Nedelnou témou V politike bolo predstavenie kandidátov na post predsedu NKÚ a nadchádzajúca volba v parlamente. Na túto tému s moderátorom Norbertom Dolinským postupne debatovali štyria poslanci NR SR zastupujúci vládnu aj opozicné strany. Viaceré výroky sa týkali medzistraníckych dohôd, a nebolo možné ich z dostupných zdrojov overit. Poslanci Frešo a Pellegrini sa mýlili v kvalifikáciách kandidátov predsedu NKÚ, pricom Frešo si z diskutujúcich zapísal celkovo najhoršie skóre, ked iba jeden z jeho troch výrokov bolo možné oznacit za pravdivý.
Volba nového šéfa NKÚ
Filtre
Zavádzanie Trvalý odkaz
Opozícia päťkrát dala jedného kandidáta a päťkrát Smer nedodal žiadne hlasy v tých voľbách. Jednoducho kandidát nebol zvolený.
Ako sme už uviedli v predchádzajúcich výrokoch, počas súčasnej vlády boli vyhlásených šesť volieb na predsedu NKÚ, no prebehli len štyri. V máji 2013 bola kandidatúra jediného kandidáta stiahnutá, a posledná voľba má prebehnúť neskôr v tomto roku. Voľba predsedu NKÚ je tajná, nemožno preto určiť, či Smer hlasoval za kandidáta v niektorej z uskutočnených volieb. Vzhľadom na to, že síce bolo v minulosti vyhlásených päť volieb, ale prebehli len štyri, čo Frešo počas diskusie opakovane opomínal a zdôrazňoval, že Smer päť krát nehlasovalo v prospech kandidáta opozície, hodnotíme výrok ako zavádzajúci.
Nižšie opäť ponúkame tabuľku s prehľadom výsledkov uskutočnených hlasovaní.
| Dátum schôdze |
Kandidát | Počet hlas. lístkov |
Neplatných | Za | Proti | Zdržalo sa |
Počet potrebných hlasov |
| 26.7.2012 | Kamil Krnáč | 146 | 9 | 53 | 33 | 51 | 74 |
| 18.9.2012 | Kamil Krnáč | 148 | 9 | 63 | 49 | 27 | 75 |
| 11.12.2012 | Vladimír Klimeš | 136 | 6 | 59 | 31 | 40 | 69 |
| 14.3.2013 | Vladimír Klimeš | 124 | 28 | 39 | 40 | 17 | 63 |
Zdroj: hlasovania NRSR
K ďalšej voľbe malo dôjsť v máji 2013, vzhľadom na nezhodu v otázke tajnosti hlasovania sa však nekonala. Ďalšia voľba by sa mala uskutočniť 19. mája.
Nepravda Trvalý odkaz
Pôsobil (Mitrík, kandidát na šéfa NKÚ, pozn.) v branno-bezpečnostnom výbore, čiže vie niečo o tom, akým spôsobom treba kauzy doťahovať aj po tej trestnoprávnej roviny a pôsobil ako konsenzuálny zvolený šéf tajnej služby za vlády Ivety Radičovej a pričom tajná služba za jeho obdobia nemala žiaden škandál.
Výrok hodnotíme ako nepravdivý na základe
nesprávnosti tvrdenia Pavla Freša o pôsobení Karola Mitríka v Brannobezpečnostnom
výbore Národnej rady SR. Taktiež nie je pravdou, že vykonávanie Mitríkovej
funkcie na poste šéfa Slovenskej informačnej služby (SIS) nesprevádzal žiadny
škandál. Odmietnutie zbavenia
mlčanlivosti príslušníkov SIS a jeho počiatočné blokovanie vyšetrovania
spisu Gorila možno považovať za dostatočne kontroverzné.
V dostupných zdrojoch nefiguruje informácia o tom,
že Karol Mitrík niekedy pôsobil v Brannobezpečnostnom výbore Národnej rady
SR. V parlamentných voľbách 2002 kandidoval za stranu SDKÚ na poslanca do
parlamentu. Pôsobil ako člen Výboru Národnej rady SR pre verejnú správu, Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS, Výboru NR SR pre
kontrolu informačno-technických pomôcok a bol náhradníkom v Stálej delegácii
NR SR do Parlamentného zhromaždenia NATO.
25. augusta 2010 bol vymenovaný prezidentom za šéfa SIS.
Mitríka osobne navrhla premiérka Iveta Radičová a 21.
júla jednomyseľne odsúhlasilo stranícke prezídium. Jeho vymenovaniu predchádzala
bezpečnostná previerka Národného bezpečnostného úradu
na stupeň „Prísne tajné!“ v zrýchlenom konaní jedneho mesiaca, ktorá bola
podmienkou vtedajšieho prezidenta I. Gašparoviča pre Mitríkove vymenovanie.
Podľa denníka SME blokoval Mitrík vyšetrovanie
podozrení z kauzy Gorila, keď pri overovaní informácií z dokumentu odmietol
spolupracovať s políciou zbavením mlčanlivosti príslušníkov SIS, čo
potvrdil v roku 2011 aj riaditeľ Úradu boja proti korupcii Peter Kovařík: „Na základe odpovedí nebolo možné vykonať ďalšie procesné úkony.“
Brannobezpečnostný výbor parlamentu
nakoniec v januári 2012 od SIS dostal informáciu o spise Gorila, ktorú si
vyžiadal. Mitrík taktiež potvrdil pravosť spisu Gorila.
Pravda Trvalý odkaz
Karol Mitrík je človek, ktorý pôsobil v samospráve.
Karol
Mitrík, niekdajší riaditeľ Slovenskej informačnej služby, pôsobil podľa informácií serveru aktuality.sk v minulosti
aj v samospráve, konkrétne v meste Spišská Nová Ves a to od roku 1991 do roku
2006 ako zástupca primátora, prednosta mestského úradu a od roku 1994 ako
primátor tohto mesta. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
Pravda Trvalý odkaz
KDH je jediné, zdola budované hnutie, ktoré kontinuálne pôsobí v parlamente 25 rokov.
Od roku 1990 KDH skutočne kontinuálne pôsobila v parlamente. Podľa údajov štatistického úradu SR bolo KDH úspešné vo všetkých parlamentných voľbách, pričom v roku 1998 kandidovala ako súčasť SDK. Z tohto dôvodu hodnotíme výrok ako pravdivý.
V tabuľke nižšie uvádzame volebné zisky KDH od roku 1990. V prípade rokov 1990 a 1992 sa jedná o voľby do Slovenskej národnej rady v rámci Československa, od roku 1994 o voľby do NR SR.
| Rok | Percentuálny podiel hlasov | Počet mandátov |
| 1990 | 19,21 | 31 |
| 1992 | 8,89 | 18 |
| 1994 | 10,08 | 17 |
| 1998* | 26,33 | 42 |
| 2002 | 8,25 | 15 |
| 2006 | 8,31 | 14 |
| 2010 | 8,52 | 15 |
| 2012 | 8,82 | 16 |
*ako súčasť SDK, Slovenskej demokratickej koalície, ktorá sa skladala z DÚ, KDH, DS, SDSS a SZS
Zdroj: Štatistický úrad SR
Taktiež je pravdou, že žiadna iná strana nepôsobí v parlamente kontinuálne od roku 1990. V tomto roku boli súčasťou Slovenskej národnej rady okrem KDH strany, ktoré zanikli, alebo v súčasnej dobe nie sú v NR SR. Konkrétne sa jedná o DS, VPN, KSČ, ESWMK, SNS a SZ.
Pravda Trvalý odkaz
Maroš Žilinka, ako špeciálny prokurátor, respektíve prokurátor od roku 1993 a dnes postavený v úlohe prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, rieši najťažšie ekonomické delikty.
Maroš Žilinka bol od roku 1993 právnym čakateľom prokuratúry, od roku 1995 pôsobil ako okresný prokurátor v Trnave. V rokoch 2003-2005 pracoval ako prokurátor trestného odboru Generálnej prokuratúry SR.V rokoch 2005-2010 pôsobil ako zástupca riaditeľa odboru ekonomickej kriminality Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Jedným z káuz na ktorých Maroš Žilinka pracoval bola kauza Transpetrol alebo nástenkový tender. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
