Ale v roku 2011, všetky tieto peniaze prišli (peniaze, ktoré mali mestu vyplatiť v roku 2010 SSC, ŽSR a iné inštitúcie, pozn.), pán primátor teda vedel, že v 2011 tieto peniaze na účet mesta prídu. Konkrétne, keď len porovnáme kapitálové príjmy z rozpočtu mesta, veľmi jednoduché porovnanie, v roku 2010 boli príjmy 2 mil. eur, v roku 2011 boli takmer 9 mil. eur, a potom sa prevrátili v 2012 na 2 milióny aj niečo, v 2013 3 milióny aj niečo …

Tomáš Vaňo pravdivo uvádza sumu, ktorá mestu Trenčín pribudla v rámci kapitálových príjmov do rozpočtu v roku 2011. Tiež možno tvrdiť, že primátor s týmito peniazmi počítal. V údaji o kapitálových výdavkoch v roku 2013 Tomáš Vaňo uviedol údaj zo schváleného rozpočtu, avšak táto suma bola napokon nižšia, ako vyplýva zo Záverečného účtu za rok 2013. Napriek tejto nepresnosti hodnotíme výrok ako celok za pravdivý.

Na základe Metodického usmernenia (str. 4) Ministerstva financií Slovenskej republiky k č. MF/010175/2004-42 sa spomínané peniaze, ktoré mali ŽSR, SSC a iné inštitúcie vyplatiť mestu Trenčín, spolu s inými príjmami z predaja hnuteľného a nehnuteľného majetku, dotácii a transferov, zaraďujú v rozpočtovej klasifikácii medzi kapitálové príjmy. 

Podľa Záverečného účtu Mesta Trenčín za rok 2011, boli kapitálové výdavky naplánované v pôvodnom rozpočte na 12,1 mil. eur. Počas roka bola však táto suma zmenená na 7,8 mil. eur a skutočné plnenie napokon dosiahlo výšku 8,8 mil. eur. Údaje o konkrétnych položkách možno vidieť v schválenom rozpočte 2011 najmä "Príjem z predaja pozemkov a nehmotných aktív". Keďže zmeny rozpočtu 2011 boli robené už počas úradovania Richarda Rybníčka, mesto Trenčín očakávalo spomínané kapitálové príjmy, a teda možno tvrdiť, že "primátor vedel, že v 2011 tieto peniaze na účet mesta prídu."

Výška naplnených kapitálových príjmov sa podľa hodnotiacich správ mesta Trenčín takmer presne zhoduje s Vaňovým tvrdením. Ako vidíme v priloženom grafe, kapitálové príjmy v roku 2011 značne prevýšili priemer a vyšplhali sa takmer na úroveň 9 mil. eur. Podľa Vaňa mali kapitálové príjmy v roku 2013 presahovať 3 mil. eur. Tento údaj však súhlasí len s pôvodne schváleným rozpočtom 2013, pričom skutočné plnenie (str. 6) dosiahlo napokon len 1,7 mil. eur.

Zdroj: Hodnotiace správy mesta Trenčín v rokoch 2009 až 2013 dostupné TU

Výrok bol spomenutý v

Iné, Martin Strižinec

Trencín – komunálne volby 2014

Relácia Správy a komentáre na RTVS sa pred komunálnymi volbami zmenila na arénu kandidátov na primátorov krajských miest. V štúdiu sa ako prví stretli štyria kandidáti a jedna kandidátka na post primátora mesta Trencín, kde mali šancu oslovit svojich volicov, ale aj konfrontovat súperov pocas rovnako pridelených desiatich minút. Najviac faktických výrokov sme zaznamenali u súcasného primátora, Richarda Rybnícka, ale pomerne casto používali fakty aj Jozef Žiška, Tomáš Vano a Danica Bírošová. V prípade Martina Žácika, jediného kandidáta, ktorý kandiduje priamo za politickú stranu (LSNS), sme zaznamenali len jeden faktický výrok a zároven sme ho oznacili ako zavádzajúci.

Z pohladu faktov si v diskusií najlepšie pocínal Rybnícek, ktorý dokázal reagovat aj na argumenty súperov bez faktického prešlapu. Tri z jeho výrokov sme oznacili ako neoveritelné, kedže sa nám nepodarilo overit tieto informácie z verejne dostupných zdrojov.

Nepravdivé tvrdenie sme nenašli ani v prípade Vana. Menším zaváhaním bolo jeho citovanie kapitálových príjmov mesta za rok 2013 zo schváleného rozpoctu a nie zo záverecného úctu mesta. Vzhladom na celkový kontext tvrdenia sme však jeho výrok oznacili ako pravdivý.

Najdlhšie pôsobiaci primátor Trencina Žiška (1994-2002) uviedol viacero nepresných informácií. Tvrdil napríklad, že uplatnenie študentov z trencianskych vysokých škôl je „prakticky nulové“, avšak tieto školy sa nenachádzajú na posledných prieckach vysokých škôl s najvyššou mierou nezamestnanosti absolventov. Vysoká škola manažmentu bola dokonca v roku 2013 na prvej priecke v hodnotení podla nezamestnanosti absolventov meranej po roku od skoncenia školy. Žiška tiež tvrdil, že v roku 2002 bol jediným primátorom na Slovensku, ktorý odovzdával mesto s prebytkovým rozpoctom, v skutocnosti bolo však takýchto miest viacero.

Bírošová sa snažila najmä v prvej polovici diskusie využit svoj cas na zosumarizovanie informácií o financnom hospodárení mesta. Nesprávne však uviedla sumu, ktorú minulo mesto v poslednom volebnom období na právne služby. Navyše sa snažila navodit dojem, že údaje, o ktorých hovorí sú pred obyvatelmi mesta utajované a ona ich odkrýva verejnosti. Hovorila tak napríklad o výške získaných penazí z odpredaja mestského majetku, ktoré údajne nedokázala získat. Citované císla sú však pomerne prehladne zverejnené na webovej stránke mesta.