Keď bola prijatá Lisabonská zmluva, národné parlamenty sa mohli rozhodnúť, ako budú financovaní poslanci za jednotlivé členské štáty. Národná rada Slovenskej republiky sa rozhodla, že našich 13 poslancov a vtedy naozaj ani pani Záborská, ani ja sme už nepôsobili v Národnej rade, že našich 13 poslancov buď bude financovaných tak ako sú financovaní poslanci Národnej rady Slovenskej republiky a to zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky alebo budú financovaní zo spoločného európskeho rozpočtu presne tak isto ako sú financovaní poslanci z ostatných členských štátov.

V dostupných zdrojoch sme nenašli informácie o diskutovaní problematiky financovania poslankýň a poslancov EP v slovenskom parlamente. Vzhľadom na obdobie, kedy táto diskusia mohla prebiehať, však nemožno vylúčiť, že okrajovo téma spomenutá bola. Na druhej strane však je známe, že od roku 2009 platí pravidlo rovnakého platu pre všetkých europoslancov bez ohľadu na štátnu príslušnosť, a to z európskeho rozpočtu.

O platoch europoslancov sa u nás diskutovalo po vstupe do EÚ v roku 2004, kedy bola otázka, či sa ich výška bude rovnať výške platov poslancov národného parlamentu alebo bude dvojnásobná. Zákon, ktorý túto výšku zavádzal bol prijatý v roku 24. júna 2004. Už v roku 2005 sa podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu stanovilo, že od roku 2009 bude platiť iný systém, založený na rovnakom plate bez ohľadu na štátnu príslušnosť, vyplácanom z európskeho rozpočtu. Flašíková-Beňová, ktorá bola vtedy spolu s Annou Záborskou už poslankyňou, vtedy povedala: "Pre mňa je Brusel a Štrasburg pracovným miestom tak isto ako je Národná
rada SR v Bratislave pracovným miestom pre kolegov z Banskej Bystrice,
Košíc a iných miest. Tak ako moje kolegyne a kolegovia z iných miest ako
Bratislava dostávajú rovnakú mzdu, tak isto je celkom prirodzené, že aj ja
a moji kolegovia zo Slovenska budú tu, v europarlamente dostávať rovnakú
mzdu ako kolegovia z iných krajín."

Od roku 2009 systém jednotných platov v EP funguje, hrubá mzda dosahuje výšku necelých 8000 eur.

Výrok bol spomenutý v

O 5 minút 12, Martin Strižinec

Diskusia s európskymi poslancami

V poslednej televíznej debate pred letnými prázdninami, sa na RTVS stretli novozvolení poslanci Európskeho parlamentu (EP). Išlo o mix skúsených poslankýn - Záborskej (EPP) a Flašíkovej-Benovej (S&D) a novácikov Škripeka (ECR) a Sulíka (ALDE). Hoci diskusia bola prirodzene o plánoch na nasledujúcich pät rokov a hodnotách, poslankyne a poslanci spravili vela faktických chýb. 

Sulík so Škripekom sú síce hodnotovo na míle vzdialení, no dokázali sa zhodnút vo výhovorke, preco slovenskí europoslanci nemali cas a možnost vystúpit na Výbore pre európske záležitosti v NR SR. Obaja tvrdili, že dôvodom bolo konanie zasadnutí Výboru vždy v utorok, stredu a štvrtok. V skutocnosti takmer v pätine prípadov Výbor zasadal aj v pondelok a piatok. Škripek nesprávne tvrdil, že jediným kandidátom na prezidenta EP, ktorý získal viac hlasov ako má jeho vlastná frakcia bol Karim. Poslanec zvolený za OLaNO, však zabudol na kandidátku Ulrike Lunacek, ktorá je podobným prípadom. Na pretras došli aj mzdy europoslancov. Flašíková-Benová vtedy nesprávne tvrdila, že väcšina slovenských zástupcov v EP sa pri hlasovaní o jednotnej mzde zdržala. Skutocnost je však opacná - za jednotnú mzdu hlasovalo až osem, teda väcšina, našich poslancov v EP. Poslankyna SMER-SD pokracovala ked uviedla, že slovenský parlament úplne najmenej z celej EÚ pripomienkuje európsku legislatívu. Oficiálne údaje však ukazujú, že až desat krajín pripomienkuje ešte menej ako Slovensko. Vzdialenost pracoviska Flašíkovej-Benovej môže byt dôvodom, preco nepozná pomery v NR SR, ked eviduje sedem strán v parlamente, co je o jednu menej ako súcasná realita a o jednu viac ako výsledky volieb 2012. U Záborskej sme si už pocas kampane do EP všimli slabú schopnost argumentacne sa presadit vo väcšej diskusii. Stihla povedat len dva výroky, z coho bol jeden nesprávny, ked prehnala podiel novácikov vo vlastnej frakcii.