Akonáhle sa nejaký problém vynorí, či to bolo Grécko alebo to bolo s Islandom, vždy z toho rezultoval vytvorenie nového úradu v Bruseli(…)

Jaroslav Paška v diskusii nešpecifikoval, na aké problémy myslí presne, keď hovorí o gréckych a islandských problémoch. V prípade Islandu je najpravdepodobnejšie, že myslel na bankrot v roku 2008. Nepodarilo sa nám ale nájsť žiadnu inštitúciu alebo úrad, ktorý by bol vytvorený ako reakcia na daný problém krajiny. Môžeme sa domnievať, že u Grécka ide o problém migrantov. S týmto problémom pracuje Európsky podporný úrad pre azyl (EASO), ktorý funguje od roku 2011 a skutočne má pomôcť Grécku pri riešení utečeneckej krízy. Dôvodov vzniku tohto úradu ale bolo viacero, preto hodnotíme výrok ako zavádzajúci.

Islandu samotnému
pri prekonávaní krízy nepomáhala žiadna inštitúcia či mechanizmus EU a
ani sa nám nepodarilo nájsť zmienky o tom, že by práve kríza na Islande
inšpirovala k vzniku niektorej z inštitúcií, úradov či mechanizmov EÚ.
V
prípade Grécka došlo k vytvoreniu EASO, ktorý začal pracovať v roku 2011,rozhodnutie o vytvorení takého úradu prijala Európska komisia už v roku 2009. V apríli 2011 bol odsúhlasený prvý operačný plán úradu na podporu rekonštrukcie gréckeho azylového systému. Úrad bol založený s cieľom zlepšiť spoluprácu v otázkach azylu a pomáhať
členským štátom pri plnení ich záväzkov, poskytovať pomoc ľuďom v
núdzi.

V návrhoch Európskej komisie na riešnie migračnej krízy zo začiatku apríla 2016 predstavil prvý podpredseda Európskej komisie Frans Timmemans možnosti ako zmeniť azylovú politiku EÚ. Jedným z návrhov je aj posilnenie právomocí EASO a jeho transformácia, čím by bol vytvorený nový úrad, ktorý by samostatne rozhodoval o azyle pre imigrantov. 

Výrok bol spomenutý v

V politike, Ľuba Oravová

Blaha vs. Klus vs. Paška o azylovej reforme

O uteceneckej kríze, azylovej reforme, holandskom referende ci prípadnom brexite sa v relácii TA3 rozprávali Luboš Blaha (SMER-SD), Jaroslav Paška (SNS) a Martin Klus (SaS). Najviac faktických výrokov použil poslanec strany SMER, ktorý sa ale aj dopustil najviac pochybení. Neaktuálne údaje použil vo výroku o prerozdelovaní utecencov, chybne interpretoval bilaterálne zmluvy medzi EÚ a Švajciarskom a nesprávne opísal aj postoje hlavných britských strán a ich predstavitelov ku zotrvaniu v EÚ. Jeho kolegovia vyriekli menej faktických výrokov, no aj výrazne menej chybovali. Klus prehánal o problémoch so zamestnanostou mladých potomkov migrantov a Jaroslav Paška nesprávne opisoval založenie Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO) ako výsledok situácie na Malte spred niekolkých rokov. Celkovo bola debata bohatá na výroky a obsahovo pestrá, zahrnala aktuálne dianie aj vývoj inštitúcií EÚ a uteceneckej otázky.