Hostom relácie "Sobotné dialógy" bol 11. júna bývalý premiér SR a tvorca tzv. meciarových amnestií Vladimír Meciar. Pozrite si ako použil faktické informácie pri obhajovaní svojich politických rozhodnutí.
Pravda Trvalý odkaz
Bolo vyšetrované napriek tomu, že bola amnestia. Vyšetrovanie prebiehalo.
Vyšetrovanie skutkov, na ktoré bola vyhlásená amnestia prebiehalo podľa nami zistenej chronológie aj po vyhlásení amnestií Vladimírom Mečiarom, najmä na základe vypustení týchto amnestií rozhodnutím Mikuláša Dzurindu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Po skončení funkčného obdobia prezidenta Michala Kováča 2. marca 1998 prešli niektoré právomoci prezidenta na predsedu vlády Vladimíra Mečiara ako zastupujúceho prezidenta. Niekoľko hodín po ich nadobudnutí Vladimír Mečiar udelil nasledovné amnestie. Rozhodnutie číslo 55/1998 predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii udelené Vladimírom Mečiarom, konajúcom v zastúpení prezidenta SR znelo v článku 5 nasledovne :
- "Článok V- Nariaďujem, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda z 23. mája a 24. mája 1997.
- Článok VI- Nariaďujem, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča mladšieho do cudziny."
Po upozorneniach právnych expertov vydal 7. júla 1998 rozhodnutie predsedu vlády SR č. 214/1998 Z. z. o amnestii s novou formuláciou (namiesto "zastavilo trestné stíhanie" obsahovalo "zastavilo trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané").
Po zmene vlády vykonával kompetencie prezidenta v zastúpení predseda vlády Mikuláš Dzurinda, ktorý vydal rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky z 8. decembra 1998 o amnestii, ktoré znelo nasledovne: "Článok V a článok VI rozhodnutia o amnestii z 3. marca 1998, uverejneného pod č. 55/1998 Z. z., a článok I a článok II rozhodnutia o amnestii zo 7. júla 1998, uverejneného pod č. 214/1998 Z. z., sa vypúšťajú."
Tu nastáva časové obdobie, kedy vyšetrovanie prebiehalo. Prebiehalo , pretože vo vtedy platnom právnom stave boli rozhodnutia o amnestii Vladimíra Mečiara zrušené rozhodnutím Mikuláša Dzurindu. Výsledkom bolo, že:
- 9. apríla 1999 - Vyšetrovateľ doručil do parlamentu žiadosť o schválenie návrhu, aby bol I. Lexa vzatý do vyšetrovacej väzby, pretože je dôvodné podozrenie, že na slobode by mohol mariť vyšetrovanie svojej trestnej činnosti.
- 15. apríla 1999 - NR SR návrhu vyšetrovateľa vyhovela. Ivan Lexa prišiel na výsluch o druhej hodine popoludní. Na základe návrhu prokurátora bol vzatý do vyšetrovacej väzby.
- 19. júla 1999 - Po 95 dňoch Ivana Lexu prepustili
- jún 1999 – Ústavný súd konštatoval, že právom prezidenta je amnestie udeliť, avšak prezident nemá právo akýmkoľvek spôsobom meniť rozhodnutie o amnestii, ktoré už bolo zverejnené v Zbierke zákonov.
Rozhodnutie znelo nasledovne: "Právom prezidenta Slovenskej republiky upraveným článkom 102 ods. 1 písm.i) Ústavy Slovenskej republiky je udeliť amnestiu niektorou z foriem, ktoré sú v tomto článku uvedené. Súčasťou tohto práva však nie je aj oprávnenie prezidenta Slovenskej republiky akýmkoľvek spôsobom meniť rozhodnutie o amnestii už uverejnené v Zbierke
zákonov Slovenskej republiky"
- 3. júla 2000 - Parlament vyhovel ďalším dvom žiadostiam vyšetrovateľa, aby mohol začať Lexovo trestné stíhanie v súvislosti so zamestnávaním evidenčne neexistujúcich ľudí v tajnej službe a za vypracovanie scenára a pokynov, ktoré mali viesť k odstráneniu bývalého prezidenta republiky Michala Kováča z funkcie.
Výrok bol spomenutý v
Sobotné dialógy, Branislav Dobšinský
