Zmeny v zákone o organizácii Ústavného súdu

O 5 minút 12, Marta Jančkárová, odkaz na videozáznam

Diskusia o kontroverznom tahu vládnej strany SMER, ktorá sa rozhodla patovú situáciu ohladom súdneho sporu medzi Jozefom Centéšom a prezidentom Ivanom Gašparovicom riešit zákonom, sa niesla najmä v duchu výmeny odborných právnych názorov. Okrem nich však diskutujúci poslanci NRSR Róbert Madej zo strany SMER a Gábor Gál zo strany Most-Híd použili velké množstvo faktických výrokov. Pozitívom tejto relácie je predovšetkým to, že ani jeden z 29 výrokov sme neoznacili ako nepravdivý. Gábor Gál si však na svoje konto pripísal niekolko zavádzajúcich výrokov, napríklad nesprávnu interpretáciu slov predsednícky Ústavného súdu. Za zavádzanie považujeme aj jeho snahu preniest autorstvo myšlienky, že situáciu s vyblokovanými sudcami je možné vyriešit rozhodovaním pléna Ústavného súdu, na poslanca Martvona. Martvon síce na schôdzi NRSR o takejto možnosti hovoril, nevztahoval ju však na súcasný prípad, ako sa opakovane vyjadril pocas schôdze aj formou tlacovej správy. V neposlednom rade Gál predbiehal pri výroku, že strana SaS už nemá poslanecký klub, hoci o jeho zrušení sa len diskutuje.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Je to gentleman agreement, že sme sa dohodli v opozícii, že právo nominovať bude mať strana Sloboda a Solidarita, ale keďže už sa rozpadli, nemajú poslanecký klub v Národnej rade, tak treba sa k tomu stavať tak, že musíme o tom diskutovať.

Výrok Gábora Gála považujeme za zavádzajúci, keďže poslanecký klub strany SaS zatiaľ nebol zrušený.

Medzi poslanecké kluby NRSR stále patrí aj poslanecký klub strany SaS so šiestimi členmi. O zrušení klubu z dôvodu menej ako ôsmich členov sa diskutuje, predseda SaS Richard Sulík je presvedčený, že zrušenie klubu nebolo zákonné (denník SME, Pravda, TASR).

Viac o Rokovacom poriadku NRSR a podmienkach rušení poslaneckých klubov nájdete v našom komentáre.

Časť výroku o tom, že právo nominovať šéfa NKÚ má SaS na základe gentlemanskej, nie formálnej dohody, potvrdzujú médiá, napríklad agentúra TASR alebo blog Richarda Sulíka.

Ústavný súd o tejto voľbe povedal, napriek tej vašej kritike, že voľba je platná, ústavná a prezident by mal kandidáta vymenovať. Môže to odmietnuť len v odôvodnených prípadoch. Toto odmietnutie nemôže byť svojvoľné.

Jozef Čentéš bol zvolený za generálneho prokurátora NR SR 17. júna 2011 vo verejnej voľbe. Predchádzali tomu však viaceré udalosti. 

Na Jozefovi Čentéšovi ako spoločnom kanditátovi na post generálneho prokurátora sa vtedajšia koalícia dohodla v novembri 2010, tesne pred opakovanou tajnou voľbou generálneho prokurátora, v ktorej nakoniec nebol zvolený žiaden kandidát. V tejto voľbe za Čentéšovho protikandidáta Dobroslava Trnku hlasovalo aj niekoľko poslancov koalície, preto koalícia v druhom kole voľby generálneho prokurátora odovzdala prázdne hlasovacie lístky a voľbu generálneho prokurátora odtajnila prostredníctvom novely zákona o rokovacom poriadku. Túto novelu prezident Ivan Gašparovič nepodpísal. Následne sa Jozef Čentéš vzdal kandidatúry, nakoľko existovali podozrenia z korupčného správania a vydierania pri predchádzajúcej voľbe. Preto pri ďalšom hlasovaní v máji 2011 bol iba jeden kandidát na generálneho prokurátora, a to Dobroslav Trnka, ktorého opäť nezvolili. V súvislosti s touto voľbou podal Dobroslav Trnka podnet na ÚS SR, nakoľko podľa neho parlament zle zrátal hlasy. Tento podnet však ÚS SR odmietol v auguste 2011. V máji 2011 napadol  novelu zákona o rokovacom poriadku zastupujúci generálne prokurátor Ladislav Tichý a požiadal o predbežné opatrenie, aby sa verejné voľba prokurátora nemohla konať, kým ústavný súd nerozhodne v tejto veci. Jozef Čentéš prijal opätovne kandidatúru na generálneho prokurátora a koalícia zorganizovala tajnú voľbu prokurátora ešte predtým ako vyšlo v Zbierke zákonov SR predbežné opatrenie Ústavného súdu SR ohľadom verejnej voľby generálneho prokurátora. V tejto voľbe bol už Jozef Čentéš zvolený za generálneho prokurátora.
Ústavný súd 5.10.2011 rozhodol vo veciach námietky prokurátora Tichého a námietky 35 poslancov NR SR k novele zákona o rokovacom poriadku:

"Navrhovatelia v podaných (v podstate totožných, pozn.) návrhoch tvrdili, že napadnutými ustanoveniami bola ústavne nesúladným spôsobom zrušená predchádzajúca obligatórna tajná voľba"...  (bod 2 odôvodnenia) generálneho prokurátora a niektorých ďalších verejných činiteľov."

Týmto návrhom Ústavný súd nevyhovel a de facto v tomto rozhodnutí Ústavný súd konštatuje, že nebola pri prevedení tajnej voľby generálneho prokurátora, v ktorej bol zvolený Jozef Čentéš, porušená Ústava SR alebo Rokovací poriadok NRSR:

"12. Na strane druhej bolo v súvislosti s ostatnou tajnou voľbou kandidáta na funkciu generálneho prokurátora zo 17. júna 2011 tiež zdôrazňované, že táto voľba sa uskutočnila tajným spôsobom, čím malo byť a (aj) podľa názoru ústavného súdu materiálne bolo rešpektované ratio decidendi rozhodnutia ústavného súdu o pozastavení účinnosti z 15. júna 2011."

Prezident však vymenovanie Jozefa Čentéša napriek tomu zdržiaval. Ten v novembri 2011 napadol prezidentovu nečinnosť na Ústavnom súde SR. Ivan Gašparovič sa vyjadril, že o vymenovaní generálneho prokurátora sa rozhodne až po vynesení verdiktu ÚS SR o podnetoch Čentéša a Trnku. Sťažnosť vo veci vymenovania generálneho prokurátora podala na ÚS SR  aj skupina poslancov NR SR v marci 2012. Ivan Gašparovič ako dôvod nevymenovania Jozefa Čentéša uvádzal jeho nedôveryhodnosť.
V sťažnosti skupiny poslancov NR SR rozhodol ÚS SR v októbri 2012 s tým, že prezident SR má právo zvoleného kandidáta nevymenovať:
"Prezident Slovenskej republiky je povinný zaoberať sa návrhom Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky, a ak bol zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť Národnej rade Slovenskej republiky, že tohto kandidáta nevymenuje. 

Nevymenovať kandidáta môže len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie, alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom, alebo spôsobom, ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu, ak by v dôsledku tejto skutočnosti mohol byť narušený riadny chod ústavných orgánov (čl. 101 ods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky). 
Prezident uvedie dôvody nevymenovania, pričom tieto nesmú byť svojvoľné."  

Na základe uvedeného Ivan Gašparovič 2. januára 2013 odmietol vymenovať Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora a ako dôvody uviedol:

  • okolnosti poznačené korupciou pri voľbe generálneho prokurátora, v ktorej kandidoval a bol zvolený,
  • nedôveryhodnosť z toho vyplývajúca,
  • výroky nerešpektujúce pôsobnosť prezidenta a Ústavného súdu SR,
  • neprejavenie dostatočnej zodpovednosti v súvislosti so skartovaním protokolov o výsluchu poslanca Igora Matoviča.

Oni si nemôžu predstavovať nejaký senát najvýhodnejší, pretože vždy aj ten prvý sudca spravodajca a senát je určený spôsobom náhodného prideľovania, náhodného výberu sudcu na Ústavnom súde.

Podľa  Rozvrhu práce Ústavného súd SR na rok 2013 platí, že: "Rozdelenie práce v rozhodovacej činnosti sa riadi zásadou náhodilosti prideľovania vecí jednotlivým sudcom tak, aby sa dodržalo pravidlo ich rovnomerného zaťažovania."


"Veci patriace do pôsobnosti pléna ústavného súdu sa prideľujú sudcom spravodajcom predsedom ústavného súdu náhodným spôsobom." 
Takisto "Veci patriace do pôsobnosti senátov ústavného súdu sa prideľujú sudcom spravodajcom predsedom ústavného súdu náhodným spôsobom."

Výrok Róberta Madeja preto hodnotíme ako pravdivý.

Pokiaľ viem, tak v rámci Operačného programu Infraštruktúra OPIS sú pripravené finančné prostriedky na zavedenie elektronizácie, aj podateľne na Ústavnom súde.

Zavedenie elektronizácie aj podateľne na Ústavnom súde je súčasťou Operačného programu informatizácie spoločnosti (OPIS). Podľa tlačovej správy (.pdf) podpísalo ministerstvo financií SR (ako sprostredkovateľský orgán pre OPIS) 17. augusta 2012 zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s Kanceláriou Ústavného súdu SR na zrealizovanie aktivít projektu s názvom „Elektronizácia služieb Ústavného súdu Slovenskej republiky“.

Výška tohto nenávratného príspevku je 3 499 815,40 eur.

V novembri 2011 bola vypracovaná Čiastková štúdia uskutočniteľnosti (.pdf) Elektronizácie služieb Ústavného súdu SR, ktorá podrobnejšie opisuje tento projekt a predpokladala celkový rozpočet 4 mil. eur.

Tam nikde v zákonnej novele nie je napísané a práve aj pán docent Drgonec povedal to, že tie bangalorské princípy majú byť aplikované v ojedinelých prípadoch. A vaša novela sa bude vzťahovať na ďalšie všetky prípady, kde budú namietnutí všetci sudcovia Ústavného súdu.

Ústavný právnik docent Drgonec vystupuje priamo v relácii O 5 minúť 12 na STV z 5. mája 2013, kde hovorí: "Bangalorské princípy sú presne o pravidlách, za ktorých výnimočne a ojedinele môžu o veci rozhodovať sudcovia, ktorí sú vylúčení, ktorí sú inak vylúčení, lebo nikto iný rozhodovať nemôže."

Druhá časť výroku je pravdivá, pretože podľa novely v prípade, že nebude môcť rozhodnúť iný senát Ústavného súdu, môže rozhodovať senát v pôvodnom zložení, teda aj sudcovia ktorí boli namietaní a vylúčení. 30. apríla 2013 bol parlamentom v skrátenom legislatívnom konaní schválený vládny zákon, ktorý mení a dopĺňa zákon č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky nasledovne:

"Ak ide o rozhodovanie v senáte Ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát. Ak v dôsledku vylúčenia sudcov alebo odmietnutia sudcov účastníkmi konania nie je možný postup podľa predchádzajúcej vety, rozhodne o veci samej senát v pôvodnom zložení; na ďalšie vyhlásenia účastníka konania o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť a vyhlásenia sudcu o svojej predpojatosti vo veci sa neprihliada."