Zákon č. 243/2017 Z.z. o verejnej výskumnej inštitúcii uvádza, že k 1. júlu 2018 mali všetky ústavy Slovenskej akadémie vied prejsť transformáciou na verejné výskumné inštitúcie. Verejnou výskumnou inštitúciou by sa SAV stala zápisom do registra Ministerstvom školstva. Zápis však neprebehol, keďže podľa rezortu školstva SAV nedodala potrebné dokumenty k zápisu do registra. SAV naopak tvrdila, že všetko potrebné k zápisu dodala a dala podnet na preskúmanie Generálnej prokuratúre. V stanovisku Generálnej prokuratúry bolo uvedené, že aj keď ministerstvo predlžovalo celý proces, tým, že o zápise nerozhodlo, zápis do registra neuskutočnilo z dôvodu nedodržania lehôt SAV. Generálna prokuratúra odporučila zastavenie registrácie SAV. Ministerstvo školstva v súlade s tým zastavilo registráciu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov povedal 14. apríla 2018 počas tlačovej besedy, že bývalý dvojitý agent Sergej Skripaľ a jeho dcéra Julia neboli v Salisbury otrávení látkou novičok, ale látkou označovanou ako BZ. Zatiaľ čo novičok je vysoko toxický a smrteľný, spôsobuje psychoaktívna látka BZ spomalenie duševnej a fyzickej aktivity a je veľmi nepravdepodobné, že by spôsobila smrť. BZ sa oproti Novičoku v Rusku nevyrábala. Keďže Paška správne citoval vyjadrenie ruského ministra, hodnotíme výrok ako pravdivý, avšak dodávame, že OPCW neskôr tieto informácie vyvrátila, toxín BZ slúžil pri testoch len ako kontrolná látka a nebol prítomný v Salisbury.

Útok na Skripaľovcov sa stal 4. marca 2018 v britskom meste Salisbury. Skripaľ sa z útoku zotavuje v nemocnici, jeho dcéru medzičasom prepustili. To, že sa obaja zotavujú, podľa Lavrova znamená, že pri útoku nebola použitá látka Novičok. Okrem toho tvrdí, že z analýz švajčiarskeho laboratória, ktoré pracuje pre Organizáciu pre zákaz chemických zbraní (OPCW), vyplýva, že proti Skripaľovcom bola použitá látka BZ. Podľa Lavrova OPCW túto informáciu zámerne nezverejnila. Lavrov tiež argumentoval tým, že látku BZ vlastnia Spojené štáty a Veľká Británia. Toxín BZ nebol nikdy produkovaný v Rusku. Dostupné zdroje potvrdzujú produkciu BZ v Spojených štátoch v 60. rokoch minulého storočia. Koncom 80. rokoch začali USA tieto zásoby likvidovať. Už predtým Lavrov obvinil Britániu z toho, že prekrútila závery vyšetrovania OPCW.

V správe zverejnenej OPCW sa uvádza, že pri útoku bola použitá vysoko čistá substancia. O akú látku išlo a kde bola vyrobená, správa nekonkretizuje. 17. apríla 2018 oznámilo britské ministerstvo životného prostredia, že útok bol vykonaný látkou v kvapalnom skupenstve. Jej stopy na mieste činu a v okolí bude musieť vyčistiť špeciálny tím.

OPCW sa neskôr (19. apríla, teda až po odvysielaní relácie) vyjadrila aj k tvrdeniam Sergeja Lavrova. Látka BZ slúžila len ako kontrolná vzorka pri štandardných testoch a nebola súčasťou vzoriek, ktoré priniesol tím priamo z miesta činu v Salisbury:
"The labs were able to confirm the identity of the chemical by applying existing, well-established procedures. There was no other chemical that was identified by the labs. The precursor of BZ that is referred to in the public statements, commonly known as 3Q, was contained in the control sample prepared by the OPCW lab in accordance with the existing quality control procedures. Otherwise it has nothing to do with the samples collected by the OPCW team in Salisbury."

Existujú svedectvá bývalých vedcov o tom, že laboratóriá na výrobu novičoku sa nachádzali v minulosti aj na území dnešného Ruska, potvrdené dôkazmi bolo laboratórium na jeho výrobu v Uzbekistane - bývalej sovietskej republike. Ešte pred preskúmaním uzbeckých laboratórií Američanmi však došlo k emigrácii ruského chemika do USA, ktorý vo svojej knihe výrobu a celkovo látku novičok popísal. Je teda možné, že technológiu výroby majú k dispozícii aj Spojené štáty, žiadne hodnoverné zdroje však nepriniesli informáciu, že by si USA z Uzbekistanu odviezli ľudí, ktorí na chemickom vývoji pracovali, aj keď sú známe prípady sovietskych vedcov, ktorí do USA emigrovali. Pre nedostatok potvrdených informácií k uvedeným tvrdeniam preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný.

Novičok bol vyvíjaný v laboratóriu v Uzbekistane, ktorý v tom čase bol súčasťou Sovietskeho zväzu. O tejto skutočnosti vieme aj vďaka chemikovi Dr. Vilovi Mirzayanovovi, ktorý emigroval do Spojených štátov v 90. rokoch a informoval svet o existenci tejto látky. Publikoval knihu, v ktorej prezradil vzorec na túto látku. V roku 1999 Američania boli poverení misiou v Uzbekistane dekontaminovať a zatvoriť toto laboratórium, v ktorom sa vyrábali a testovali chemické zbrane, medzi inými aj novičok. 

Výrok odkazuje na chemický útok na ruského agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéru Juliju, ktorý sa odohral 4. marca 2018 v Salisbury. Washington Post uviedol 3. apríla 2018, že britské laboratórium Perton Down identifikovalo chemickú látku známu ako Novičok. Vedúci laboratória Gary Aitkenhead sa vyjadril, že úlohou laboratória je "to provide the scientific evidence that identifies what the particular nerve agent is ... but it’s not our job to say where that was actually manufactured”. Taktiež dodal, že na výrobu takej vysoko toxickej látky má kapacitu pravdepodobne len štátny aktér. 5. apríla 2018 priniesli média správu o tom, že britské tajné služby údajne identifikovali ruské laboratórium, v ktorom bol jed novičok vyrobený. Nakoľko však samotné laboratórium nebolo schopné potvrdiť, či novičok pochádzal z Ruska, výrok hodnotíme ako pravdivý.

PESCO (Permanent Structured Cooperation) je projekt pod hlavičkou Európskej únie a jej snahy v oblasti spoločnej bezpečnosti a obrany (.pdf). Ide o 17 rôznych projektov do ktorých je zapojených celkovo 25 členských krajín EÚ. Projekt na ktorý upozorňuje Jaroslav Paška je vedený pod skratkou EUFOR CROC (EUFOR Crisis Response Operation Core). Cieľom tohto projektu je vytvoriť komplexnú silovú jednotku schopnú rýchlej reakcie v oblastiach krízy mimo krajín EÚ. Má za úlohou zlepšiť krízový manažment EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany. Lídrom projektu je Nemecko, v spolupráci Talianskom, Francúzskom, Cyprom a Španielskom. Tento návrh sa podobá vízii francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Taktiež z diplomatických zdrojov (tvrdenie neznámeho diplomata: "it’s a game between the French and the Germans") vieme, že to v rokovaniach bolo dôležité pre Francúzsko, aby takáto jednotka vznikla. Francúzi sú však lídrami iných projektov v rámci PESCO, pri EUFOR CROC je lídrom Nemecko, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý.