Hodnotenie funkcného obdobia I. Gašparovica a boj o prezidentský palác

V politike, René Medzihradský, odkaz na videozáznam

V diskusnej relácii V politike na TA3 zhodnotil
svoje druhé volebné obdobie prezident Ivan Gašparovic. Šancu prezentovat sa
dostali aj další dvaja kandidáti na prezidenta – kandidát Strany moderného
Slovenska Jozef Šimko a kandidát Koalície obcanom Slovenska Stanislav
Martincko. Prezident sa nevyhol nepresnostiam, ked tvrdil, že Ústavný súd zakázal volbu
generálneho prokurátora. ÚS v skutocnosti preventívne pozastavil úcinnost
novely zákona, ktorý umožnuje verejnú volbu a nie volbu ako takú.
Gašparovic si taktiež nesprávne myslí, že on nariadil stav núdze. Právo vyhlásit stav
núdze má však iba vláda a tá ho aj vyhlásila. Jozef Šimko sa nevyhol množstvu neoveritelných
výrokov. Nesprávne si okrem toho myslí, že na úrovní chudoby žije 730 – 740 tisíc ludí. Podla Štatistického úradu je to však 715 tisíc ludí. Stanislav
Martincko prezentoval divákom množstvo zaujímavých avšak pre politickú diskusiu nie úplne relevantných informácií – napríklad o výkonoch Realu Madrid. Okrem toho sa stihol prezentovat jedným pravdivým a dvoma zavádzajúcimi faktickými výrokmi. 

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Na každú zahraničnú cestu so mnou ide niekoľko desiatok podnikateľov, ktorí uzatvárajú zmluvy, ktorí sa dohodnú na predbežných rokovaniach.

Prezident bol sprevádzaný skupinou podnikateľov na ceste do Portugalska alebo do Japonska. Týmu Demagog.SK sa však nepodarilo zistiť informácie, či bol prezident sprevádzaný na každú svoju cestu do zahraničia skupinou podnikateľov. 

Táto koalícia bola názorovo tak rozdielna na niektoré také veci charakteru existenčného v štáte, najmä vo vzťahu Slovenska ako člena k EÚ, že proste pani premiérka túto situáciu nemohla zvládnuť a došlo k situácii, že sama v tom čase koalícia sa vlastne odvolala.

Prezident poukazuje na dva momenty z obdobia konca vlády Ivety Radičovej. kedy sa ukázala názorová rozdielnosť vládnej koalície. 

1) Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Dodatku k Rámcovej zmluve bolo spojené s hlasovaním o dôvere vláde SR - takýto postup schválila vláda na návrh premiérky. 

2) hlasovaním v NR SR nebola vláde vyslovená dôvera potrebnou nadpolovičnou väčšinou, ktorú dovtedy tvorili strany koalície SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd. 

Dobre viete, že boli vypočúvaní poslanci za korupciu, za kupovania hlasov, za falšovanie volebných lístkov(v otázke voľby generálneho prokurátora v roku 2011, pozn.).

Generálna prokuratúra prešetruje správnosť voľby Generálneho prokurátora na základe anonymného podnetu. O tomto prípade informovala agentúra TASR. 

Na vyšetrovaní sa mali zúčastniť postupne všetci poslanci, ktorí sa zúčastnili na hlasovaní. Mali by vypovedať o možnom ovplyvňovaní pri voľbe generálneho prokuratóra, o kupovaní hlasov. Jeden so štvorice vtedajších nezávislých poslancov sa mal vyjadriť, že bol kontaktovaný podpredsedom parlamentu a dostal inštrukcie ako má upraviť hlasovací lístok. Väčšina parlamentných strán priznala, že vedia o prebiehajúcom vyšetrovaní alebo niektorí ich členovia sa už zúčastnili na výsluchu. (okrem KDH)

Podľa posledných informácií (3.3.2013) mala generálna prokuratúra prešetrovať hromadný únik výpovedí poslancov, ktoré mali byť zverejnené na internete. Dovtedy už bolo vypovedať vyše 80% poslancov Národnej rady.

Keď si zoberiete a postavíte voľbu v čase pred rokom 1989 a po roku 1989, v bývalom režime bola jedna politická strana a nič viac. Možno dva tri satelity, ktoré mali bližšie k tej ústrednej politickej strane ako k svojim programom.

V ČSSR pôsobila ako jediná politická strana KSČS. Existenciu ďalších politických strán vylučovala ústava. Konkrétne čl. 4 ústavy 100/1960 :

 "Vedoucí silou ve společnosti i ve státě je předvoj dělnické třídy, Komunistická strana Československa, dobrovolný bojový svazek nejaktivnějších a nejuvědomělejších občanů z řad dělníků, rolníků a inteligence." 

Popri KSČS pôsobila na území Slovenska KSS, určite však nemala vlastný program a všetky kroky musela konzultovať s KSČS. KSS mala plniť úlohu vysunutej organizácie KSČS na slovenskom území. KSČS mohla dokonca navrhovať poslancov do SNR namiesto KSS.

Čo sa týka ďalších politických subjektoch ich existencia bola skôr formálna. ( napr. Strana slobody, Strana slovenskej obrody ... ) Tieto strany boli združené v Národnom fronte a pôsobili pod kontrolou KSČ a mali prezentovať určitú obdobu koaličného vládnutia.

V súčasnej dobe včera a ešte aj dneska tu bol maltský pán prezident, s ktorým prišlo tiež niekoľko desiatok podnikateľov z Malty. Dva roky predtým som ja tam bol na Malte s našimi a už majú niektoré konkrétne dohody, ktoré podpísali.

Podľa príhovoru, ktorý I. Gašparovič predniesol na Slovensko-Maltskom ekonomickom fóre 23.1.2014 je pravdou, že Slovensko navštívil Maltský prezident spolu so skupinou podnikateľov. Informuje o tom aj agentúra SITA. To isté urobil pred dvoma rokmi I.Gašparovič, keď navštívil Maltu a pozval aj slovenských podnikateľov.(parameter.sk, aktuality.sk)

Výsledkom stretnutia bolo prijatie Memoranda o porozumení a spolupráci medzi rezortmi zahraničných vecí SR a Malty a takisto snaha Slovenska a Malty spoločne s Holandskom implementovať v rámci predsedníckeho Tria spoločný 18-mesačný program. V januári 2014 sa konalo spoločné ekonomické fórum, ktoré je pokračovaním Memoranda o porozumení a spolupráci. Na tomto fóre prezentovali maltské agentúry možnosti investovania a podnikania na Malte v oblastiach finančných služieb, bankovníctva, podnikania v cestovnom ruchu. Agentúra SARIO prezentovala slovenské investičné prostredie.

Súčasťou návštevy Maltského prezidenta bolo aj podpísanie Memoranda o medzinárodných adopciách.