Od zvolenia Andreja Kisku do funkcie prezidenta Slovenskej republiky ubehol v nedelu prvý rok. Kiska ho zhodnotil v relácii O 5 minút 12, kde uviedol síce len sedem faktických výrokov, až na jeden neoveritelný však boli všetky pravdivé. Prezident správne zhodnotil napríklad hospodársky vývoj Slovenska, financovanie zdravotníctva ci fungovanie Medzinárodného súdneho dvora v Štrasburgu.
Rozhovor s Andrejom Kiskom
Filtre
Pravda Trvalý odkaz
Predsa len, Nemci sú najväčší veritelia Grécka, vyvíjajú naňho najväčší tlak…
Prezident Kiska správne uviedol, že Nemecko je najväčším veriteľom Gréckeho dlhu. Má preto potenciál vyvíjať na Grécko tlak, čo v poslednom čase využíva najväčšmi spomedzi členských štátov Eurozóny. Preto výrok hodnotíme ako pravdivý.
Angela Merkel dokonca pri vstupe Litvy do Eurozóny nevylúčila odchod Grécka z Eurozóny, známy pod pojmom Grexit. Nemecko je totiž najväčším veriteľom Grécka, Gréci Nemcom dlhujú 56,47 miliardy eur, najviac zo všetkých krajín Eurozóny.
V Eurovale, ako mechanizme na pomoc štátom vo finančnej núdzi, má Nemecko najvyšší podiel zo všetkých štátov, t.j. 27,1464 %, čo v hodnote upísaných akcií činí 190 024 800 000 eur (.rtf, s.62-63).
Pravda Trvalý odkaz
My máme 22 vojenských cintorínov…
Andrej Kiska spomína vojenské cintoríny v spojení s blížiacimi sa oslavami ukončenia druhej svetovej vojny. V diskusii vyjadril svoju túžbu navštíviť čo najväčší počet takýchto cintorínov na území Slovenskej republiky. V dôsledku druhej svetovej vojny vzniklo na Slovensku 22 cintorínov, z toho však len 14 cintorínov je označených ako vojenské. Napriek rozdielu medzi vojenským, ktorých je len 14 a vojnovým cintorínom, ktorých je 22, výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože Andrej Kiska o týchto cintorínoch hovorí v súvislosti s výročím ukončenia druhej svetovej vojny a uctenia si jej obetí, ktoré sú pochované na 22 vojnových cintorínoch.
Zo zákonného hľadiska je rozdiel medzi vojnovým a vojenským cintorínom. Vojnový cintorín zahŕňa všetky obete vojny - teda civilné aj armádne. Vojenský cintorín je vyhradený len pre armádnych príslušníkov (str. 9). V dokumente, ktorý vydalo ministerstvo obrany v roku 2014 sa uvádza celkovo 22 vojnových cintorínov z druhej svetovej vojny. V priloženej mape (str. 6 - 7) sú znázornené polohy jednotlivých cintorínov z prvej a druhej svetovej vojny. Z údajov na mape vyplýva, že na Slovensku sa nachádza 14 vojenských cintorínov z druhej svetovej vojny.
Neoveriteľné Trvalý odkaz
Na Slovensku zahynulo, pokiaľ mám dobré informácie, pri oslobodzovaní okolo 93 000 vojakov a treba povedať, že absolútna väčšina z nich boli vojaci Červenej armády. Boli to Rusi, Ukrajinci, ale aj iné národy…
Podľa ústrednej evidencie Ministerstva vnútra SR je na území Slovenska pochovaných 60 659 vojakov Červenej armády, 10 435 vojakov rumunskej armády a 1 736 príslušníkov 1. čs. armádneho zboru. To spolu predstavuje 72 830 pochovaných vojakov. Nepodarilo sa nám však nájsť údaj o počte padlých vojakov, ktorý môže byť iný, než počet pochovaných. Vojaci totiž mohli byť prevezení a pochovaní aj na území iných štátov, alebo neboli pochovaní vôbec. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.
Dostupné odhady úmrtí neumožňujú overiť alebo vyvrátiť tvrdenie Andreja Kisku, pretože uvádzajú buďto počet úmrtí civilistov a vojakov spolu, počet úmrtí na území Československa alebo počet pochovaných vojakov. Ďalšie zdroje uvádzajú počet strát jednotlivých armád, no neuvádzajú, na ktorom území k nim došlo.
Pravda Trvalý odkaz
Tak v prvom rade ja by som ocenil, že vláda je skutočne z pohľadu hospodárenia, z pohľadu dodržiavania pravidiel takého skutočného rozumného hospodárenia, je, si vedie veľmi dobre. Deficit je pod, pod, skutočne na nízkej úrovni, klesá nám nezamestnanosť, rastú nám, rastú nám priemerne mzdy.
Štatistiky posledného roku potvrdzujú rast priemernej mzdy a pokles registrovanej miery nezamestnanosti. Deficit štátneho rozpočtu v roku 2014 mierne stúpol, stále sú však dodržané konvergenčné kritériá EÚ, ku ktorým Kiska pravdepodobne referuje, keď tvrdí, že deficit je pod, a očakáva sa jeho ďalšie klesanie. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
Podľa údajov Štatistického úradu SR a Ústredia, práce sociálnych vecí a rodiny oproti stavu v dobe nástupu Ficovej vlády koncom prvého kvartála 2012 skutočne klesla, aj keď z počiatku mierne stúpala. V poslednom roku došlo k poklesu takmer o 2 p.b.
Predbežné odhady Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny pre prvé dva mesiace roku 2015 zaznamenávajú ďalší pokles evidovanej nezamestnanosti. V januári mala dosiahnuť hodnotu 12,39 % a vo februári 12,32 %. Nižšie ponúkame graf vývoja miery evidovanej nezamestnanosti v rokoch 2010 až 2014.
Podľa konvergenčných kritérií Hospodárskej a menovej únie nesmie deficit verejných financií presiahnuť 3 %. V roku 2013 dosahoval deficit verejných financí 2,6 %, v roku 2014 však stúpol práve na 3 %. Európska komisia pre rok 2015 predpokladá (.pdf, s. 123) pokles deficitu na 2,8 % HDP. Vývoj deficitu môžme vidieť v grafe nižšie.
Vývoj priemernej nominálnej mzdy sa od nástupu druhej vlády Roberta Fica drží v rozmedzí približne 800 až 850 eur. V poslednom kvartály roku 2014 došlo k jej nárastu z 837 na 918 eur. Celkovo za rok 2014 oproti predchádzajúcemu roku taktiež stúpla.
.
Index reálnej mzdy vyjadruje kúpyschopnosť nominálnej mzdy. To znamená množstvo tovarov a služieb, ktoré si môže zamestnanec za mzdu kúpiť. Čím vyššiu hodnotu index má, tým vyššia nákupná sila priemernej mzdy. Tento index tak okrem mzdy ovplyvňujú aj ďalšie faktory ako miera inflácie. Index počítaný ako podiel indexu nominálnej mzdy a spotrebiteľských cien vynásobený číslom sto. V grafe nižšie vidíme, že ku konca roku 2014 došlo k miernemu poklesu indexu, celkovo však počas Ficovej vlády stúpal. Zatiaľ čo na jej začiatku sa pohyboval v hodnotách okolo 98, od roku 2013 sa drží nad 100.
Pravda Trvalý odkaz
Podľa názoru viacerých odborníkov, pravda, sú nejaké štatistiky OECD, koľko percent HDP dávame na zdravotníctvo, nárast tu bol, radíme sa možno medzi priemer Európskej únie…
V príspevku na zdravotníctvo sa Slovensko radí medzi nižší priemer krajín EÚ. Taktiež možno povedať, že od roku 2000 sa výdavky na zdravotníctvo zvyšovali, s výnimkou rokov 2010 a 2011. Tento výrok Andreja Kisku tak hodnotíme ako pravdivý.
Podľa posledných dostupných údajov OECD z roku 2012 (Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj) sa Slovenská republika v príspevku na zdravotnú starostlivosť radí medzi priemer krajín OECD. Krajiny ako Estónsko (5,8 %), Poľsko (6,3 %) alebo Mexiko (6,0 %) vydávajú menšie percento HDP ako Slovenská republika (7,8 %). Krajiny ako Spojené štáty americké vydávajú na zdravotnú starostlivosť až 16,2 % HDP.
Ak berieme do úvahy len krajiny EÚ, Slovensko stále možno radiť ku krajinám s priemernými výdavkami na zdravotníctvo. Prehľad výdavkov všetkých štátov EÚ môžme vidieť v grafe nižšie. Priemerné výdavky na zdravotníctvo v EÚ tvoril podľa posledných dostupných údajov OECD a Svetovej banky z roku 2012 približne 8,45 % HDP. Vyššie výdavky než Slovensko (7,8 %) malo 16 krajín EÚ, nižšie 11. Slovenskú republiku tak možno považovať za nižší priemer. Treba však zdôrazniť, že množstvo vynakladaných financií záleží od nastavenia zdravotného systému v danom štáte, a je len jedným z faktorov ovplyvňujúcich kvalitu zdravotnej starostlivosti. Posledné dostupné dáta Eurostatu, OECD a Svetovej banky sú z rokov 2011 a 2012. Eurostat plánuje aktualizáciu údajov o výdavkoch na zdravotníctvo v apríli tohto roku.
Kiska ďalej uvádza, že sa zvyšuje podiel financií venovaných zdravotníctvu v SR. To záleží na období, s ktorým sú výdavky porovnávané. Ako môžme vidieť v grafe nižšie, výdavky boli dlhodobo navyšované až do rokov 2010 a 2011, v ktorých došlo k určitému poklesu. V roku 2012 opäť došlo k miernemu rastu.
Za jeden z najväčších problémov financovania zdravotníctva nielen v Slovenskej republike je považovaná korupcia. Podľa správy Transparency International je možné ročne ušetriť v zdravotníctve až 35 miliónov € ročne. Ďalším spôsobom môže byť lepšie čerpanie Eurofondov.
