Od zvolenia Andreja Kisku do funkcie prezidenta Slovenskej republiky ubehol v nedelu prvý rok. Kiska ho zhodnotil v relácii O 5 minút 12, kde uviedol síce len sedem faktických výrokov, až na jeden neoveritelný však boli všetky pravdivé. Prezident správne zhodnotil napríklad hospodársky vývoj Slovenska, financovanie zdravotníctva ci fungovanie Medzinárodného súdneho dvora v Štrasburgu.
Pravda Trvalý odkaz
Tak v prvom rade ja by som ocenil, že vláda je skutočne z pohľadu hospodárenia, z pohľadu dodržiavania pravidiel takého skutočného rozumného hospodárenia, je, si vedie veľmi dobre. Deficit je pod, pod, skutočne na nízkej úrovni, klesá nám nezamestnanosť, rastú nám, rastú nám priemerne mzdy.
Štatistiky posledného roku potvrdzujú rast priemernej mzdy a pokles registrovanej miery nezamestnanosti. Deficit štátneho rozpočtu v roku 2014 mierne stúpol, stále sú však dodržané konvergenčné kritériá EÚ, ku ktorým Kiska pravdepodobne referuje, keď tvrdí, že deficit je pod, a očakáva sa jeho ďalšie klesanie. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
Podľa údajov Štatistického úradu SR a Ústredia, práce sociálnych vecí a rodiny oproti stavu v dobe nástupu Ficovej vlády koncom prvého kvartála 2012 skutočne klesla, aj keď z počiatku mierne stúpala. V poslednom roku došlo k poklesu takmer o 2 p.b.
Predbežné odhady Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny pre prvé dva mesiace roku 2015 zaznamenávajú ďalší pokles evidovanej nezamestnanosti. V januári mala dosiahnuť hodnotu 12,39 % a vo februári 12,32 %. Nižšie ponúkame graf vývoja miery evidovanej nezamestnanosti v rokoch 2010 až 2014.
Podľa konvergenčných kritérií Hospodárskej a menovej únie nesmie deficit verejných financií presiahnuť 3 %. V roku 2013 dosahoval deficit verejných financí 2,6 %, v roku 2014 však stúpol práve na 3 %. Európska komisia pre rok 2015 predpokladá (.pdf, s. 123) pokles deficitu na 2,8 % HDP. Vývoj deficitu môžme vidieť v grafe nižšie.
Vývoj priemernej nominálnej mzdy sa od nástupu druhej vlády Roberta Fica drží v rozmedzí približne 800 až 850 eur. V poslednom kvartály roku 2014 došlo k jej nárastu z 837 na 918 eur. Celkovo za rok 2014 oproti predchádzajúcemu roku taktiež stúpla.
.
Index reálnej mzdy vyjadruje kúpyschopnosť nominálnej mzdy. To znamená množstvo tovarov a služieb, ktoré si môže zamestnanec za mzdu kúpiť. Čím vyššiu hodnotu index má, tým vyššia nákupná sila priemernej mzdy. Tento index tak okrem mzdy ovplyvňujú aj ďalšie faktory ako miera inflácie. Index počítaný ako podiel indexu nominálnej mzdy a spotrebiteľských cien vynásobený číslom sto. V grafe nižšie vidíme, že ku konca roku 2014 došlo k miernemu poklesu indexu, celkovo však počas Ficovej vlády stúpal. Zatiaľ čo na jej začiatku sa pohyboval v hodnotách okolo 98, od roku 2013 sa drží nad 100.
Výrok bol spomenutý v
O 5 minút 12, Martin Strižinec
