Hoci nedela 15. júna 2014 patrila inaugurácii nového prezidenta, v relácii v politike hovoril R. Kalinák o nehodovosti a nových volebných zákonoch. Jediného oponenta a partnera do diskusie mu robil moderátor diskusie Norbert Dolinský. Aj napriek tomu, že ministra vnútra neobtažoval politický oponent, Kalinák viackrát pochybil - ked až každý tretí výrok nebol faktický správny.
Nepravda Trvalý odkaz
Jedna z tých vecí je návrh poslanca Poliačika z SaS, ktorý hovorí o tzv. volebných paradoxoch tzn. na výpočet mandátu pre jednotlivé strany sa používa veľmi komplikovaný vzorec, republikové volebné číslo, počet mandátov, predelí sa a vynásobí sa počtom účastníkov, čo môže v niektorých situáciách spôsobiť, že keby za nejakú stranu prišlo menej voličov voliť, získala by de facto viacej mandátov.
Je síce pravda, že Martin Poliačik navrhuje zmenu metódy prerozdeľovania mandátov s potenciálom odstrániť tzv. volebné paradoxy, o ktorých hovorí Kaliňák - teda počet mandátov pre jednotlivé strany ovplyvňuje aj počet voličov voľbách, keďže z toho základu sa počíta republikové číslo a následne počtu hlasov pre jednotlivé strany, z ktorého sa počíta počet mandátov na základe republikového čísla. Avšak Kaliňákova interpretácia výpočtu republikového volebného čísla je nepresná, keďže sa všetky odovzdané hlasy vo voľbách delia počtom mandátov + 1 (151) tie sa násobia nie počtom účastníkov, ale hlasov pre konkrétnu stranu, pre ktorú sa výpočet robí. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.
Pozmeňovací návrh poslanca za SaS Poliačika je dostupný na stránke NR SR (Poliačik2 II). Poliačik v ňom navrhuje prijatie tzv. Websterovej metódy volebného deliteľa, ktorá sa aplikuje aj v Nemecku od roku 2008 a preukázateľne minimalizuje riziko paradoxov - celkový počet platných hlasov, ktorý získala politická strana alebo koalícia sa postupne vydelí číslami 0,5, 1,5, 2,5 a ďalej číslom vždy väčším o 1. Vypočíta sa toľko podielov, koľko je kandidátov na kandidačnej listine. Následne sa zoskupia tieto čísla za všetky strany alebo koalície a prvých 150 získa mandát.
(Bližšie k volebným paradoxom pozri blogy a publikácie V. Dančišina, prípadne jeho vystúpenie o paradoxoch v slovenskom volebnom systéme na začiatku diskusného večera).
Doterajší Zákon (.pdf.) o voľbách do NR SR v § 43 uvádza:
"(1)
Súčet platných hlasov odovzdaných pre postupujúce politické strany alebo
koalície sa vydelí číslom 151 (počet mandátov zväčšený o číslo jeden). Číslo,
ktoré vyšlo týmto delením, zaokrúhlené na celé číslo je republikovým volebným
číslom.
"(1)
Súčet platných hlasov odovzdaných pre postupujúce politické strany alebo
koalície sa vydelí číslom 151 (počet mandátov zväčšený o číslo jeden). Číslo,
ktoré vyšlo týmto delením, zaokrúhlené na celé číslo je republikovým volebným
číslom.
(2) Celkový počet platných hlasov, ktorý dostala politická strana alebo
koalícia, sa delí republikovým volebným číslom a politickej strane alebo
koalícii sa pridelí toľko mandátov, koľkokrát je republikové volebné číslo obsiahnuté
v súčte platných hlasov, ktoré táto politická strana alebo koalícia získala."
Vzorec pre výpočet (tzv. Hagenbach-Bischoffova kvóta) je teda podielom celkového počtu platných hlasov a počtu mandátov + 1. Počet mandátov sa teda nedelí, ako vraví Kaliňák. V druhom kroku sa hlasy pre stranu, ktorá prekročila kvórum, delia, nie násobia, republikovým číslom.
Napríklad v roku 2012 bol celkový počet hlasov 2 060 276, tento sa vydelil číslom 151 a vzniklo RVČ 13 644. Smer-SD dostal 1 134 280 hlasov, ktoré sa vydelili RVČ 13 644 a výsledkom bolo 83 mandátov pre túto stranu (v prípade neprerozdelenia všetkých mandátov nasleduje ešte ďalší postup upravený zákonom, ale ten v tomto príklade nie je podstatný).
Výrok bol spomenutý v
V politike, Norbert Dolinský
