Další diel z plánovanej dlhej série predvolebných súbojov. Oproti vystúpeniu R. Fica a M. Dzurindu spred minulého týždna priniesli ekonómovia-politici odbornejšie a pre diváka tažšie pochopitelné ekonomické štatistiky. Zaujímavá mimo iného bola argumentacná nadstavba k údajom o deficite, kedy namiesto klasického deficitu hovoril o štrukturálnom. Peter Kažimír sa snažil demonštrovat úspešnost vlády Roberta Fica pomocou hodnotenia ratingových agentúr. Obidvaja politici tieto novinky nezvládli spracovat uvádzali tak nepravdivé výroky.
Ivan Mikloš, Peter Kažimír, Richard Sulík, Igor Matovic
Filtre
Pravda Trvalý odkaz
1.7. tohto roku Ivan, si prišiel do NR, povedal si podiel Slovenska na druhej pôžičke Grécku bude 350 mil. ?. 20 dní neskôr to už bolo 800 mil. ? na summite. Keď som sa ťa pýtal prečo, povedal si, že trhy boli nervózne. Ďalších pár mesiacov neskôr na druhom summite, ktorý bol teraz v októbri, už sú náklady Slovenska 1 150 mil. ?. To je tri krát viac.to sú záruky, ktoré Slovensko bude musieť vystaviť.
"...pán predseda Sulík stále hovorí o 600 mil., keď som vyčíslil pred chvíľou, koľko by pri prípadnej pôžičke bola tá účasť, tak by to bolo 35 mld. eur, čo pri 1-percentnom podiele Slovenska znamená zhruba 350 mil., nie 600 mil..."
I.Mikloš reagoval na vyjadrenia p.Sulíka aj vo svojom blog-u, kde odôvodňuje aj postoj na júlovom summite:
K môjmu vystúpeniu v parlamente 1. júla 2011. R. Sulík ma cituje, že podiel EFSF na novej gréckej pôžičke by mal byť 35 mld. eur a teda podiel Slovenska asi 350 mil. eur. Po rozhodnutí Európskej rady to bude okolo 80 miliárd a (a podiel SR zhruba 800 mil eur) a R. Sulík sa pýta, či som to už vtedy vedel a či som teda klamal. Takže odpovedám. Nevedel som to a nevedel to nikto. Situácia sa totiž medzi prvým a tretím júlovým týždňom významne zdramatizovala najmä rastom talianskych a španielskych spreadov, čo bol nakoniec dôvod, prečo sa konal summit lídrov eurozóny a prečo prijali také rozhodnutia, aké prijali.
Na októbrovom summite sa lídri eurozóny dohodli na navýšení EFSF z pôvodných 440 mld. eur na 1 bilión eur. Pôžička Grécku sa zvýšila o 21 mld. eur na 130mld. SR v rámci záchranného balíka pre Grécko nebude ručiť do výšky pôžičky, lebo získalo výnimku. Záruky Slovenska teda budú v objeme 1,6% z pôvodného balíku 109 mld. eur, čo je 1,1554 mld, tak ako hovorí R.Sulík.
Pravda Trvalý odkaz
Tak kto otočil? V auguste 2010 vaši poslanci s tebou vrátane ( s Richardom Sulíkom pozn.) hlasovali aj tvojim hlasom za vznik eurovalu.
Dňa 11.augusta 2010 sa v Národnej rade Slovenskej republiky hlasovalo o Návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou zmluvou...(EUROVAL)
Zo 142 prítomných poslancov NR SR, 140 poslancov hlasovalo ZA predkladaný návrh. Ako uvádza I. Mikloš, všetci poslanci strany SaS, vrátane Richarda Sulíka hlasovali za euroval.
Pravda Trvalý odkaz
Rovná daň spolu s ostatnými reformami prispela k tomu, že sme mali tak vysoký ekonomický rast. Ešte aj začiatkom vlády Roberta Fica, že na Slovensku sa nezamestnanosť znížila s takmer 20% na menej ako 10%.
Vláda Roberta Fica pôsobila od 4.7.2006 do 8.7.2010.
Pre overenie tvrdenia sme porovnali mieru nezamestnanosti od 1.1.2002 do 30.6.2010.
Podľa štvrťročných marení Štatistického úradu SR, bola miera nezamestnanosti:
k 31.3.2002 vo výške 19,4%.
k 30.6.2006 vo výške 13.5% (nástup Fica, R.)
k 30.9.2008 vo výške 9,0% (prvý pokles pod 10%,vôbec)
Podľa mesačných merní Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny SR, bola mira nezamestnanosti:
k 31.3.2002 vo výške 19,12%.
k 30.6.2006 vo výške 10,36%
k 30.9.2008 vo výške 7,54%
Podľa mesačných meraní OECD/Eurostat, bola mira nezamestnanosti:
k 31.3.2002 vo výške 18,8%.
k 30.6.2006 vo výške 13,3%
k 30.9.2008 vo výške 8,8%
Podľa metodiky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny SR:
k 31.1.2002. vo výške 19,69%
k 31.8.2006. vo výške 9,85% (a klesala)
Hodnotenie toho, či sa jedná o dôsledok vládnych reforiem a rovnej dane necháme na čitateľovi.
Pravda Trvalý odkaz
Pretože napríklad SPD v Nemecku tiež nesúhlasí s vládnou koalíciou, ale od začiatku povedala, že Euroval považuje za potrebný a nepodmieňovala to ničím.
V súvislosti so schvaľovaním eurovalu, sa člen opozičnej SPD Carsten Schneider vyjadril: "v zásade sme ochotní prevziať zodpovednosť." Podpora SPD však nebola celkom bez podmienok od začiatku. Schneider zdôraznil, že súhlas SPD vláda získa výmenou za ústupky, ktorými by bolo vyhradené právo pre súhlas akejkoľvek ďalšej finančnej pomoci a tiež úprava participácie súkromných veriteľov na finančnej pomoci.
SPD pred hlasovaním jasne a bez podmienok uviedla, že euroval podporí.
TREND, 8.september 2011:
„Je to prvý správny krok tejto vlády v kríze eura, a preto ho podporíme,“ uviedol S. Gabriel (podpredseda SPD, pozn.).
Ako sme uviedli tiež už pri overovaní podobného výroku z relácie Na telo z 10. októbra 2011:
"Podľa článku v International Financial Centre Review
je vidno, že podpora eurovalu od opozičnej SPD bola v princípe možná,
avšak za určitých podmienok. Týmito podmienkami však nebola nadpolovičná
väčšina koalície, ale iné technické ústupky ohľadom eurovalu. ...
Euroval bol nakoniec schválený v parlamente s veľkou väčšinou, keď za
hlasovali koaliční aj opoziční poslanci.Najväčšia opozičná strana pri
tom už pred hlasovaním oznámila, že euroval podporí."
je vidno, že podpora eurovalu od opozičnej SPD bola v princípe možná,
avšak za určitých podmienok. Týmito podmienkami však nebola nadpolovičná
väčšina koalície, ale iné technické ústupky ohľadom eurovalu. ...
Euroval bol nakoniec schválený v parlamente s veľkou väčšinou, keď za
hlasovali koaliční aj opoziční poslanci.Najväčšia opozičná strana pri
tom už pred hlasovaním oznámila, že euroval podporí."
Nepravda Trvalý odkaz
Ak hovoríme o rozdiele v cenách, tak hovoriť musíme aj v nejakom konkrétnom čase. A je úplne jasné, že v tomto čase, keďže máme stavebníctvo na homte, tak sú proste vyhladovaní a tie cenové ponuky sú úplne iné.
Podobný výrok vyslovil aj Pavol Paška v relácii V politike dňa 23. októbra 2011. Hovorí v ňom: "cena stavebných prác v súvislosti s obrovským úpadkom a deficitom objemu prác klesla".
Preto sa domnievame, že Peter Kažimír, rovnako ako jeho stranícky kolega, myslel pod slovom "iné", lacnejšie.
| 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | |
| Inžinierske stavby | 107,5 | 113,5 | 117,3 | 119,3 |
| Dopravná infraštruktúra | 107,5 | 113,4 | 117,5 | 119,9 |
| Cestné a miestne komunikácii | 108 | 114 | 119 | 122 |
| Index 100 = 2005 |
Vývoj stavebnej produkcie v rokoch 2009-2011
| rok 2009 | 2010 | 2011 (do augusta) | |
| mil. Eur | 5 749 | 5 534,6 | 3 371,6 |
| Index | 88,7 | 95,4 |
Index 100 = predchádzajúci rok
Z uvedených čísel vyplýva, že došlo k istému poklesu stavebných prací.
Ako však ukazuje cenový index, pokles objemu prací nemal vplyv na pokles
cien v stavebníctve. Výrok Kažimíra hodnotíme preto ako nepravdivý.
