Diskusia o kontroverznom tahu vládnej strany SMER, ktorá sa rozhodla patovú situáciu ohladom súdneho sporu medzi Jozefom Centéšom a prezidentom Ivanom Gašparovicom riešit zákonom, sa niesla najmä v duchu výmeny odborných právnych názorov. Okrem nich však diskutujúci poslanci NRSR Róbert Madej zo strany SMER a Gábor Gál zo strany Most-Híd použili velké množstvo faktických výrokov. Pozitívom tejto relácie je predovšetkým to, že ani jeden z 29 výrokov sme neoznacili ako nepravdivý. Gábor Gál si však na svoje konto pripísal niekolko zavádzajúcich výrokov, napríklad nesprávnu interpretáciu slov predsednícky Ústavného súdu. Za zavádzanie považujeme aj jeho snahu preniest autorstvo myšlienky, že situáciu s vyblokovanými sudcami je možné vyriešit rozhodovaním pléna Ústavného súdu, na poslanca Martvona. Martvon síce na schôdzi NRSR o takejto možnosti hovoril, nevztahoval ju však na súcasný prípad, ako sa opakovane vyjadril pocas schôdze aj formou tlacovej správy. V neposlednom rade Gál predbiehal pri výroku, že strana SaS už nemá poslanecký klub, hoci o jeho zrušení sa len diskutuje.
Zmeny v zákone o organizácii Ústavného súdu
Filtre
Je to gentleman agreement, že sme sa dohodli v opozícii, že právo nominovať bude mať strana Sloboda a Solidarita, ale keďže už sa rozpadli, nemajú poslanecký klub v Národnej rade, tak treba sa k tomu stavať tak, že musíme o tom diskutovať.
Výrok Gábora Gála považujeme za zavádzajúci, keďže poslanecký klub strany SaS zatiaľ nebol zrušený.
Ústavný súd o tejto voľbe povedal, napriek tej vašej kritike, že voľba je platná, ústavná a prezident by mal kandidáta vymenovať. Môže to odmietnuť len v odôvodnených prípadoch. Toto odmietnutie nemôže byť svojvoľné.
Jozef Čentéš bol zvolený za generálneho prokurátora NR SR 17. júna 2011 vo verejnej voľbe. Predchádzali tomu však viaceré udalosti.
"Navrhovatelia v podaných (v podstate totožných, pozn.) návrhoch tvrdili, že napadnutými ustanoveniami bola ústavne nesúladným spôsobom zrušená predchádzajúca obligatórna tajná voľba"... (bod 2 odôvodnenia) generálneho prokurátora a niektorých ďalších verejných činiteľov."
Týmto návrhom Ústavný súd nevyhovel a de facto v tomto rozhodnutí Ústavný súd konštatuje, že nebola pri prevedení tajnej voľby generálneho prokurátora, v ktorej bol zvolený Jozef Čentéš, porušená Ústava SR alebo Rokovací poriadok NRSR:
"12. Na strane druhej bolo v súvislosti s ostatnou tajnou voľbou kandidáta na funkciu generálneho prokurátora zo 17. júna 2011 tiež zdôrazňované, že táto voľba sa uskutočnila tajným spôsobom, čím malo byť a (aj) podľa názoru ústavného súdu materiálne bolo rešpektované ratio decidendi rozhodnutia ústavného súdu o pozastavení účinnosti z 15. júna 2011."
"Prezident Slovenskej republiky je povinný zaoberať sa návrhom Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky, a ak bol zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť Národnej rade Slovenskej republiky, že tohto kandidáta nevymenuje.
Nevymenovať kandidáta môže len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie, alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom, alebo spôsobom, ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu, ak by v dôsledku tejto skutočnosti mohol byť narušený riadny chod ústavných orgánov (čl. 101 ods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky).
Prezident uvedie dôvody nevymenovania, pričom tieto nesmú byť svojvoľné."
Na základe uvedeného Ivan Gašparovič 2. januára 2013 odmietol vymenovať Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora a ako dôvody uviedol:
- okolnosti poznačené korupciou pri voľbe generálneho prokurátora, v ktorej kandidoval a bol zvolený,
- nedôveryhodnosť z toho vyplývajúca,
- výroky nerešpektujúce pôsobnosť prezidenta a Ústavného súdu SR,
- neprejavenie dostatočnej zodpovednosti v súvislosti so skartovaním protokolov o výsluchu poslanca Igora Matoviča.
Oni si nemôžu predstavovať nejaký senát najvýhodnejší, pretože vždy aj ten prvý sudca spravodajca a senát je určený spôsobom náhodného prideľovania, náhodného výberu sudcu na Ústavnom súde.
Podľa Rozvrhu práce Ústavného súd SR na rok 2013 platí, že: "Rozdelenie práce v rozhodovacej činnosti sa riadi zásadou náhodilosti prideľovania vecí jednotlivým sudcom tak, aby sa dodržalo pravidlo ich rovnomerného zaťažovania."
Pokiaľ viem, tak v rámci Operačného programu Infraštruktúra OPIS sú pripravené finančné prostriedky na zavedenie elektronizácie, aj podateľne na Ústavnom súde.
Zavedenie elektronizácie aj podateľne na Ústavnom súde je súčasťou Operačného programu informatizácie spoločnosti (OPIS). Podľa tlačovej správy (.pdf) podpísalo ministerstvo financií SR (ako sprostredkovateľský orgán pre OPIS) 17. augusta 2012 zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s Kanceláriou Ústavného súdu SR na zrealizovanie aktivít projektu s názvom „Elektronizácia služieb Ústavného súdu Slovenskej republiky“.
Tam nikde v zákonnej novele nie je napísané a práve aj pán docent Drgonec povedal to, že tie bangalorské princípy majú byť aplikované v ojedinelých prípadoch. A vaša novela sa bude vzťahovať na ďalšie všetky prípady, kde budú namietnutí všetci sudcovia Ústavného súdu.
Druhá časť výroku je pravdivá, pretože podľa novely v prípade, že nebude môcť rozhodnúť iný senát Ústavného súdu, môže rozhodovať senát v pôvodnom zložení, teda aj sudcovia ktorí boli namietaní a vylúčení. 30. apríla 2013 bol parlamentom v skrátenom legislatívnom konaní schválený vládny zákon, ktorý mení a dopĺňa zákon č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky nasledovne:
"Ak ide o rozhodovanie v senáte Ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát. Ak v dôsledku vylúčenia sudcov alebo odmietnutia sudcov účastníkmi konania nie je možný postup podľa predchádzajúcej vety, rozhodne o veci samej senát v pôvodnom zložení; na ďalšie vyhlásenia účastníka konania o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť a vyhlásenia sudcu o svojej predpojatosti vo veci sa neprihliada."
