TA3 si do diskusie pozvala 5 predsedov politických strán. Najväcší pocet výrokov spomedzi všetkých vyslovil premiér Fico, ktorý spomínal skoro výhradne úspechy svojej vlády, pozitívny vývoj ekonomiky a nezabudol spomenút aj negatívum, ktoré podla neho súvisí s uteceneckou krízou, ci príspevok Slovenska do ochrany hraníc Schengenu. Zopakoval však svoje zavádzajúce tvrdenie o tom, že za vlády Ivety Radicovej sa platy ucitelov nezvyšovali. Béla Bugár poukazoval na negatívne skutocnosti v súvislosti so zdravotníctvom a školstvom a na pozitíva vlády, ktorej súcastou bola jeho strana v rokoch 2010-2012. Radoslav Procházka mal pomerne málo výrokov oproti ostatným, poukazoval v nich najmä na nesprávne kroky súcasnej vlády. Ján Figel sa vo svojej casti relácie snažil poukazovat najmä na rodinnú politiku svojej strany a seba samého, pozitíva svojej strany ci urcité negatíva súcasnej vlády. Andrej Danko poukazoval na nedostatky nášho štátu, nutnost štátneho vlastníctva strategických podnikov a napríklad opät nesprávne použil tvrdenie o pocte absolventov práva.
Pamätáme sa, aký rozdiel bol medzi nami a Českou republikou a my sme ich dobehli Českú republiku (v životnej úrovni, pozn.).
V hrubom národnom produkte v prepočte na osobu (jednom z používaných ukazovateľov životnej úrovne) Slovensko skutočne dobehlo Českú republiku. HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily však neukazuje, že by sme Českú republiku dobehli. Keďže jeden ukazovateľ životnej úrovne potvrdzuje Ficovo tvrdenie, hodnotíme výrok ako pravdivý.
"Po 21 rokoch samostatnosti slovenské príjmy na obyvateľa dobehli zárobky historicky vyspelejších Čechov. Slovenský hrubý národný dôchodok (HND) v prepočte na osobu dosiahol podľa odhadu Európskej komisie vlani už 99,95 percenta českej úrovne. HND očisťuje hrubý domáci produkt (HDP) o zisky zahraničných spoločností presúvané do zahraničia a pripočítava príjmy obyvateľov zarábajúcich v zahraničí. Vystihuje preto skutočnú životnú úroveň občanov lepšie ako častejšie uvádzaný HDP.
Hrubý národný dôchodok nepočíta len s príjmami na výplatnej páske, ale aj so zárobkami firiem. Vyrovnanie HND teda neznamená, že Slováci dobehli Čechov aj v platoch alebo v kúpnej sile."
Trend pripája aj nasledujúcu tabuľku:
Životná úroveň je často meraná aj v HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily, ktorá vyjadruje, aká veľkosť celkovej
ekonomickej aktivity za určité obdobie pripadá na jedného obyvateľa
sledovanej oblasti a porovnáva sa so základňou, ktorou je tento istý
ukazovateľ vypočítaný za úniu ako celok.
Najnovší údaj pre rok 2014 (Eurostat) hovorí, že Česká republika je na úrovni 85% priemeru EÚ v HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily. Slovensko bolo v tomto roku na úrovni 77% priemeru. Českú republiku sme teda v tomto roku v životnej úrovni nedobehli. Najstarší údaj na Eurostate je pre rok 1995, kedy dosahovalo Slovensko 40% priemeru EÚ a Česká republika 38% priemeru. Podľa týchto údajov mala teda Česká republika v roku 1995 horšiu životnú úroveň ako Slovensko.
pomere k priemeru 28 krajín Európskej únie (36 699 USD) tvorí životná úroveň
Slovenska 76 % a Česka 82 %. To znamená, že Česko si oproti roku 2013 polepšilo o 2 p.b. a Slovensko nedosiahlo rast životnej úrovne oproti priemeru EÚ, ako vyplýva z tabuľky uvedenej nižšie.
Výrok bol spomenutý v
