V diskusnej relácii V politike na TA3 zhodnotil svoje druhé volebné obdobie prezident Ivan Gašparovic. Šancu prezentovat sa dostali aj další dvaja kandidáti na prezidenta – kandidát Strany moderného Slovenska Jozef Šimko a kandidát Koalície obcanom Slovenska Stanislav Martincko. Prezident sa nevyhol nepresnostiam, ked tvrdil, že Ústavný súd zakázal volbu generálneho prokurátora. ÚS v skutocnosti preventívne pozastavil úcinnost novely zákona, ktorý umožnuje verejnú volbu a nie volbu ako takú. Gašparovic si taktiež nesprávne myslí, že on nariadil stav núdze. Právo vyhlásit stav núdze má však iba vláda a tá ho aj vyhlásila. Jozef Šimko sa nevyhol množstvu neoveritelných výrokov. Nesprávne si okrem toho myslí, že na úrovní chudoby žije 730 – 740 tisíc ludí. Podla Štatistického úradu je to však 715 tisíc ludí. Stanislav Martincko prezentoval divákom množstvo zaujímavých avšak pre politickú diskusiu nie úplne relevantných informácií - napríklad o výkonoch Realu Madrid. Okrem toho sa stihol prezentovat jedným pravdivým a dvoma zavádzajúcimi faktickými výrokmi.
Keď si zoberiete a postavíte voľbu v čase pred rokom 1989 a po roku 1989, v bývalom režime bola jedna politická strana a nič viac. Možno dva tri satelity, ktoré mali bližšie k tej ústrednej politickej strane ako k svojim programom.
V ČSSR pôsobila ako jediná politická strana KSČS. Existenciu ďalších politických strán vylučovala ústava. Konkrétne čl. 4 ústavy 100/1960 :
"Vedoucí silou ve společnosti i ve státě je předvoj dělnické třídy, Komunistická strana Československa, dobrovolný bojový svazek nejaktivnějších a nejuvědomělejších občanů z řad dělníků, rolníků a inteligence."
Popri KSČS pôsobila na území Slovenska KSS, určite však nemala vlastný program a všetky kroky musela konzultovať s KSČS. KSS mala plniť úlohu vysunutej organizácie KSČS na slovenskom území. KSČS mohla dokonca navrhovať poslancov do SNR namiesto KSS.
Čo sa týka ďalších politických subjektoch ich existencia bola skôr formálna. ( napr. Strana slobody, Strana slovenskej obrody ... ) Tieto strany boli združené v Národnom fronte a pôsobili pod kontrolou KSČ a mali prezentovať určitú obdobu koaličného vládnutia.
Výrok bol spomenutý v
V politike, René Medzihradský
