Ešte stále sme však ďaleko, napr. od USA, kde sa veľvyslancom stane človek vtedy, keď finančne podporí vo voľbách prezidenta.

Nedokážeme zistiť, koľko slovenských veľvyslancov sa do funkcie dostane za odmenu za finančnú podporu vo volebnej kampani, pretože v tomto ohľade neexistujú žiadne oficiálne informácie. Naopak v prípade USA existujú údaje, na základe ktorých je možné vytvoriť si istý obraz o danej situácii. Ak nie úplný, tak aspoň čiastkový. Nie je teda možné porovnať, či je situácia na Slovensku "lepšia" alebo "horšia" ako v USA. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.

V USA naozaj časť veľvyslancov pozostáva z ľudí, ktorí finančne podporili prezidentskú kampaň. Nie je to však pravidlo a tvrdenie Roberta Fica: "veľvyslancom sa stane človek vtedy, keď finančne podporí vo voľbách prezidenta" možno tiež považovať za prílišné zovšeobecňovanie. Možnosti ako sa stať veľvyslancom USA sú aj iné, a to u väčšiny prípadov.

Prezident Barack Obama obsadil 30% (pozri tiež TU) veľvyslaneckých postov ľuďmi, ktorí prispeli na jeho prezidentskú kampaň. Prezident Bush menoval 36% (pozri tiež TU) veľvyslancov na základe dotácii na jeho volebnú kampaň, alebo na základe osobného a politického prepojenia na prezidenta. Prezident Clinton menoval na základe mimo profesných indikátorov 29% veľvyslaneckých postov.

Výrok bol spomenutý v

Iné

Online rozhovory s prezidentskými kandidátmi

Rozhodli sme sa overit online rozhovory s prezidentskými kandidátmi, ktoré organizoval denník SME. Analyzovali sme odpovede Milan Knažka, Radoslava Procházku, Andreja Kisku, Pavla Hrušovského a kedže Robert Fico odmieta denník SME, overili sme jeho odpovede v online rozhovore denníka Pravda. Všetci kandidáti odpovedali na otázky citatelov denníkov a pri odpovediach nemuseli reagovat okamžite ako v diskusiách, ale mali aj priestor na premyslenie odpovede. Kandidátom sa darilo vyhýbat sa chybám. Kiska však opätovne zle uvádza štatistiky o vývoji konkurencieschopnosti Slovenska. Fico sa dopustil viacerých faktických prešlapov v nazeraní na jednotu strany SMER-SD, názoru na trio Paška-Fico-Gašparovic a nie všetky ním vymenované projekty v rokoch 2006-2010 boli skutocne dokoncené za jeho prvej vlády.