Nedelnou témou V politike bolo predstavenie kandidátov na post predsedu NKÚ a nadchádzajúca volba v parlamente. Na túto tému s moderátorom Norbertom Dolinským postupne debatovali štyria poslanci NR SR zastupujúci vládnu aj opozicné strany. Viaceré výroky sa týkali medzistraníckych dohôd, a nebolo možné ich z dostupných zdrojov overit. Poslanci Frešo a Pellegrini sa mýlili v kvalifikáciách kandidátov predsedu NKÚ, pricom Frešo si z diskutujúcich zapísal celkovo najhoršie skóre, ked iba jeden z jeho troch výrokov bolo možné oznacit za pravdivý.
Nepravda Trvalý odkaz
Pôsobil (Mitrík, kandidát na šéfa NKÚ, pozn.) v branno-bezpečnostnom výbore, čiže vie niečo o tom, akým spôsobom treba kauzy doťahovať aj po tej trestnoprávnej roviny a pôsobil ako konsenzuálny zvolený šéf tajnej služby za vlády Ivety Radičovej a pričom tajná služba za jeho obdobia nemala žiaden škandál.
Výrok hodnotíme ako nepravdivý na základe
nesprávnosti tvrdenia Pavla Freša o pôsobení Karola Mitríka v Brannobezpečnostnom
výbore Národnej rady SR. Taktiež nie je pravdou, že vykonávanie Mitríkovej
funkcie na poste šéfa Slovenskej informačnej služby (SIS) nesprevádzal žiadny
škandál. Odmietnutie zbavenia
mlčanlivosti príslušníkov SIS a jeho počiatočné blokovanie vyšetrovania
spisu Gorila možno považovať za dostatočne kontroverzné.
V dostupných zdrojoch nefiguruje informácia o tom,
že Karol Mitrík niekedy pôsobil v Brannobezpečnostnom výbore Národnej rady
SR. V parlamentných voľbách 2002 kandidoval za stranu SDKÚ na poslanca do
parlamentu. Pôsobil ako člen Výboru Národnej rady SR pre verejnú správu, Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS, Výboru NR SR pre
kontrolu informačno-technických pomôcok a bol náhradníkom v Stálej delegácii
NR SR do Parlamentného zhromaždenia NATO.
25. augusta 2010 bol vymenovaný prezidentom za šéfa SIS.
Mitríka osobne navrhla premiérka Iveta Radičová a 21.
júla jednomyseľne odsúhlasilo stranícke prezídium. Jeho vymenovaniu predchádzala
bezpečnostná previerka Národného bezpečnostného úradu
na stupeň „Prísne tajné!“ v zrýchlenom konaní jedneho mesiaca, ktorá bola
podmienkou vtedajšieho prezidenta I. Gašparoviča pre Mitríkove vymenovanie.
Podľa denníka SME blokoval Mitrík vyšetrovanie
podozrení z kauzy Gorila, keď pri overovaní informácií z dokumentu odmietol
spolupracovať s políciou zbavením mlčanlivosti príslušníkov SIS, čo
potvrdil v roku 2011 aj riaditeľ Úradu boja proti korupcii Peter Kovařík: „Na základe odpovedí nebolo možné vykonať ďalšie procesné úkony.“
Brannobezpečnostný výbor parlamentu
nakoniec v januári 2012 od SIS dostal informáciu o spise Gorila, ktorú si
vyžiadal. Mitrík taktiež potvrdil pravosť spisu Gorila.
Výrok bol spomenutý v
V politike, Norbert Dolinský
