Túto nedelu v O5M12 opät debatovali na tému blížiaceho sa referenda viacerí predstavitelia parlamentných aj mimoparlamentných strán. Do diskusie sa zapojili aj predstavitel organizátora referenda Aliancie za rodinu Peter Kremský a Martin Macko z iniciatívy Inakost. Politici svorne chybili najmä v otázke priznania práva na osvojenie pre páry rovnakého pohlavia, a vo vplyve tohto osvojenia na deti.
Toto je dôležitý veľmi dôležitý princíp, pozerať na tie bezbranné tváre, ktoré by mohli sa dostať do partnerstva, v ktorom by mohli mať poškodený vývoj orientácie a ďalších vecí a ja hovorím, že toto nie je preskúmané a je to Pandorina skrinka.
Podobný výrok Demagog.SK overoval i minulý týždeň (O 5 minút 12, 25. január 2015). Andrej Danko nehovorí pravdu ak tvrdí, že vplyv homosexuálnych rodičov na vývoj orientácie dieťaťa nie je preskúmaný. Existuje viacero štúdií o homosexuálnych rodičov na ich deti, a väčšina z nich dochádza k záveru, že žiadne negatívne vplyvy nezaznamenali. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.
Podľa stanoviska Amerického zväzu sociológov pre Najvyšší súd USA existuje v sociálnych vedách konsenzus, ktorý tvrdí, že deťom vyrastajúcim v rodinách s rodičmi rovnakého pohlavia sa darí rovnako dobre ako deťom, ktoré vychovávajú rodičia opačného pohlavia. Odvoláva sa pritom na desiatky vedeckých štúdií, ktoré jasne dokázali, že deti lesieb a gejov sa nelíšia od iných detí v školskom prospechu, kognitívnom a spoločenskom vývoji, duševnom zdraví, sexuálnej aktivite a ani v užívaní drog. Podobný názor má aj združenie amerických pediatrov.
Denník N upozorňuje, že výskum Mike Allena a Nancy Burrell z roku 1997 a ani metaanalýza Alicie Crowl a jej kolegov z roku 2008 nepotvrdili, že by existovali podstatné rozdiely medzi výchovou detí homosexuálnymi a heterosexuálnymi rodičmi – a to ani vtedy, ak mali vývoj dieťaťa a jeho vzťah s rodičmi ohodnotiť učitelia. Nepotvrdilo sa tiež, že by mali deti gejov a lesieb väčšie sklony k homosexuálnej orientácii. Štúdia vedená psychiatrom Justinom Lavnerom z roku 2012 tiež ukázala, že sexuálna orientácia nezohráva žiadnu rolu vo vývoji detí v pestúnskej starostlivosti.
106-tich rodín — vrátane 56 párov rovnakého pohlavia a 50
heterosexuálnych párov, ktorí adoptovali deti hneď po narodení alebo v
prvých týždňoch života dieťaťa. V štúdii mali rodičia posudzovať vlastný
rodičovský štýl a vzťah spokojnosti. Vedci pri študovaní svojich
vlastných správ a správ od iných rodičov zistili, že deti homosexuálnych
párov sú prakticky na nerozpoznanie. Adoptovaným deťom sa pri
homosexuálnych rodičoch darí.
dokázala odolnosť adoptovaných detí homosexuálov čo sa týka sociálneho,
psychického či sexuálneho zdravia. Vývoj dieťaťa je skôr ovplyvnený
vzájomnými vzťahmi medzi rodičmi a deťmi, rodičovskou spôsobilosťou či
bezpečnosťou.
Marka Regnerusa poukazuje na pravý opak. Poukázal najmä na závažné
riziká ako chudoba, zneužívanie či depresie. Nakoniec sa však zistilo,
že autor štúdie nemal platné informácií o adopcii deťoch homosexuálnymi
pármi. Americká sociologická asociácia poukázala na nedostatky danej štúdie.
"Adopciu
dieťaťa jedným z registrovaných partnerov z európskych krajín zo zákona
umožňuje Nemecko, Belgicko, Dánsko, Island, Nórsko, Holandsko, Švédsko.
V Španielsku, Rakúsku či vo Veľkej Británii si deti môžu adoptovať aj homosexuálne páry, ktoré tak získavajú normálne rodičovské práva."

