Bývalý premiér Mikuláš Dzurinda diskutoval v relácii TA3 V politike. Vyjadroval sa k odkazu zosnulého prezidenta Kováca, k Meciarovmu vládnutiu, spomínal aj na svoje vlády a komentoval súcasné problémy a výzvy. Vybrali sme štyri z jeho použitých faktických výrokov. V dvoch z nich chyboval- nesprávne oznacil summit Bush-Putin v Bratislave za posledný summit amerického a ruského prezidenta a zopakoval svoj chybný výrok z minulosti o miere nezamestnanosti v roku 1998, kedy preberal vládu nad krajinou.
Mikuláš Dzurinda o Michalovi Kovácovi, svojich vládach aj o aktuálnych problémoch
Filtre
Nepravda Trvalý odkaz
…nezamestnanosť, keď som preberal vládu, sa formálne blížila k 20 %, 19,2. (…) Reálna nezamestnanosť bola 23-24 %.
Podľa Výročnej správy (.pdf) Národnej banky Slovenska z roku 1998
bola miera nezamestnanosti v tomto roku 15,6 %. Vo Výročnej správe sa píše:
„Miera nezamestnanosti podľa evidencie úradov práce vzrástla ku koncu roka na
15,6 %, t.j. o 3,1 percentuálnych bodov oproti rovnakému obdobiu
predchádzajúceho roka. V priemere za rok predstavovala 13,7 %.“ (s.17).
Výrok Mikuláša Dzurindu teda hodnotíme ako nepravdivý.
Mikuláš Dzurinda sa stal predsedom vlády SR po voľbách v roku 1998, vtedy ako šéf strany SDK. Dzurinda druhýkrát zostavil vlády v roku 2002.
Výročná správa národnej banky na strane 29 uvádza, že na konci roku 1998 bola kritická
nezamestnanosť, t.j. nad 20 %, v 25 okresoch (.pdf, s.29) "Podľa evidencie Národného úradu práce (NÚP) dosiahol absolútny počet evidovaných nezamestnaných ku koncu decembra 428 209 osôb, t.j. o 23,1 % viac ako v rovnakom období 1997. Miera nezamestnanosti z disponibilného počtu nezamestnaných k 31.12.1998 predstavovala 15,6 %. Vývoj nezamestnanosti v priebehu roka charakterizoval nárast, ktorý akceleroval najmä v 4. štvrťroku, keď pribudlo 42 418 nezamestnaných. Z územného hľadiska najvyšší rast nezamestnanosti zaznamenal východoslovenský región (Prešovský a Košický kraj), kde miera nezamestnanosti presiahla 20 %. Mieru nezamestnanosti nad 20 %, ktorá sa považuje už za kritickú, dosiahlo v decembri celkom 25 okresov.".
Eurostat disponuje s údajmi o miere nezamestnanosti od roku 1998. Pre rok 1998 databáza uvádza nezamestnanosť na úrovni 12,7 %, v roku 1999 bola miera nezamestnanosti16,5 %.
Dzurinda
nepravdivý výrok v podobnom znení nepovedal prvýkrát. Rovnaké tvrdenie použil v relácii O 5
minút 12, 4.marca 2012. Demagog aj vtedy vyhodnotil
jeho výrok ako nepravdivý.
Sme (EÚ, pozn.) oveľa väčší ako Amerika (Spojené štáty americké, pozn.) ale naša vojenská sila je neporovnateľne úbohá voči nim.
Krajiny Európskej únie majú spoločne 508 450 856 obyvateľov, zatiaľ čo v Spojených štátoch amerických (USA) je počet obyvateľov na úrovni 324 829 583. USA majú väčšiu rozlohu (9,8 mil. km^2 oproti 4,4 mil. km^2 ) USA sú teda väčšie rozlohou, zatiaľ čo EÚ počtom obyvateľov. Armáda USA je hodnotená ako najlepšia a najsilnejšia spomedzi armád 126 krajín. USA dlhodobo investujú do ozbrojených síl väčší podiel HDP ako krajiny Európskej únie. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Vojsko USA je najväčšou vojenskou silou na svete, vyplýva to z hodnotenia Global Firepowers. Podľa priradeného indexu "sily" (power index) druhé miesto obsadilo vojsko Ruska, tretie miesto Čína. Keďže Európska únia nie je vybavená stálou armádou, jej vojenskú silu možno len odhadnúť na základe vojenskej vybavenosti jej členov. Podľa spomínaného rebríčka je v prvej desiatke krajín Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko aj Taliansko.
Armáda USA disponuje počtom 1,4 milióna vojakov. Podľa údajov Global Firepowers krajiny Európskej únie (vrátane Veľkej Británie, pritom údaje o Írsku, Malte, Luxemburgu a Cypre nie sú k dispozícii) disponujú celkovo s 1,7 mil. aktívnymi vojakmi. EÚ má zriadenú aj bezpečnostnú agentúru European Defence Agency. Jej
úlohou je zvyšovať efektivitu vojenských výdavkov členských krajín
užšou spoluprácou vo výskume a vývoji, no i v obstarávaní obranných
zariadení.
Posledné roky bol trend výdajov na obranu USA aj európskych krajín skôr klesajúci. V roku 2015 na obranu dalo USA 3,37 % svojho HDP, európske krajiny 1,43 % svojho HDP: "Loni vydaly evropské členské státy Aliance na obranu dohromady 253
miliard dolarů, Spojené státy pak 618 miliard. Pokud by evropská část
NATO měla dostát závazku 2 % HDP, musela by dát na obranu ještě dalších
100 miliard dolarů. Dlouhodobý trend snižování výdajů se sice po summitu
Aliance ve Walesu v roce 2014 podařilo zastavit, teprve nyní se ale
zdá, že by mohlo dojít i k plošnému navýšení výdajů. Jenom pro
představu, během posledních pěti let studené války dávaly evropské země
NATO na obranu průměrně 3,1 % HDP. "
Určitú dobu prebiehajú diskusie o vytvorení spoločnej armády EÚ, najmä po silnej migračnej vlne. Tento nápad však nepodporuje Veľká Británia. Naopak myšlienku na summite v Nemecku hájili Maďarsko a Česká republika. Predseda Európskej komisie Juncker tiež hovorí o potrebe spoločnej vojenskej sily. Poľská premiérka zasa podporila ideu vytvoriť pohraničnú stráž namiesto spoločnej armády. Za vyššiu bezpečnosť je aj Angela Merkel, podľa ktorej by mali európske spravodajské služby lepšie zdieľať informácie. Téma spoločnej európskej armády bola prediskutovaná aj na summite v Bratislave v septembri 2016.
…kde bola nemecká kancelárka minulý týždeň. Bola v Mali, bola v Nigeri, bola v Etiópii.
Nemecká kancelárka Angela Merkel počas svojej trojdňovej africkej návštevy navštívila Mali, Niger a na záver vystúpila aj v Etiópii. Jej návšteva sa začala 9. októbra. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Cieľom jej návštevy bolo rozprávať a dohodnúť sa o investičných možnostiach, ktoré by pomohli k zoslabeniu migračnej vlny. Kancelárka uistila Afriku, že osud kontinentu bude prioritou Nemecka v období keď prevezme predsedníctvo G20 na konci roka. Kancelárka vyslovila žiadosť smerom k africkým krajinám, aby spravili viac pre zastavenie migrácie do Európy a rozvoja Islamského štátu. Súčasnú migračnú krízu označila za odliv mozgov a vyzývala krajiny, aby zabránili takej strate ľudského potenciálu.
Vo vystúpení v Mali Angela Merkel sľúbila viac podpory v boji proti drogám a pašeráctvu a tiež v poľnohospodárskom sektore. V Nigeri Merkelová prisľúbila pomoc pre rozvoj a vojenskú výzbroj. Kancelárka vyjadrila svoj názor a ponúkla pomoc Etiópii pri prebiehajúcim občianskym protestom a nepokojom "a vibrant civil society is part and parcel of a developing country".
Nepravda Trvalý odkaz
Posledný summit ruského a amerického prezidenta sa uskutočnil v Bratislave vo februári 2005…
V Bratislave sa vo februári 2005 uskutočnilo stretnutie amerického prezidenta Georga W. Busha a ruského prezidenta Vladimíra Putina. Toto stretnutie je známe ako summit Bush-Putin.
Nejedná sa však o zatiaľ posledný summit ruského a amerického prezidenta, keďže v roku 2010 sa v Prahe konal summit Obama-Medvedev. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.
Prezidenti sa počas bratislavského summitu v roku 2005 venovali predovšetkým spolupráci oboch krajín v nukleárnej oblasti, akými sú výmena informácií týkajúcich sa nukleárnej bezpečnosti či pravidelné stretnutia ruských a amerických expertov s cieľom zvýšenia bezpečnosti nukleárnych zariadení.
Summit v Bratislave však nepredstavoval výnimočné stretnutie ruskej a americkej hlavy štátu.
Okrem bilaterálnych stretnutí či pravidelných stretnutí amerického a ruského prezidenta v rámci formátov G20 či G8 sa napríklad v apríli roku 2010 v Prahe uskutočnil summit Obama-Medvedev. V rámci tohto summitu došlo k podpísaniu dohody New START o znížení počtu jadrových zbraní v arzenále oboch štátov. Dohoda obmedzila počet rozmiestnených bojových hlavíc oboch krajín na 1550.
