Bývalý premiér Mikuláš Dzurinda diskutoval v relácii TA3 V politike. Vyjadroval sa k odkazu zosnulého prezidenta Kováca, k Meciarovmu vládnutiu, spomínal aj na svoje vlády a komentoval súcasné problémy a výzvy. Vybrali sme štyri z jeho použitých faktických výrokov. V dvoch z nich chyboval- nesprávne oznacil summit Bush-Putin v Bratislave za posledný summit amerického a ruského prezidenta a zopakoval svoj chybný výrok z minulosti o miere nezamestnanosti v roku 1998, kedy preberal vládu nad krajinou.
Sme (EÚ, pozn.) oveľa väčší ako Amerika (Spojené štáty americké, pozn.) ale naša vojenská sila je neporovnateľne úbohá voči nim.
Krajiny Európskej únie majú spoločne 508 450 856 obyvateľov, zatiaľ čo v Spojených štátoch amerických (USA) je počet obyvateľov na úrovni 324 829 583. USA majú väčšiu rozlohu (9,8 mil. km^2 oproti 4,4 mil. km^2 ) USA sú teda väčšie rozlohou, zatiaľ čo EÚ počtom obyvateľov. Armáda USA je hodnotená ako najlepšia a najsilnejšia spomedzi armád 126 krajín. USA dlhodobo investujú do ozbrojených síl väčší podiel HDP ako krajiny Európskej únie. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Vojsko USA je najväčšou vojenskou silou na svete, vyplýva to z hodnotenia Global Firepowers. Podľa priradeného indexu "sily" (power index) druhé miesto obsadilo vojsko Ruska, tretie miesto Čína. Keďže Európska únia nie je vybavená stálou armádou, jej vojenskú silu možno len odhadnúť na základe vojenskej vybavenosti jej členov. Podľa spomínaného rebríčka je v prvej desiatke krajín Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko aj Taliansko.
Armáda USA disponuje počtom 1,4 milióna vojakov. Podľa údajov Global Firepowers krajiny Európskej únie (vrátane Veľkej Británie, pritom údaje o Írsku, Malte, Luxemburgu a Cypre nie sú k dispozícii) disponujú celkovo s 1,7 mil. aktívnymi vojakmi. EÚ má zriadenú aj bezpečnostnú agentúru European Defence Agency. Jej
úlohou je zvyšovať efektivitu vojenských výdavkov členských krajín
užšou spoluprácou vo výskume a vývoji, no i v obstarávaní obranných
zariadení.
Posledné roky bol trend výdajov na obranu USA aj európskych krajín skôr klesajúci. V roku 2015 na obranu dalo USA 3,37 % svojho HDP, európske krajiny 1,43 % svojho HDP: "Loni vydaly evropské členské státy Aliance na obranu dohromady 253
miliard dolarů, Spojené státy pak 618 miliard. Pokud by evropská část
NATO měla dostát závazku 2 % HDP, musela by dát na obranu ještě dalších
100 miliard dolarů. Dlouhodobý trend snižování výdajů se sice po summitu
Aliance ve Walesu v roce 2014 podařilo zastavit, teprve nyní se ale
zdá, že by mohlo dojít i k plošnému navýšení výdajů. Jenom pro
představu, během posledních pěti let studené války dávaly evropské země
NATO na obranu průměrně 3,1 % HDP. "
Určitú dobu prebiehajú diskusie o vytvorení spoločnej armády EÚ, najmä po silnej migračnej vlne. Tento nápad však nepodporuje Veľká Británia. Naopak myšlienku na summite v Nemecku hájili Maďarsko a Česká republika. Predseda Európskej komisie Juncker tiež hovorí o potrebe spoločnej vojenskej sily. Poľská premiérka zasa podporila ideu vytvoriť pohraničnú stráž namiesto spoločnej armády. Za vyššiu bezpečnosť je aj Angela Merkel, podľa ktorej by mali európske spravodajské služby lepšie zdieľať informácie. Téma spoločnej európskej armády bola prediskutovaná aj na summite v Bratislave v septembri 2016.
Výrok bol spomenutý v
V politike, Norbert Dolinský
