 mil., keď som vyčíslil pred chvíľou, koľko by pri prípadnej pôžičke bola tá účasť, tak by to bolo 35 mld. eur, čo pri 1-percentnom podiele Slovenska znamená zhruba 350 mil., nie 600 mil..."

I.Mikloš reagoval na vyjadrenia p.Sulíka aj vo svojom blog-u, kde odôvodňuje aj postoj na júlovom summite:

K môjmu vystúpeniu v parlamente 1. júla 2011. R. Sulík ma cituje, že podiel EFSF na novej gréckej pôžičke by mal byť 35 mld. eur a teda podiel Slovenska asi 350 mil. eur. Po rozhodnutí Európskej rady to bude okolo 80 miliárd a (a podiel SR zhruba 800 mil eur) a R. Sulík sa pýta, či som to už vtedy vedel a či som teda klamal. Takže odpovedám. Nevedel som to a nevedel to nikto. Situácia sa totiž medzi prvým a tretím júlovým týždňom významne zdramatizovala najmä rastom talianskych a španielskych spreadov, čo bol nakoniec dôvod, prečo sa konal summit lídrov eurozóny a prečo prijali také rozhodnutia, aké prijali. 

Na októbrovom summite sa lídri eurozóny dohodli na navýšení EFSF z pôvodných 440 mld. eur na 1 bilión eur. Pôžička Grécku sa zvýšila o 21 mld. eur na 130mld. SR v rámci záchranného balíka pre Grécko nebude ručiť do výšky pôžičky, lebo získalo výnimku. Záruky Slovenska teda budú v objeme 1,6% z pôvodného balíku 109 mld. eur, čo je 1,1554 mld, tak ako hovorí R.Sulík. 

Výrok bol spomenutý v

O 5 minút 12, Marta Jančkárová

Ivan Mikloš, Peter Kažimír, Richard Sulík, Igor Matovic

Další diel z plánovanej dlhej série predvolebných súbojov. Oproti vystúpeniu R. Fica a M. Dzurindu spred minulého týždna priniesli ekonómovia-politici odbornejšie a pre diváka tažšie pochopitelné ekonomické štatistiky. Zaujímavá mimo iného bola argumentacná nadstavba k údajom o deficite, kedy namiesto klasického deficitu hovoril o štrukturálnom. Peter Kažimír sa snažil demonštrovat úspešnost vlády Roberta Fica pomocou hodnotenia ratingových agentúr. Obidvaja politici tieto novinky nezvládli spracovat uvádzali tak nepravdivé výroky.