Nikdy som nezasiahol do slobody médií.

Premiér dlhodobo ignoruje a ignoroval niektoré médiá a niektorých novinárov. (napr. Denník N a SME). Premiér opakovane uráža novinárov ako skupinu ale aj vyhradené periodiká, na čo kriticky upozorňovali aj zahraničné média. Niektoré jeho vystúpenia z konca roka 2016 budú dlho zachované v pamäti každého sledovateľa udalostí, arogancia v jeho vystupovaniach sa začína náramne pripomínať Zemana. Ficov výrok o tom, že počas jeho vlád nedošlo k zmenám ovplyvňujúsim práci médií, nie je pravdivý.

Tlačový zákon z roku 2008 "zakotvuje
právo na informácie (…) konštituuje zodpovednosť vydavateľa za obsah
periodickej tlače a tlačovej agentúry za obsah agentúrneho spravodajstva
(…) tlačový zákon zakotvuje prostriedky na ochranu mena a dobrej
povesti fyzickej aj právnickej osoby dotknutej obsahom informácií
uverejnených v tlačových periodikách a agentúrnom spravodajstve
prostredníctvom nových inštitútov, ktorými sú (1) právo na opravu (…)
(2) právo na odpoveď (…) (3) právo na dodatočné oznámenie
". 

Tlačový zákon bol nielen médiami kritizovaný (.pdf,
s.31-32), po schválení bol ešte dodatočne upravovaný. Denníky
slovenského Združenia vydavateľov periodickej tlače (Sme, Pravda, Nový
Čas, Plus jeden deň, Hospodárske noviny a Új Szó) vyšli na protest proti
tomu zákonu s takmer jednotnou titulnou stránkou, na bielom podklade s nadpisom "Sedem hriechov tlačového zákona", ktoré boli zhrnuté do týchto bodov:

"(Tlačový zákon, pozn.)
1. Dáva právo na odpoveď aj pri pravdivej informácii.
2. Dáva právo aj na opravu informácií, ktoré nikomu neublížili.
3. Umožňuje dvojitú sankciu – vydavateľ má povinnosť uverejniť opravu i odpoveď.
4. Vydavateľ je zodpovedný aj za odpovede, ktoré porušujú zákon a dobré mravy, čo môže vyvolať reťaz žiadostí o odpoveď.
5. Právo na odpoveď majú aj štátne a iné verejné orgány, čo podľa medzinárodných organizácií vytvára možnosť zneužitia.
6. Redakcia nesmie reagovať na odpoveď, čo je protiústavné.
7. Vydavateľ nemôže odpoveď odmietnuť, inak mu hrozí peňažný trest až 150-tisíc korún.
"

Úpravu zákona z roku 2008 kritizovali ako nedemokratickú aj zahraničné médiá či zástupca OBSE pre slobodu médií.

Od roku 2012 platí pozmenená verzia tohto zákona, v ktorej už je právo na odpoveď obmedzené len pri nepravdivých, neúplných alebo pravdu skresľujúcich skutkových tvrdeniach.

Robert Fico sa už v minulosti súdil
s viacerými novinármi. Jeden z najznámejších sporov je obžalovanie
karikaturistu Shooty-ho, ktorý v roku 2009 nakreslil premiéra u lekára s
rontgenovou snímkou (neexistujúcej) chrbtice. Premiér, ktorý spočiatku
žiadal od denníka SME 33-tisíc eur, napokon obžalobu stiahol. V roku 2015 premiér oznámil, že zažaluje Hospodárske noviny za údajné výmysly reportéra Daga Daniša a týždenník Plus 7 dní za články o manželke a synovi.

Výrok bol spomenutý v