V súčasnom projekte sa počíta s tým, že železničný most by sa mal zbúrať, ale v minulosti došlo k dohode so Železnicami a s bývalým vedením mesta, že pokiaľ Železnice vyhlásia tento most za prebytočný majetok, mohlo by ho do svojho majetku zobrať mesto Trenčín.

Nepodarilo sa nám získať informácie, ktoré by potvrdzovali, že v aktuálnom projekte modernizácie železničnej trate sa plánuje zbúranie železničného mosta. Podľa viacerých zdrojov ešte nie je jasné, čo sa napokon stane so starým železničným mostom, nemožno preto potvrdiť ani to, či sa v tejto veci mesto Trenčín dohodlo so ŽSR. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.

Podľa stránok ŽSR otázka starého železničného mostu ešte nie je doriešená, a budú prebiehať ďalšie rokovania medzi zástupcami ŽSR a mesta Trenčín. Podľa niektorých správ mal byť most využitý ako promenáda pre chodcov a cyklistov. Stránka mesta Trenčín uvádza, že využitie starého železničného mosta bude predmetom súťaže, v prípade nového riešenia bude musieť spĺňať tzv. Dunajskú stratégiu. Nenašli sme však zdroj, ktorý by potvrdzoval uzavretie zmienenej dohodymedzi mestom Trenčín a ŽSR.

Výrok bol spomenutý v

Iné, Martin Strižinec

Trencín – komunálne volby 2014

Relácia Správy a komentáre na RTVS sa pred komunálnymi volbami zmenila na arénu kandidátov na primátorov krajských miest. V štúdiu sa ako prví stretli štyria kandidáti a jedna kandidátka na post primátora mesta Trencín, kde mali šancu oslovit svojich volicov, ale aj konfrontovat súperov pocas rovnako pridelených desiatich minút. Najviac faktických výrokov sme zaznamenali u súcasného primátora, Richarda Rybnícka, ale pomerne casto používali fakty aj Jozef Žiška, Tomáš Vano a Danica Bírošová. V prípade Martina Žácika, jediného kandidáta, ktorý kandiduje priamo za politickú stranu (LSNS), sme zaznamenali len jeden faktický výrok a zároven sme ho oznacili ako zavádzajúci.

Z pohladu faktov si v diskusií najlepšie pocínal Rybnícek, ktorý dokázal reagovat aj na argumenty súperov bez faktického prešlapu. Tri z jeho výrokov sme oznacili ako neoveritelné, kedže sa nám nepodarilo overit tieto informácie z verejne dostupných zdrojov.

Nepravdivé tvrdenie sme nenašli ani v prípade Vana. Menším zaváhaním bolo jeho citovanie kapitálových príjmov mesta za rok 2013 zo schváleného rozpoctu a nie zo záverecného úctu mesta. Vzhladom na celkový kontext tvrdenia sme však jeho výrok oznacili ako pravdivý.

Najdlhšie pôsobiaci primátor Trencina Žiška (1994-2002) uviedol viacero nepresných informácií. Tvrdil napríklad, že uplatnenie študentov z trencianskych vysokých škôl je „prakticky nulové“, avšak tieto školy sa nenachádzajú na posledných prieckach vysokých škôl s najvyššou mierou nezamestnanosti absolventov. Vysoká škola manažmentu bola dokonca v roku 2013 na prvej priecke v hodnotení podla nezamestnanosti absolventov meranej po roku od skoncenia školy. Žiška tiež tvrdil, že v roku 2002 bol jediným primátorom na Slovensku, ktorý odovzdával mesto s prebytkovým rozpoctom, v skutocnosti bolo však takýchto miest viacero.

Bírošová sa snažila najmä v prvej polovici diskusie využit svoj cas na zosumarizovanie informácií o financnom hospodárení mesta. Nesprávne však uviedla sumu, ktorú minulo mesto v poslednom volebnom období na právne služby. Navyše sa snažila navodit dojem, že údaje, o ktorých hovorí sú pred obyvatelmi mesta utajované a ona ich odkrýva verejnosti. Hovorila tak napríklad o výške získaných penazí z odpredaja mestského majetku, ktoré údajne nedokázala získat. Citované císla sú však pomerne prehladne zverejnené na webovej stránke mesta.