Hoci nedela 15. júna 2014 patrila inaugurácii nového prezidenta, v relácii v politike hovoril R. Kalinák o nehodovosti a nových volebných zákonoch. Jediného oponenta a partnera do diskusie mu robil moderátor diskusie Norbert Dolinský. Aj napriek tomu, že ministra vnútra neobtažoval politický oponent, Kalinák viackrát pochybil – ked až každý tretí výrok nebol faktický správny.
Kalinák o bezpecnosti na cestách a volebných kódexoch
Filtre
Pravda Trvalý odkaz
… preto som bol rád, že sme o tých 17 percent alebo o tých 10 euro znižovali ten pokutový základ …
Je pravdou, že od januára 2014 bola znížená horná výška sadzby za bežné
priestupky (nesprávne parkovanie, nezapnuté svetlá, nedanie smerovky či
prekročenie povolenej rýchlosti v obci najviac o 20 km/h a mimo obce najviac o
30 km/h) zo 60 na 50 eur, čo bolo zníženie o 17%.
Novely zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ktorá bola
vypracovaná ministerstvom vnútra, bola schválená v parlamente 29. októbra 2014
a vstúpila do platnosti 1. januára 2014.
"Vzhľadom na fakt, že vodiči jazdia disciplinovanejšie, k čomu
dopomohli aj nové opatrenia a preventívno-bezpečnostné akcie, navrhujeme na
základe dobrých výsledkov v oblasti cestnej premávky znížiť pokuty pre
motoristov za bežné priestupky. Dosiaľ za ne dopravná polícia mohla ukladať pokuty až do výšky 60 eur, po
novom to bude len 50 eur. Medzi bežné, resp.
obyčajné priestupky patrí nesprávne parkovanie, nezapnuté svetlá, nedanie
smerovky, či prekročenie povolenej rýchlosti v obci najviac o 20 km/hod a mimo
obce najviac o 30 km/hod."
Podľa tejto novely, okrem iného dôjde k zníženiu pokút za bežné priestupky
o 10 euro. Dovtedajšia suma 60 eur sa znížila na sumu 50 eur. Ide o
zníženie o 17%. Podľa TASR bola horná sadzba znížená za niektoré
priestupky (nesprávne parkovanie, nezapnuté svetlá, nedanie smerovky či
prekročenie povolenej rýchlosti v obci najviac o 20 km/h a mimo obce najviac o
30 km/h).
Pôvodný sadzobník (.pdf) bol prijatý 24. júla 2012 a za bežné priestupky ako napríklad prekročenie rýchlosti v obci o 20 km/hodinu alebo mimo
obce o 30 km/hodinu, nezapnuté pásy či svetlá, jedenie a pitie za volantom, atď
stanovoval hornú hranicu pokuty na 60 eur.
Zavádzanie Trvalý odkaz
V Nemecku ten výpočet (výpočet počtu mandátov, pozn.), ktorý vlastne u nás je de facto už od prvej republiky a ktorý sa veľmi nemenil, nedávno zrušili, dokonca Ústavný súd povedal, že ho treba zrušiť najmä v súvislosti s európskymi voľbami, kde ten počet mandátov je veľmi malý …
Je pravda, že nemecký ústavný súd sa problematikou volebných paradoxov zaoberal a vyhlásil ich za protiústavné, avšak k tomuto došlo ešte v roku 2008 bez súvisu s európskymi voľbami. V súvislosti s európskymi voľbami súd rozhodoval o súlade trojpercentného kvóra s nemeckou ústavou a zistil medzi nimi nesúlad (problematikou sme sa bližšie zaoberali vo výroku Andreja Danka). Kvórum však priamo nesúvisí s problematikou, o ktorej R. Kaliňák diskutuje (aj keď o nepriamych vplyvoch by sa diskutovať mohlo, no tie asi na mysli rečník nemal). Minister vnútra teda spája dve rôzne rozhodnutia ústavného súdu. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, keďže je pravda, že nemecký ústavný súd volebný paradox zrušil, no nie v súvislosti s voľbami do EP (v súvislosti s voľbami do EP bolo iné rozhodnutie o kvóre).
O volebnom systéme I. ČSR je v elektronickej podobe dostupných iba minimum informácií, avšak opierajúc sa o prácu (.pdf, str. 19), či článku doktoranda na Masarykovej univerzite, môžeme skonštatovať, že sa využívala najskôr jednoduchšia (v prvom skrutíniu) Hareova medóda - delenia počtom mandátov, nie počtom mandátov + 1, a Hagenback-Bischoffova kvóta sa využívala v prípade neprerozdelených mandátov.
Neoveriteľné Trvalý odkaz
Dokonca bola taká kolónka (v rozpočte pozn.), ktorá hovorila, že musíme tento rok uhasiť 3 500 požiarov, napriek tomu, že sme nevedeli koľko ich ešte vznikne.
Ministerstvo financií má na internetovej stránke kompletné rozpočty s prílohami od roku 2005. V nich sa však počet požiarov neplánoval. Výrok však hodnotíme ako neoveriteľný, keďže je možné, že v rozpočtoch starších ako 2005 boli takéto položky odhadované.
Pre rok 2007 za nastavil cieľ (príloha č. 4, s. 6): Do roku 2010 dosiahnuť pri 85 % zásahov čas dojazdu záchranných zložiek Hasičského a záchranného zboru na miesto zásahu do 20 minút. Tento rozpočet neuvádzal odhad požiarov na jeden rok. Pre rok 2006 (.rtf, str. 101) sa v súvislosti s požiarmi spomína iba zmienka o rozpočtovaných príjmoch: "Na zabezpečenie úloh civilnej ochrany v pôsobnosti obcí a na činnosť policajných služieb – obecnej polície a požiarnej ochrany sa predpokladajú finančné prostriedky v sume 1 409,0 mil. Sk."
Nepravda Trvalý odkaz
Jedna z tých vecí je návrh poslanca Poliačika z SaS, ktorý hovorí o tzv. volebných paradoxoch tzn. na výpočet mandátu pre jednotlivé strany sa používa veľmi komplikovaný vzorec, republikové volebné číslo, počet mandátov, predelí sa a vynásobí sa počtom účastníkov, čo môže v niektorých situáciách spôsobiť, že keby za nejakú stranu prišlo menej voličov voliť, získala by de facto viacej mandátov.
Je síce pravda, že Martin Poliačik navrhuje zmenu metódy prerozdeľovania mandátov s potenciálom odstrániť tzv. volebné paradoxy, o ktorých hovorí Kaliňák - teda počet mandátov pre jednotlivé strany ovplyvňuje aj počet voličov voľbách, keďže z toho základu sa počíta republikové číslo a následne počtu hlasov pre jednotlivé strany, z ktorého sa počíta počet mandátov na základe republikového čísla. Avšak Kaliňákova interpretácia výpočtu republikového volebného čísla je nepresná, keďže sa všetky odovzdané hlasy vo voľbách delia počtom mandátov + 1 (151) tie sa násobia nie počtom účastníkov, ale hlasov pre konkrétnu stranu, pre ktorú sa výpočet robí. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.
Pozmeňovací návrh poslanca za SaS Poliačika je dostupný na stránke NR SR (Poliačik2 II). Poliačik v ňom navrhuje prijatie tzv. Websterovej metódy volebného deliteľa, ktorá sa aplikuje aj v Nemecku od roku 2008 a preukázateľne minimalizuje riziko paradoxov - celkový počet platných hlasov, ktorý získala politická strana alebo koalícia sa postupne vydelí číslami 0,5, 1,5, 2,5 a ďalej číslom vždy väčším o 1. Vypočíta sa toľko podielov, koľko je kandidátov na kandidačnej listine. Následne sa zoskupia tieto čísla za všetky strany alebo koalície a prvých 150 získa mandát.
(Bližšie k volebným paradoxom pozri blogy a publikácie V. Dančišina, prípadne jeho vystúpenie o paradoxoch v slovenskom volebnom systéme na začiatku diskusného večera).
Doterajší Zákon (.pdf.) o voľbách do NR SR v § 43 uvádza:
"(1)
Súčet platných hlasov odovzdaných pre postupujúce politické strany alebo
koalície sa vydelí číslom 151 (počet mandátov zväčšený o číslo jeden). Číslo,
ktoré vyšlo týmto delením, zaokrúhlené na celé číslo je republikovým volebným
číslom.
"(1)
Súčet platných hlasov odovzdaných pre postupujúce politické strany alebo
koalície sa vydelí číslom 151 (počet mandátov zväčšený o číslo jeden). Číslo,
ktoré vyšlo týmto delením, zaokrúhlené na celé číslo je republikovým volebným
číslom.
(2) Celkový počet platných hlasov, ktorý dostala politická strana alebo
koalícia, sa delí republikovým volebným číslom a politickej strane alebo
koalícii sa pridelí toľko mandátov, koľkokrát je republikové volebné číslo obsiahnuté
v súčte platných hlasov, ktoré táto politická strana alebo koalícia získala."
Vzorec pre výpočet (tzv. Hagenbach-Bischoffova kvóta) je teda podielom celkového počtu platných hlasov a počtu mandátov + 1. Počet mandátov sa teda nedelí, ako vraví Kaliňák. V druhom kroku sa hlasy pre stranu, ktorá prekročila kvórum, delia, nie násobia, republikovým číslom.
Napríklad v roku 2012 bol celkový počet hlasov 2 060 276, tento sa vydelil číslom 151 a vzniklo RVČ 13 644. Smer-SD dostal 1 134 280 hlasov, ktoré sa vydelili RVČ 13 644 a výsledkom bolo 83 mandátov pre túto stranu (v prípade neprerozdelenia všetkých mandátov nasleduje ešte ďalší postup upravený zákonom, ale ten v tomto príklade nie je podstatný).
Pravda Trvalý odkaz
To je naozaj fakt, ale už napríklad predpokladám, že nemáte 40 a nemôžete kandidovať na prezidenta…
Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože, v Ústave Slovenskej republiky sa v šiestej hlave píše o postavení prezidenta SR a v článku 103 je uvedené:: "Za prezidenta možno zvoliť každého občana Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a v deň voľby dosiahol vek 40 rokov."
