Koncom marca roku 2017, zrazil vlak bývalého poslanca HZDS a veľkého kritika Mečiarovho režimu Františka Gauliedera. Polícia pri vyšetrovaní úmrtia pracuje s rôznymi verziami medzi ktoré patrí aj možnosť samovraždy. Na túto šokujúcu smrť reagovali pre Nový Čas aj jeho exkolegovia medzi ktorých patril aj Milan Kňažko. Ten sa po smrti svojho exkolegu vyjadril: "Je to smutná udalosť, no zdá sa mi málo pravdepodobné, že spáchal samovraždu, no to nech už riešia kompetentní. Gaulieder bol poslanec za HZDS, ktorého vylúčili z parlamentu, keď bol predsedom parlamentu Gašparovič a niektorí poslanci, ako napríklad Jarjabek, boli vtedy poslanci za HZDS. A je strašné, že hlasovali za vylúčenie poslanca z parlamentu proti jeho vôli v rozpore s ústavou tí, čo dnes učia na Právnickej fakulte a dostávajú pamätné medaily od dekanátu. Je to niečo hrozné. Gaulieder mal to nešťastie, že napriek tomu, že bol prítomný v parlamente a že sa bránil, že nechce odísť z parlamentu, ho vylúčili." 

Informácie, ktoré uviedol Kňažko o Jarjabkovi boli nepravdivé, keďže ten sa stal poslancom NR SR za stranu HZDS vo volebnom období 2002-2006 a spomínané hlasovanie prebehlo v roku 1996. Tomuto hlasovaniu predchádzalo vystúpenie Gauliedera z poslaneckého klubu HZDS. Parlament rozhodoval o odobratí mandátu na základe listu, v ktorom sám poslanec oznámil, že sa vzdáva svojho mandátu. Ten však uviedol, že sa jednalo o podvrh a vtedajšiemu predsedovi parlamentu Ivanovi Gašparovičovi  poslal listy, v ktorých jednoznačne uviedol, že sa vzdať mandátu nechce. Špekuluje sa, že k obdobnému listu, v akom sa Gaulieder mal vzdať svojho mandátu, sa museli pred voľbami písomne zaviazať všetci poslanci vtedajšieho HZDS pre prípad že sa rozhodnú vystúpiť z klubu. Tento list dal Gauliederovi podpísať Gašparovič, ktorý mu tvrdil, že sa jedná len o právne nezáväzný dokument, ktorý poslúži na upozornenie poslancov pred opustením klubu. Do parlamentu sa však dostal odlišný list so sfalšovaným podpisom. Výsledkom týchto udalostí bolo hlasovanie o vylúčení poslanca, ktoré prebehlo 4. decembra 1996, za ktoré hlasovalo 77 zo 136 prítomných poslancov, teda takmer všetci koaliční poslanci. Po tomto výsledku parlamentného hlasovania sa Gaulieder rozhodol podať sťažnosť na Ústavnom súde. V júli 1997 Ústavný súd rozhodol v prospech Gauliedera a usúdil, že NR SR porušila ústavné právo. So sťažnosťou sa obrátil aj na Európsky súd pre ľudské práva a žiadal od Slovenskej republiky zaplatenie ušlej mzdy s úrokmi, náklady na právnikov a symbolickú jednu korunu ako odškodné. Štát mu na základe sťažnosti vyplatil odškodné 30-tisíc eur.