Hoci nedela 15. júna 2014 patrila inaugurácii nového prezidenta, v relácii v politike hovoril R. Kalinák o nehodovosti a nových volebných zákonoch. Jediného oponenta a partnera do diskusie mu robil moderátor diskusie Norbert Dolinský. Aj napriek tomu, že ministra vnútra neobtažoval politický oponent, Kalinák viackrát pochybil - ked až každý tretí výrok nebol faktický správny.
Zavádzanie Trvalý odkaz
V Nemecku ten výpočet (výpočet počtu mandátov, pozn.), ktorý vlastne u nás je de facto už od prvej republiky a ktorý sa veľmi nemenil, nedávno zrušili, dokonca Ústavný súd povedal, že ho treba zrušiť najmä v súvislosti s európskymi voľbami, kde ten počet mandátov je veľmi malý …
Je pravda, že nemecký ústavný súd sa problematikou volebných paradoxov zaoberal a vyhlásil ich za protiústavné, avšak k tomuto došlo ešte v roku 2008 bez súvisu s európskymi voľbami. V súvislosti s európskymi voľbami súd rozhodoval o súlade trojpercentného kvóra s nemeckou ústavou a zistil medzi nimi nesúlad (problematikou sme sa bližšie zaoberali vo výroku Andreja Danka). Kvórum však priamo nesúvisí s problematikou, o ktorej R. Kaliňák diskutuje (aj keď o nepriamych vplyvoch by sa diskutovať mohlo, no tie asi na mysli rečník nemal). Minister vnútra teda spája dve rôzne rozhodnutia ústavného súdu. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, keďže je pravda, že nemecký ústavný súd volebný paradox zrušil, no nie v súvislosti s voľbami do EP (v súvislosti s voľbami do EP bolo iné rozhodnutie o kvóre).
O volebnom systéme I. ČSR je v elektronickej podobe dostupných iba minimum informácií, avšak opierajúc sa o prácu (.pdf, str. 19), či článku doktoranda na Masarykovej univerzite, môžeme skonštatovať, že sa využívala najskôr jednoduchšia (v prvom skrutíniu) Hareova medóda - delenia počtom mandátov, nie počtom mandátov + 1, a Hagenback-Bischoffova kvóta sa využívala v prípade neprerozdelených mandátov.
Výrok bol spomenutý v
V politike, Norbert Dolinský
